JASENOVÁ, 31. október – 1. november 2026 – Počas uplynulého víkendu si evanjelický cirkevný zbor v Jasenovej pri Dolnom Kubíne pripomenul dva dôležité míľniky: Pamiatku reformácie a 190. výročie pamiatky posvätenia kostola.
SOBOTA, 31. október 2026
Diskusia o smerovaní cirkvi
V Deň pamiatky reformácie, v sobotu 31. októbra, sa konala diskusia o smerovaní cirkvi a spoločnosti. Na otázky z publika odpovedal biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Diskusii predchádzala tematická prednáška o rozdieloch medzi procesom reformácie a deformácie na rôznych úrovniach. Stretnutie, ktoré moderoval zborový farár Ján Gallo, sa konalo v zrekonštruovaných priestoroch starej evanjelickej školy, ktoré dnes slúžia ako zborový dom. V budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, sa nachádza aj dobový inventár. Históriu evanjelického školstva v Jasenovej mapuje kniha Milana Remka.
https://www.daibau.sk/clanok/1484/byvala_budova_evanjelickej_skoly_v_malebnej_dedinke_jasenovej
Reformačné bohoslužby
Na večerných reformačných službách Božích kázal dištriktuálny biskup Peter Mihoč. Program obohatili žiačky Základnej umeleckej školy hrou na digitálne piáno.
NEDEĽA, 1. november 2026
Vrcholom víkendu v rodisku lekára a spisovateľa Martina Kukučína sa stali slávnostné služby Božie pri príležitosti 190. výročia posvätenia kostola (1836 – 2026).
Mottom sviatočnej nedele sa stal citát z 1. listu apoštola Petra 2,5: „A aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom…“
Pamiatka posvätenia chrámu
Hrou na organ slávnosť sprevádzala kantorka Dana Bencúrová.
Domácich viery a pozvaných hostí privítala zborová dozorkyňa Beáta Brašeňová.
V liturgii účinkovali: dištriktuálny biskup Peter Mihoč, Ján Gallo – zborový farár v Jasenovej, Vladimír Kunovský – farár vo Veličnej, Marta Chlpíková – farárka v Leštinách, Marek Žaškovský – farár v Smrečanoch, rodák z Jasenovej a Erika Stančeková – farárka v Dolnom Kubíne.
Zhromaždenie spievalo aj výber z 20-veršovej piesne, ktorá zaznela 1. mája 1835 pri posviacke základného kameňa. Autorom textu je jasenovský učiteľ Alexander Ruttkay.
V kázni dištriktuálny biskup Peter Mihoč vychádzal z vybraných veršov knihy Ezdráš, ktorá opisuje návrat Izraela zo zajatia na základe ediktu perzského kráľa Kýra a kladenie základov jeruzalemského chrámu.
Z kazateľnice zaznelo viacero myšlienok: – Chrám nás spája, pretože pred Bohom sme si rovní. – Pomáha nám budovať identitu a nezabudnúť, kým ako Božie deti sme. Neasimilovať sa v multikultúrnej spoločnosti a nesplynúť s davom. – Potrebujeme skúsených „náčelíkov“, teda dobré vzory, ktoré kráčajú Božou cestou a sú dobrým príkladom. – Každý je živým kameňom, ktorý má dôležité miesto v duchovnej stavbe. Ak z nej vypadne alebo zvetrá, citeľne chýba. – Radosť vychádza z vďačnosti za to, že „môžeme byť pritom“ – konkrétnym a praktickým spôsobom sa podieľať na výstavbe Božieho diela. Radosť nezažijeme v zotrvačnosti a úlohe pasívneho pozorovateľa.
Dobovú báseň evanjelického farára a spisovateľa Štefana Krčméryho V jasenovskom kostolíku recitovala Zuzana Remková.
Na slávnostnej Pamiatke posvätenia chrámu zazneli tiež dve piesne v podaní detskej besiedky; jednu z nich hrou na gitaru sprevádzal zborový farár Ján Gallo.
Zhromaždenie v rodisku svojich predkov pozdravil Radovan Čaplovič. Samosprávu zastupovala starostka obce Paulína Škradová.
Orezávanie reformačnej jablone
Po službách Božích sa zhromaždenie presunulo pred kostol, kde rastie jeden zo „stromov reformácie“ – okrasná jabloň. Zasadili ju v roku 2016 pri 180. výročí Pamiatky posvätenia chrámu, v „predvečer“ 500. výročia reformácie. Po desiatich rokoch, počas spoločného spevu piesne ordinovaní a presbyteri pristúpili k symbolickému orezaniu v duchu slov z Jánovho evanjelia 15,1-2, v ktorom o sebe Ježiš hovorí: „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí (orezáva), aby prinášala viac ovocia.“
Pred výstavbou vlastného kostola chodievali veriaci z Jasenovej na služby Božie do artikulárneho kostola v Leštinách. Základný kameň svojho chrámu položili v roku 1835, výstavbu posviackou ukončili v novembri 1836. Z tohto roku je aj oltárny obraz Poslednej večere s príslušným biblickým citátom: Jeden z vás ma zradí. Obraz je darom lekárnika Bencúra, rodáka z Jasenovej – presnejšie od jeho manželky Theresie rodenej Munker zo Šopronu. Z obdobia posviacky kostola je aj oltár, kazateľnica a krstiteľnica. Cirkevný zbor sa od Leštín osamostatnil o dva roky neskôr – 1. januára 1838. Medzi zborových farárov doposiaľ patrili osobnosti zvučných mien – Zoch, Janoška, Krčméry, Beblavý, Jamnický a iní. V Jasenovej sa nachádza aj rodný dom spisovateľa Martina Kukučína – jeho sochu osadili v parku pred kostolom.
Pásmo slova a hudby
Po spoločnom obede v priestoroch obecného úradu program slávnosti pokračoval Pásmom slova a hudby. Na výňatky z dejín cirkevného zboru, ktoré čítala zborová dozorkyňa Beáta Brašeňová, reflektoval výzvou pre súčasnosť zborový farár Ján Gallo. Putovanie zborovou históriou malo šesť pomyselných zastávok: – Žiadosť o povolenie stavby chrámu – Povolanie prvého farára – List manželky Miloslava Krčméryho pri príchode do Jasenovej (1896 – 1902) – Odobratie zvonov počas 1. svetovej vojny – Cirkevný zbor v čase 2. svetovej vojny – Jubilejný rok 1986.
Slovo doplnila dvojica akordeonistov – Duo di Vento – Marek Mikáč a Jozef Piták. V ich podaní zaznelo šesť skladieb a prídavok, ktorý si potleskom vyžiadalo publikum. Do repertoáru zaradili skladby od známych autorov z viacerých európskych krajín – Nemecka, Talianska, Fínska či Francúzska. Výnimočným zážitkom bola úvodná interpretácia skladby hudobného velikána J. S. Bacha – Passacaglia c mol BWV582.
Evanjelický cirkevný zbor v Jasenovej má v súčasnosti cca 300 členov a patrí do Liptovsko-oravského seniorátu.
Text a foto – E. Mihočová
