Dištriktuálny školský výbor o transakčnej dani

Dištriktuálny školský výbor o transakčnej dani

PREŠOV. Na Biskupskom úrade Východného dištriktu sa 25. apríla 2025 uskutočnilo zasadnutie Školského výboru VD ECAV (ŠV VD), spojené s poradou riaditeľov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Východného dištriktu. Zasadnutie viedla jeho predsedníčka Jana Bosáková a biblickým úvodom ho otvoril dištriktuálny biskup Peter Mihoč na text z 1M 45,24-28. Zúčastnil sa tiež na rokovaní a v rámci jednotlivých bodov diskutoval s riaditeľmi škôl a členmi výboru.

Po kontrole uznesení zo zasadnutia 14. februára  a vyhodnotení Dňa učiteľov VD ECAV, ktorý sa konal 4. apríla v Opinej a Herľanoch, sa výbor zaoberal ďalším programom. Prerokoval správu Školského výboru VD a škôl vo východnom dištrikte za rok 2024, ktorá bude predložená dištriktuálnemu presbyterstvu a následne na dištriktuálnemu konventu, ktorý sa uskutoční 24. mája 2025 v Prešove. Ďalšie prerokované oblasti sa týkali predovšetkým škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti dištriktu.

Pre zriaďovateľa sa stala príťažou transakčná daň, ktorú musí uhrádzať pri zasielaní platieb svojim školám. Keďže sú platby vysoké, skoro za každú je to suma  40 €. Pri piatich školách to bude ročne suma okolo 4 000 €, ktorú by dištriktuálne školstvo vedelo využiť  aj iným spôsobom. Výsledkom je kumulácia platieb, aby sa transakčná daň minimalizovala. 

Školy pre školský rok 2025/2026 môžu požiadať o pedagogických asistentov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením; termínované úlohy a podklady dodajú školy zriaďovateľovi, ktorý podá spoločnú žiadosť. Do rady školy pri ESŠ v Martine, ktorej končí 4-ročné funkčné obdobie, výbor zriaďovateľovi odporučili delegovať doterajších členov, keďže svoje povinnosti plnili veľmi spoľahlivo.

Prítomní riaditelia a členovia výboru bol informovaní aj o pripravovanom Dištriktuálnom dni VD, ktorý sa uskutoční 1. júna 2025 v Prešove. Spojený bude s priamym prenosom služieb Božích, počas ktorým piati žiaci evanjelických gymnázií prevezmú cenu Evanjelického kolégia za mimoriadne úspechy a reprezentáciu evanjelických škôl v roku 2024. Na zasadnutí odzneli aj informácie k organizácii 6. ročníka Športových hier evanjelických gymnázií; uskutočnia sa v Martine 12. – 13. júna 2025.

S procesom odvolacieho konania po prijímacích skúškach, ktorých sú súčasťou aj talentové skúšky (bilingválne gymnáziá), prítomných oboznámil tajomník pre školstvo VD ECAV Miroslav Čurlík. Úlohou riaditeľov je aj zaslať návrh počtu tried 1. ročníka stredných škôl na školský rok 2025/2026 v termíne do 15. júna 2025.

Miroslav Čurlík, tajomník pre školstvo Východného dištriktu ECAV

foto – E. Mihočová©Východný dištrikt

Zbierka na imunoterapiu pre Emku

Zbierka na imunoterapiu pre Emku

Pred rokom bola v Chráme sv. Trojice v Prešove konfirmovaná 15-ročná Emka  Feková. Už šiesty rok však bojuje s nádorovým ochorením neuroblastóm vysokého rizika. Jej šancou na život je liečba imunoterapiou v Taliansku.

Emke sa podarilo boj nad zákernou chorobou už trikrát vyhrať. No keď sa  konečne na chvíľu zaradila do kolobehu jednoduchého života, prišiel nový nádor a nové sklamanie. Počas liečby prešla niekoľkými cyklami chemoterapie, transplantáciou kostnej drene, ožiarmi v Protónovom centre v Prahe i veľkou operáciou nádoru v Tübingene.

Návrat choroby

Po úspešnej operácii nádoru sa Emke choroba  vrátila  a momentálne je opäť v liečbe. Napriek zákernej chorobe neprestáva snívať o budúcnosti. Miluje angličtinu, vo voľnom čase rada pozerá filmy a seriály v anglickom jazyku.  Ako žiačka 9. ročníka je nútená učiť sa striedavo v nemocnici, doma, cez individuálne online vzdelávanie, no nezdáva sa. Snaží sa denne online pripájať k svojim spolužiakom a učiteľom, aby dobehla všetko, čo popri liečbe zameškala a vyrovnala sa tak svojim rovesníkom. Žiaľ, pre zhoršený zdravotný stav sa jej nepodarilo dostať na vysnívané bilingválne gymnázium.

Posledná šanca

Chemoterapiou a podpornou tabletkovou liečbou liekom Lorviqua sa podarilo chorobu dostať na určitý čas opäť pod kontrolu.  Pomáhal zabíjať rakovinové bunky, a tak dostať rakovinu na určitý čas opäť pod kontrolu. No nádor začal byť časom na tento liek rezistentný. „Zlé“ bunky opäť zvíťazili a dovolili vytvoriť nový nádor. Poslednou šancou pre Emku je liečba imunoterapiou, ktorá by zabránila opakovanej tvorbe nádorov. Liečbu, jedinečnú svojho druhu, poskytuje úspešná talianska nemocnica Ospedale Pediatrico Bambino Gesu v Ríme, kde liečia deti z celej Európy.

Pacientom sa odoberajú lymfocyty z krvi a v laboratóriu sa upravia tak, aby sa naučili bojovať proti „zlým“ nádorovým bunkám. Za posledné roky ide o najúspešnejšiu liečbu vysokorizikového neuroblastómu, ktorá má v zahraničí dobré výsledky. U Emky by mohla mať trvalý protinádorový účinok.

Zbierka na imunoterapiu v Taliansku

Ide však o drahú bunkovú terapiu a Fekovcom chýba prísľub poisťovne, že prispeje na jej úhradu. Vedia, že čas hrá proti nim a nemôžu ďalej nečinne čakať.  Emka potrebuje dostať liečbu čo najskôr, preto sa rodičia rozhodli iniciovať verejnú zbierku, a to aj prostredníctvom darcovského portálu Donio.sk.

Pred samotnou liečbou je však potrebné, aby Emka  začala užívať liek KISQALI – jedno balenie stojí 1 981,03 €. Pre deti v jej veku nie je kategorizovaný, a preto ho rodičia musia uhradiť v plnej sume. Prvé balenie už zakúpili z vlastných zdrojov, no viac balení je nad ich finančné možnosti. Liek je podpornou liečbou k  chemoterapii a následnej imunoterapii. Je potrebné užívať ho minimálne 6 až 12 mesiacov. Samotná liečba je nemocnicou Ospedale Pediatrico Bambino Gesu v Ríme vyčíslená na 315 000 €. Zahŕňa mesačnú hospitalizáciu, skríning pred aferézou, samotnú aferézu, druhú fázu CAR-T liečby, kontrolné vyšetrenia atď.

Štyri mesiace v Ríme

Kvôli vstupným vyšetreniam musia Fekovci do Ríma niekoľkokrát vycestovať. Po absolvovaní základnej časti imunoterapie a ukončení hospitalizácie Emka potrebuje nasledujúce cca štyri mesiace chodiť do talianskej nemocnice na časté odborné ambulantné kontroly a sledovanie. Rodina preto bude musieť zostať v Taliansku, ubytovať sa v sterilnom prostredí a znášať ďalšie náklady. 

Keďže Fekovci momentálne nemajú na liečbu dostatok financií, nemôžu dohodnúť s nemocnicou  presný termín liečby, ani si rezervovať ubytovanie. Nemocnica je však naklonená tomu, aby sumu uhradili na splátky a liečba sa môže začať po úhrade prvej, vo výške 165 000 eur. Prostredníctvom darcovského portálu Donio.sk sa aktuálne (k nedeli, 20. apríla 2025)  podarilo vyzberať takmer 95 705 eur. 

Fekovci veria, že sa ich dcére raz podarí zaradiť do normálneho kolobehu života plného kamarátov, radosti a smiechu, ktorého súčasťou bude aj štúdium milovanej angličtiny v normálnej škole.

Viac o zbierke: www.donio.sk/p/9390

POZÝVAME: Ľudskosť v neľudskej dobe

POZÝVAME: Ľudskosť v neľudskej dobe

Mesto Liptovský Mikuláš, vydavateľstvo Tranoscius, Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Liptovský Mikuláš, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov a Okresný úrad Liptovský Mikuláš vás srdečne pozývajú

na podujatie Ľudskosť v neľudskej dobe spojené s prezentáciou knihy Mateja Taslera Puknutý kaleidoskop.

Literárno-hudobné pásmo sa uskutoční vo štvrtok 8. mája 2025 o 18.00 hodine v evanjelickom chráme vo Vrbici – Liptovskom Mikuláši.

Hostia: editor knihy Fedor Mikovič a Ivan Tasler, syn Mateja Taslera

V rámci podujatia zaznie prednáška evanjelického farára Mariána Bochničku o úlohe duchovných v protifašistickom hnutí.

Súčasťou programu je pietny akt kladenia vencov na Námestí osloboditeľov o 17.00 hodine a pietne zastavenie pri Pomníku obetiam 1. a 2. svetovej vojny vo Vrbici o 19.30.

Týmito spomienkovými podujatiami si chceme pripomenúť 80. výročie ukončenia 2. svetovej vojny.

 Príďte spoznať osobnosti, ktoré ostali ľuďmi aj v neľudskej dobe.

Tešíme sa na vás!

 

Matej Tasler: Puknutý kaleidoskop

Prísť s osobnými spomienkami a opísať ich v beletrizovanej, často až dramatizovanej podobe, nie je ľahká vec. Matej Tasler to zvládol skvelo. Jeho memoáre, pod názvom Puknutý kaleidoskop, sa nielen dobre čítajú, ale prinášajú aj množstvo faktografického materiálu o postojoch, myslení a snažení ľudí, s ktorými sa stretol. Vydavateľstvo Tranoscius takto vypĺňa ďalšiu citeľnú medzeru v našej historickej pamäti a cez spomienky evanjelického farára prináša pestrý obraz života medzivojnovej republiky i obdobia druhej svetovej vojny a ďalších udalostí. Súčasťou memoárov sú aj príbehy z Povstania pod názvom Kosodrevie, v ktorých autor zachytil mnoho reálnych udalostí. Poukázal v nich na neľudskosť systému, ktorý nám vládol i snahu ľudí vymaniť sa z neho aj cestou ozbrojeného odporu. Vydavateľstvo Tranoscius chce aj touto knihou vzdať hold všetkým, ktorí zápasili a zápasia o demokratickú spoločnosť a dôstojne si tak pripomenúť významné výročia Povstania a konca druhej svetovej vojny.

Miloslav Gdovin, šéfredaktor vydavateľstva Tranoscius, a. s.

 

 https://www.tranoscius.sk/zbozi/puknuty-kaleidoskop-kosodrevie.html

 

 

POZÝVAME: Odhalenie pamätnej tabule

POZÝVAME: Odhalenie pamätnej tabule

Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove a Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku pozývajú na slávnostné odhalenie pamätnej tabule na budove Nového kolégia na Námestí legionárov 3 v Prešove.

Slávnosť sa bude konať v stredu 7. mája 2025 o 10.00 hod.

Pamätná tabuľa je spomienkou na  vylúčených 102 žiakov židovského pôvodu v školskom roku 1940/1941 z Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove. Odhalená bude z príležitosti 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Na pamiatku minulým a pripomienku budúcim generáciám.

 

Kurikulárna reforma vo vyučovaní náboženstva

Kurikulárna reforma vo vyučovaní náboženstva

Práve vyšlo nové číslo Posla, ktoré okrem pravidelných rubrík prináša aj rozhovor s Miroslavom Čurlíkom – predsedom Školského výboru ECAV, o zmenách vo vyučovacích programoch evanjelického náboženstva. Viaceré texty sa ešte venujú posolstvu veľkonočných sviatkov – texty Petra Gažíka, Ondreja Majlinga, Pavla Kušníra a Evy Bachletovej. V novom čísle vychádza výzva vydavateľstva Tranoscius na predkladanie návrhov edukačných publikácií. Predstavuje úspešných študentov a ocenených učiteľov zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Východného a Západného dištriktu. Redakcia čitateľov pozýva aj k zaujímavému filmu a umeleckému dielu, ktoré reflektuje vo svetle Písma. Veríme, že si z bohatej ponuky správ, zamyslení a informácií vyberiete, začítate sa a sústredíte na Božie veci, posilníte svoju vlastnú vieru a službu na Jeho vinici. Redakcia praje všetkým čitateľom, aj nádejným čitateľom Posla, požehnaný nový týždeň po sviatkoch so želaním, nech vzkriesený Pán žije vo vašich srdciach a koná vo vašich životoch.


Čo je to za otca?

Čo je to za otca?

Čo je to za otca? – téma seniorátneho stretnutia mládeže Šarišsko-zemplínskeho seniorátu Pri Kristovom kríži. Konalo sa už tradične na Veľký piatok, 18. apríla 2025 v  evanjelickom  kostole v Chmeľove.

Program začal medzi 20.00 – 21.00 v zborovom dome registráciou a neformálnymi rozhovormi.

Oficiálna časť seniorátneho stretnutia pokračovala už v kostole – premýšľaním nad silným odkazom prvého Veľkého piatku. Na podujatí sa zúčastnilo 130 mládežníkov z cirkevných zborov – Chmeľov, Bardejov, Kuková, Hanušovce nad Topľou, Giraltovce, Prešov, Marhaň, Richvald, Bystré, Sabinov a Nemcovce. Témou večera sprevádzala dvojica Tobiáš Cingeľ a Timotej Jurčo. Hudobnú zložku zastrešil Šimon Brehuv (CZ Marhaň).  Program pokračoval do neskorých nočných hodín vo vzájomnom spoločenstve a rozhovoroch.

Podujatie organizačne zastrešili Jakub Ferko, vedúci sekcie Vnútornej misie ŠZS a konsenior Tomáš Valašík v spolupráci so seniorátnym mládežníckym tímom.

Mládežníkov pozdravili Martin Chalupka, senior ŠZS a Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu. Pri tejto príležitosti pripomenuli aj finančnú zbierku pre Emku Fekovú (15) z evanjelického cirkevného zboru v Prešove – na úhradu imunoterapie v Taliansku, ktorá by mohla u Emky dosiahnuť trvalý protinádorový účinok.

Viac o zbierke: www.donio.sk/p/9390

foto – Nina Mihočová©Východný dištrikt ECAV

Pastiersky list Zboru biskupov k Veľkej Noci 2025

Pastiersky list Zboru biskupov k Veľkej Noci 2025

„Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ J 20,15
 
Drahé sestry a bratia v živom Kristovi,
 
v tejto veľkonočnej dobe Vás pozdravujeme slovami nádeje a radosti: Kristus vstal z mŕtvych! Haleluja! Veľká noc nám každoročne pripomína, že podobne ako na počiatku Boh slovom tvorí život, tak vo veľkonočnej záhrade prehovoril znova a otvára nový svet vzkriesenia. Veľkonočné ráno teda spája dva svety: starý, poznačený slzami a bolesťou – svet Márie Magdalény; a nový svet, patriaci Vzkriesenému. Tieto dva svety premosťujú prvé veľkonočné slová: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ (J 20,15). Mária plače, lebo stratila Pána, Jeho lásku a prijatie. Ježiš zmenil jej pochybný život. Zo stratenej existencie sa zrazu stala žena, ktorá začala žiť v spoločenstve s Ježišom zmysluplný život. A po Jeho ukrižovaní zrazu to všetko krásne bolo preč. Plače, lebo sa z jej života vytratil Ježiš. 
 
Udalosti posledných dní, tragédia Kvetnej nedele v meste Sumy na Ukrajine, nevinné obete vojen, slzy matiek, otcov, detí – odhaľujú, že slzy a plač stále patria k našej porušenej každodennosti. No zároveň potvrdzujú, že aj dnes sa môže zo života ľudí Niekto dôležitý stratiť. 
 
Milé sestry a bratia, nie je dôvodom k plaču skutočnosť, že sa z našich rečí, skutkov a postojov vytráca Ježiš? Nie je dnešný svet v mnohých oblastiach svedectvom o absencii lásky, súcitu, porozumenia, pokory, ľudskosti a úcty k životu? Márii Magdaléne vzali Pána, preto plače. My sa Ho často vzdávame postupne a dobrovoľne, až nám nakoniec zostávajú len oči pre plač. 
 
Radostná zvesť veľkonočného rána je ukotvená v Božom konaní, s ktorým tak ako vtedy, ani dnes mnohí nerátajú. Kristus vstal z mŕtvych a viac už nezomiera. Smrť nemala posledné slovo v Jeho živote. Posledné slovo má vždy Boh. Preto druhá otázka Vzkrieseného ide ešte hlbšie: „Koho hľadáš?“ Mária hľadala Toho, ktorý jej dal novú hodnotu života. – Na Veľkú noc je Kristus ako ranná hviezda, ktorá nikdy nezapadne, – povedal Luther. On je tým, koho potrebujeme hľadať. On dáva hodnotu veľkonočnému ránu, našej viere, nádeji a budúcnosti. On mení slzy plaču na tichú radosť z nového života a spoločenstva. – Boh zbiera slzy svojich verných a premieňa ich na pramene života, –  hovorí Luther na inom mieste. Aby sme zmierení s Bohom prinášali zmierenie svetu. Ako prijatí Kristom vedeli prijímať tých, ktorí trpia. Aby sme ako milovaní vedeli milovať. Modlime sa za všetkých, ktorí dnes plačú. Kristus žije a toto poznanie nám prináša nielen novú skutočnosť, ale predovšetkým radosť života. 
 
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.“ Zjav 21,3-6
 
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum; ten nech Vás chráni a ostríha Vaše srdcia, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
 
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu

Patricia Ambróz: „Aj duša môže bolieť.“

Patricia Ambróz: „Aj duša môže bolieť.“

Vyšlo aprílové číslo mesačníka eVýchod, z ktorého obsahu vyberáme:

  • Homília Paul Tillich – Ten, ktorý je Kristus    
  • Rozhovor Patricia Ambróz: „Aj duša môže bolieť.“
  • Téma Veľká noc majstra Jana Husa
  • Téma Symbol kríža II. / Janka Miháliková
  • Rozhovor František Šebej: „Hamas chce vymazať Izrael z mapy sveta.“
  • Umenie Viera ľudí do dreva vložená / Ľudové plastiky Šariša
  • Hudba Koncert pre Ukrajinu – „Buď láska“
  • Téma Pašie a ucho / Pavel Kušnír    
  • Portrét Hviezdoslavovci, – Pavol a Ilona  
  • Kniha Tomáš Forró: Spev sirén
  • Druhé šance Otvor oči, odlož pero / Kristína Valovičová
  • Film Zlatovláska / Eva Bechná
  • Recepty z fary Cookies s makadamovými orechmi a bielou čokoládou
  • Knihy z Vyšehradu a vydavateľstva Tranoscius

Objednávkový formulár a číslo účtu na úhradu predplatného: www.evychod.sk. Predplatné na rok 2025 – print: 30 eur / online – 18 eur

 

Záchrana alebo zničenie?

Záchrana alebo zničenie?

Určite sa mnohým z vás posledné dni dostalo do uší, že Evanjelická cirkev a. v. chce zničiť zeleň
v Kolmanovej záhrade. Údajne by na mieste parku mala vzniknúť výstavba rodinných domov s masívnym výrubom stromov.  V tomto duchu sa šíria mnohé videá na sociálnych sieťach a internete, zástupcovia občianskeho združenia Kolmanova záhrada začali dokonca aj podpisovú petíciu proti tomuto úkonu. Ako to však v skutočnosti je? Chcú evanjelici v Prešove Kolmanovu záhradu skutočne zničiť alebo sa snažia o jej záchranu? Na vysvetlenie celej situácie sme sa opýtali biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča.

• Začnime teda od začiatku… Ako sa tento klenot – Kolmanova záhrada – dostal do rúk evanjelickej cirkvi?

Tento rok  uplynie presne 150 rokov od chvíle, kedy záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman prešovskému Evanjelickému kolégiu. Dlhé desaťročia ju práve gymnazisti využívali pre potreby vzdelávania botaniky. Zároveň slúžila aj ako oddychová zóna. V roku 1960, kedy boli mnohé majetky cirkvi poštátnené, sa štátnym nariadením táto záhrada stala na ďalšie desaťročia vlastníctvom československého štátu. Cirkev vlastne stratila svoj majetok.

• Naspäť bol teda vrátený po roku 1989 v rámci reštitučných zákonov?

Nie celkom. Po roku 1989 to vyzeralo, že v rámci reštitučných zákonov bude môcť byť záhrada spätne vrátená evanjelickej cirkvi. Nakoniec sa rozhodnutím Ministerstva životného prostredia a vypísaním chráneného územia Holá hora stala chráneným územím. Problém bol v tom, že chránené územia nepodliehali vydávaniu majetku pôvodným vlastníkom, reštitučný zákon to neumožňoval. Takýmto spôsobom teda Kolmanova záhrada nemohla byť vrátená tak, ako ostatný majetok cirkvi. Dnes už nebohý brat biskup Midriak dokonca podal žalobu v mene Východného dištriktu. Majetok bol však delimitovaný na mesto Prešov. Evanjelická cirkev v súdnom spore neuspela.

• Kedy sa teda pozemok Kolmanovej záhrady dostal späť do vlastníctva Východného dištriktu?

Náprava týchto majetkovo-právnych krívd prišla až v roku 1999. Na základe žiadosti Východného dištriktu, a dnes už zosnulého brata biskupa Jána Midriaka, sa uzatvorila kúpno-predajná zmluva s mestom Prešov, ktorú podpisoval bývalý primátor, pán Juraj Kopčák. Samotná zmluva bola odsúhlasená na mestskom zastupiteľstve, kde bol jednomyseľne nielen evanjelikom, ale aj iným cirkvám, touto právnou formou vrátený majetok za symbolickú jednu korunu. Tu je potrebné ešte objektívne dodať, že to nebolo úplne za korunu, nakoľko bola cirkev povinná zaplatiť daň, vo výške necelých 20 000 slovenských korún.

•Vyplynuli z tejto zmluvy pre majiteľa nejaké povinnosti?

V  kúpno-predajnej zmluve je klauzula, ktorá definuje práva a povinnosti samotného kupujúceho, teda Východného dištriktu. Dištrikt sa zaviazal, že sa o Kolmanovu záhradu bude starať ako o chránené územie, keďže takto bola lokalita Holá hora vtedy definovaná. Druhá časť klauzuly hovorí: „… a s tým spojenú výučbu žiakov v rámci rôznych edukačných ekologických projektov.“ Tým chcem len zdôrazniť, že chránené územie nie je verejné priestranstvo. Dištrikt sa podpisom tejto zmluvy nijakým spôsobom nezaviazal, že bude záhradu spravovať a udržiavať ju ako verejné priestranstvo pre všetkých občanov mesta. Ale ako prejav dobrej vôle sme sa snažili tento priestor zachovať nielen pre seba, ale aj pre Prešovčanov, ktorí si počas komunizmu zvykli na to, že bol otvoreným parkom.

•Aké úpravy sa od tohto momentu udiali v Kolmanovej záhrade?

V roku 2000 tam prebehla prvá revitalizácia. Na základe našej vlastnej investície sa osadili nové lavičky, zušľachtili sa chodníky, vytvorili sa rôzne oddychové zóny, pieskoviská a priestor pre matky s deťmi. Samozrejme, vždy sa dbalo aj o údržbu samotnej zelene. Tu treba smutne konštatovať, že po niekoľkých mesiacoch, alebo lepšie povedané aj týždňoch, bola celá investícia zničená – lavičky rozbité, pieskovisko vyrabované. Takýmto spôsobom došlo k majetkovej škode na našej strane. Napriek tomu celému Kolmanova záhrada stále ostávala ako verejný priestor otvorený pre širokú verejnosť s tým, že cirkev sa o ňu stará v rámci svojich možností – udržiavaním zelene a kosením. Ale bez väčších investícií, nakoľko zo strany mesta nebola veľká ochota spolupodieľať sa na samotnej údržbe.

• Prečo by to mesto malo vlastne robiť – podieľať sa na údržbe?

V roku 2007 bolo rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia zrušené chránené územie Holá hora, nakoľko sa v jej lokalite nedokázali žiadne vzácne biotopy, ktoré bolo potrebné chrániť. Takýmto spôsobom sa záhrada stala majetkom bez vecného bremena. V roku 2009 však mestské zastupiteľstvo v rámci zmeny územného plánu definovalo toto územie ako verejnú zeleň. O tejto skutočnosti vlastníka žiadnym spôsobom neinformovalo, ani ho na to neupozornilo.

• Prečo sa teda mesto o park nestaralo, keď na tomto území vyhlásilo verejnú zeleň?

V zmysle vyhlášky je o verejnú zeleň povinné starať sa mesto. Keď sme o to žiadali, bolo nám komunikované, že mesto sa nemôže starať o verejnú zeleň na súkromnom majetku. Takto sme ďalších 15 rokov – bez vzájomnej dohody a bez prenájmu súkromného vlastníctva – znášali bremeno starostlivosti v podobe údržby. Znášali sme aj bremeno majetkovej ujmy, nakoľko priestranstvo Kolmanovej záhrady síce verejnosť užívala, ale bez akejkoľvek náhrady. Dokonca sme boli obvinení, že žiadosť o finančný prenájom pre potreby verejného priestranstva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sme majetok získali za nízku cenu.

Ako zástupca cirkvi som cítil zhrozenie. Najskôr nám komunistický režim pozemok násilne ukradne, potom nemôže byť kvôli rozhodnutiam štátu reštitučne vydaný. A  keď sa nájde vzácna morálna sila a jediná právna forma na majetkovo-právne vysporiadanie kúpou pozemku, spravia z Kolmanovej záhrady bez nášho vedomia verejnú zeleň. Keď ako vlastník žiadame, kvôli značným obmedzeniam spôsobeným rozhodnutím mestských orgánov, o finančné majetkoprávne vysporiadanie vo forme nájomnej zmluvy,  tak je to údajne v rozpore s dobrými mravmi. Pritom sme z týchto finančných prostriedkov chceli len pokrývať náklady na údržbu pozemku. Otázka je, či bezodplatné 25-ročné užívanie pozemku širokou verejnosťou je v súlade s dobrými mravmi vo vzťahu k súkromnému vlastníkovi.

• Prečo bola Kolmanova záhrada doteraz prístupná verejnosti, keď ide o súkromný pozemok?

Chcem opäť podčiarknuť dôležitý fakt, že záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman v roku 1875 evanjelickej cirkvi a prešovskému Evanjelickému kolégiu. Kolmanka nepatrí mestu Prešov ako samosprávnemu subjektu. To, že je dodnes verejnosti prístupná, je iba prejav dobrej vôle cirkvi ako súkromného vlastníka.

 Z pôvodnej výmery štyroch hektárov získal Východný dištrikt v rámci kúpnopredajnej zmluvy  v roku 1999 už iba jeden necelý hektár. To znamená, že tri hektáre boli počas komunizmu rozdelené a rozpredané. Takýmto spôsobom dištrikt ako vlastník utrpel značnú majetkovú ujmu.

• Nastali v ďalších rokoch na danom území ešte ďalšie majetkovo-právne zmeny?

Po navrátení jedného hektára boli v strede Kolmanovej záhrady ešte dva pozemky, ktoré mali cudzích vlastníkov. Na základe dohody a majetkovo-právneho vysporiadania sa dištriktu podarilo tieto dva pozemky minulého roku získať, a tak záhradu územne sceliť.

• Prečo ste sa rozhodli podať projekt na revitalizáciu parku? Kde ste našli vhodnú výzvu?

Dištrikt si uvedomuje, že pohyb v Kolmanovej záhrade môže predstavovať istý typ nebezpečenstva, ak nebude zeleň udržiavaná, a  najmä zdravie všetkých biotopov. Pre lepšiu predstavu, finančné náklady len na dendrologickú údržbu predstavujú niekoľko desiatok tisíc eur. A tak sme sa pred dva a pol rokmi rozhodli, že v spolupráci so záhradným architektom pripravíme projekt na revitalizáciu záhrady. Následne sme istý čas čakali na primeranú výzvu, cez ktorú by sme dokázali revitalizáciu prefinancovať. Na jeseň roku 2024 vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  a informatizácie (MIRRI) výzvu, ale finančné prostriedky  alokovalo na samotné samosprávy, ktoré mali rozhodnúť o ich nakladaní. Ako predstavitelia Východného dištriktu sme preto vstúpili do komunikácie s predstaviteľmi mesta. Žiadali sme, aby sa projekt revitalizácie Kolmanky začal uskutočňovať a aby to bola jedna z priorít mesta Prešov.

• O akých číslach sa pri investíciách bavíme? Aké sú celkové náklady projektu a spoluúčasť cirkvi?

Podmienka samotnej výzvy bola 8-percentná spoluúčasť, čo pri celkovej výške projektových nákladov zhruba 600 000 € predstavuje okolo 50 000 €. Udržateľnosť projektu je 5 rokov – to znamená, že sa žiadateľ zaväzuje k tomu, že bude päť rokov v rámci tohto projektu Kolmanovu záhradu udržiavať v zmysle projektovej dokumentácie. Do údržby by bolo potrebné investovať ešte ďalších 25 000 € ročne. Takže celkové náklady sú za 5 rokov zhruba 175 000 €. Pre evanjelickú cirkev sú to obrovské finančné prostriedky, ktoré nemôže hradiť sama.

Ak má Kolmanova záhrada prejsť revitalizáciou a aj naďalej zostať bezpečným verejným priestranstvom, dištrikt považuje za morálne, aby sa mesto na základe dohody podieľalo na financovaní nákladov v podobe riadneho nájomného vzťahu. Momentálne prebiehajú rokovania o možnostiach prenájmu Kolmanky. Verím, že sa nakoniec dohodneme na podmienkach, ktoré budú vyhovovať obom stranám.

• V súvislosti s témou revitalizácie sa začali šíriť hoaxy a dezinformácie o údajnom pripravovanom výrube vzácny stromov a biotopov. Aká je skutočnosť?

K výzve MIRRI sú okrem projektovej dokumentácie potrebné súhlasné stanoviská rôznych schvaľovacích orgánov, vrátane mestského odboru životného prostredia, ktoré spolu so zástupcami ochranárov posúdilo zdravotný stav každého jedného stromu v Kolmanovej záhrade. Na základe toho vznikol plán ozdravného výrubu stromov, ktoré sú úplne vyschnuté alebo ozdravného orezu chorobou napadnutých stromov. Momentálne ohrozujú nielen návštevníkov záhrady, ako aj domy v susedstve. Tu by som rád zdôraznil, že návrh na výrub a orez stromov pripravili odborníci životného prostredia v spolupráci s ochranármi, nie my ako vlastník. O to viac ma mrzia rôzne dezinformácie, ktoré proti cirkvi účelovo šíria niektorí aktivisti, a pritom nemajú žiadny právny vzťah k danému územiu, teda ani právnu zodpovednosť.

• Čo si myslíte o petícii, ktorú iniciovalo tzv. občianske združenie Kolmanova záhrada a pod ktorú sa podpísalo už viac ako 6-tisíc ľudí?

Veľmi ma mrzí, že podsúvajú verejnosti značné dezinformácie. Nežiadali sme o výrub zdravých stromov kvôli nejakej výstavbe. Ešte raz opakujem, že dištrikt požiadal o výrub mŕtvych a orez chorých stromov, ktoré potrebujú ošetrenie, a to na základe posudku odborníkov.

Mrzí ma, že ľudia, ktorí petíciu podpísali, nemali relevantné informácie. Neviem, či vôbec vedia, že Kolmanová záhrada je súkromný majetok evanjelickej cirkvi. Nebudem komentovať motívy iniciátorov petície, avšak verím, že po objasnení niektorých majetkovo-právnych skutočností obyvatelia Prešova pochopia podstatu veci a problémov, ktoré ako vlastník denne riešime.

• Stretli ste sa  niekedy aj osobne s iniciátormi petície a zástupcami OZ Kolmanova záhrada?

Pred pár rokmi som sa stretol s jej predsedom, kedy som ho informoval o vlastníckych pomeroch vo vzťahu ku Kolmanke. Pred nejakým časom som sa spolu s predstaviteľmi združenia zúčastnil na rokovaní mestského zastupiteľstva, kde som niektoré skutočnosti ozrejmil – nielen z právneho, ale opäť aj z vlastníckeho hľadiska. Informoval som aj o zámere revitalizácie záhrady.

•Verejnosť mohli istým spôsobom znepokojiť aj informácie o zámere postaviť v priestore Kolmanovej záhrady nové sociálne diakonické zariadenie. O čo konkrétne ide?

Východný dištrikt pred dvomi rokmi zriadil Diakonický domov pre seniorov Elim na Baštovej ulici, kde je veľmi dlhý poradovník. Ide o verejno-prospešnú službu, ktorú evanjelická cirkev poskytuje zdravotne odkázaným obyvateľom mesta a jeho okoliu, a to bez ohľadu na konfesionálnu príslušnosť. Záujem o sociálne služby je obrovský, preto dištrikt začal uvažovať nad vybudovaním ďalšieho sociálneho zariadenia. A nemá iný pozemok, ako je pozemok v Kolmanovej záhrade.

Treba však zdôrazniť, že zariadenie by malo stáť na parcele, ktorú dištrikt získal pred rokom a nie je predmetom samotnej revitalizácie. Projektová dokumentácia vznikla ešte pred nadobudnutím pozemku a pred scelením Kolmanky. A ide o parcelu, kde nerastú žiadne stromy a nevzťahujú sa na ňu obmedzenia z kúpno-predajnej zmluvy z roku 1999.

• Aj táto téma bola predmetom rokovaní s vedením mesta, keďže bez súhlasu mestského zastupiteľstva nie je možné tento zámer zrealizovať?

Na spoločnom rokovaní s pánom primátorom som sa informoval o možnostiach zmeny územného plánu za týmto účelom – predefinovať necelých 10 percent výmery Kolmanovej záhrady na stavebný pozemok. Na základe týchto rokovaní dištrikt podal oficiálnu žiadosť o zmenu územného plánu, v ktorej zadefinoval svoj zámer. Ako cirkev nechceme v Kolmanke stavať byty, ani domy. Nemáme žiadne developerské projekty a záujmy, chceme len rozšíriť sociálne služby, ktoré budú v rámci mesta Prešov aj do budúcna veľmi potrebné.

Cítime nielen majetkovo-právnu krivdu, ale najmä zodpovednosť pred Bohom za správu nášho vlastníctva, ktoré nemôžeme už desiatky rokov riadne užívať.  Chceme, aby Kolmanova záhrada slúžila v prospech poslania cirkvi, ale aj v prospech Prešovčanov.

• Prečo je dobré, aby domov sociálnych služieb stál práve v danej lokalite?

Za posledných 15 rokov máme veľa negatívnych skúseností. Pozemok Kolmanovej záhrady nie je žiadnym spôsobom chránený. Mestská polícia nás už nespočetnekrát upozornila na potrebu likvidácie odpadu, ktorý do Kolmanky niekto navozil. Odpad teda chodíme už roky upratovať na svoje vlastné náklady. Pri kosení nachádzame použité injekčné striekačky, porozbíjané fľaše a iné nebezpečné predmety. V bezpečí teda nie sú ani samotní návštevníci záhrady. Keby na predmetnej parcele stálo sociálne zariadenie, Kolmanova záhrada by získala „oči“. Mal by sa o ňu kto starať, udržiavať ju, chrániť a zabezpečovať určitý typ poriadku.

Okrem toho by seniori svoju starobu mohli prežiť v krásnom prostredí. Záhrada by tak mohla byť jedinečným priestorom, kde sa budú stretávať všetky generácie, od najmenších až po najstarších. So spájaním generácií máme pozitívne skúsenosti pri diakonickom domove Elim a Evanjelickej spojenej škole.

• V akom štádiu sa projekt momentálne nachádza?

V súčasnosti je všetko ešte len v štádiu rokovaní o zámere medzi mestom a Východným dištriktom. Bez toho, aby mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu územného plánu, nie je jeho realizácia možná. Ak by nepodľahlo tlaku občianskych aktivistov, nasledovalo by schválenie projektového zámeru, riešenie financovania a príprava projektovej dokumentácie. A samozrejme, čakanie na vhodnú projektovú výzvu, ktorá praje pripraveným.

• Čo pre to môžu urobiť evanjelici v našom meste?

Môžeme robiť to, čo je nám vlastné – hovoriť pravdu o skutočnostiach, aké sú. A ak sa nenecháme ovplyvňovať rôznymi záujmovými skupinami a najmä, ak si dokážeme chrániť to, čo sme prijali po predkoch. Lekárnik Friedrich Kolman bol človek, ktorý mal úzky, osobný vzťah k cirkvi aj k samotnému Evanjelickému kolégiu. Starať sa o majetok, ktorý cirkvi daroval, je naša zodpovednosť pred Pánom Bohom aj pred budúcimi generáciami. Chceme ho opatrovať  a zveľaďovať tak, aby prinášal nielen materiálne, ale najmä duchovné benefity.

Za rozhovor ďakuje: Zuzana Martausová

foto – E. Mihočová©Východný dištrikt ECAV

Pre Teba 2025: „Môj dom – môj hrad.“

Pre Teba 2025: „Môj dom – môj hrad.“

Od stredy 2. apríla do nedele 6. apríla 2025 sa v priestoroch Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne konalo päť evanjelizačných večerov Pre Teba / slovenská verzia nemeckého Pro Christ. 6. ročník tohtoročného podujatia sa niesol v téme „Môj dom – môj hrad“. Domov ako miesto prijatia,  bezpečia, odpustenia, šťastia a viery. Tému inšpiroval citát biblického vodcu Józuu: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“

Na live prenosy do Mestského kultúrneho strediska prichádzali od stredy do nedele účastníci z cirkevných zborov Oravy ale aj Liptova. Svoje zastúpenie mali všetky vekové kategórie. Program sledovali skupiny aj na 50 prenosových miestach po celom Slovensku, ale i individuálne cez online vysielanie, tak doma ako aj v zahraničí.

Program, ktorý má ambíciu osloviť aj sekulárnych a hľadajúcich ľudí, tento rok moderovala dvojica Stanislav Petrič a Miluška Martičková. Pri otvorení podujatia sa prihovoril primátor Dolného Kubína Ján Prílepok a zborový farár Rastislav Stanček, ktorý uviedol: „Sme veľmi radi, že môžeme hosťovať tento veľký projekt evanjelizácie. Je dôležité, aby sme aj týmto spôsobom dali najavo svoje hodnoty,  ktoré považujeme za dobré a správne, a ktoré chceme zdieľať s ostatnými.“

„Cieľom projektu je priniesť evanjelium človeku, ktorý hľadá a pochybuje, a to zrozumiteľným jazykom,“ uviedol pre regionálnu TV DK tajomník biskupa Východného dištriktu Marek Cingeľ, jeden z organizátorov prenosových večerov.

Na pódiu sa vystriedalo päť rečníkov: Samuel Linkesch, Peter Mozola, Pavel Taska, Martin Chalupka a Anna Belanji.

Vystúpilo päť hudobných hostí: JANAIS s manželom Petrom Kothajom,  kapela Okamih pravdy (Háj), LIFT UP (ČR – Albrechtice), L + BAND (Bratislava) a Slávka Tkáčová s Jamesom Evansom.

Zaznelo päť svedectiev a životných príbehov: Ivana Lakatoša, Oľgy Dudášovej, Viery Šimovej Šoltés, Slávky Tipulovej a Katky Pirohovej. Ide o ľudí, ktorým práve viera v Boha pomohla nájsť východisko zo životnej krízy, v ktorej sa ocitli.

Slovo a hudbu na pódiu dopĺňali vstupy divadelného zoskupenie z Veľkého Šariša – v zložení študentov prešovského konzervatória a pod režisérskou taktovkou Kataríny Pirohovej.

Počas víkendových prenosov sa prihovorili generálny biskup ECAV Ivan Eľko a biskup Východného dištriktu Peter Mihoč.

Text a hudbu hymny, ktorá vychádzala z hlavnej témy podujatia Pre Teba, zložila Miluška Martičková.

Jednotlivé prenosy trvali cca 90 minút a technicky ich zabezpečil tím cirkevného zboru Hybe a Lukáš Gregor; ozvučenie a osvetlenie realizovala firma NEST audio ONE Jozefa Ždilu. Organizátorom podujatia je OZ Elpis Hybe a Východný dištrikt ECAV, spoluorganizátorom bolo tento rok mesto Dolný Kubín a miestny cirkevný zbor.

„Hrad je miestom istoty a bezpečia. A práve manželstvo a rodina, ktorá prechádza v dnešnej dobe veľkou krízou, môže byť hradom. Miestom, kde manželia a deti, vnúčatá môžu nájsť prijatie, bezpečie, odpustenie, šťastie a vieru,“ uviedol tajomník Cingeľ.

Evanjelizácia Pre Teba je súčasťou podujatí Roku rodiny 2025, ktorý vyhlásila Evanjelická a. v. cirkev na Slovensku.

Inšpiráciou pre slovenskú verziu je Nemecko, kde už v 90. rokoch vznikla iniciatíva Pro Christ. Naprieč konfesiami otvára diskusiu o kľúčových životných otázkach a pozýva ku kresťanskej viere. Medzi významných rečníkov, známych aj na Slovensku, patril americký kazateľ Billy Graham a neskôr nemecký farár Ulrich Parzany. Prenosy z veľkých nemeckých miest sa spočiatku vysielali do viacerých európskych krajín prostredníctvom satelitu a tlmočníkov. „Po čase sme zistili, že chceme prenosy robiť sami, aby boli relevantnejšie pre našich ľudí a naše slovenské pomery,“ ozrejmil Marek Cingeľ.

V minulosti sa evanjelizačné večery konali v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Hrádku. Tento rok sa prvýkrát presunuli na Dolnú Oravu.

Výťažok z podujatia je určený na pokrytie organizačných nákladov.

Záznam z prenosových večerov je dostupný na youtube pod názvom „Pre Teba 2025“.

https://www.youtube.com/watch?v=2j2N7ZZ1NXw&t=1631s

E. Mihočová

foto – Ľuboš Šuchtár a Nina Mihočová©Východný dištrikt ECAV