Veľká noc 2020
Stanovisko k online spovedi
Milí bratia a milé sestry v duchovnej službe,
uvedomujeme si, že v tomto pred veľkonočnom období, ktoré je z hľadiska rôznych opatrení výnimočné, musíme mnohé veci alternovať a premiestňovať do mediálneho priestoru. Odtiaľ komunikujeme s členmi našich cirkevných zborov. Za všetky vaše bohoslužobné príspevky, ktorí vy a vaši spolupracovníci pripravujete, sme vám nesmierne vďační. Na základe pozitívnych ohlasov, ktoré nám prichádzajú vidíme, že vďační sú predovšetkým tí, pre ktorých boli vaše mediálne výstupy pripravené – mnohí a mnohí členovia našej cirkvi, ale aj inoveriaci, či dokonca sekulárni ľudia.
No nie všetky bohoslužobné úkony je možné premiestniť do online priestoru. Včera bola z istého zboru odvysielaná online spoveď, so všetkými otázkami aj udelením všeobecného rozhrešenia. Chceme Vás požiadať, aby sme online formu spovede z vieroučných aj prakticko – liturgických dôvodov nevyužívali. Samozrejme je k tomu potrebná širšia teologická reflexia, ktorá doteraz akoby nebola na programe dňa a ktorá by zahŕňala viacero aspektov. Avšak jedným z dôvodov požiadavky o nepraktizovanie online spovede, je neosobná rovina takejto spovede. To je úplne kľúčový moment, ktorý musíme zobrať s plnou vážnosťou na vedomie. Ako duchovní po položení spovedných otázok môžeme totiž iba predpokladať určitú odpoveď. Rozhrešenie od čias prvotnej cirkvi, čo je zvýraznené taktiež na mnohých miestach v Augsburskom vyznaní a najmä v obrane Augsburského vyznania, predpokladá osobnú, fyzickú rovinu komunikácie spovedajúceho a spovedaného. Nie je to iba formálna požiadavka, ktorá môže byť nahradená nejakým technickým riešením. Máme za to, že spoveď sa z podstaty veci musí odohrávať v otvorenej, priamej, nesprostredkovanej a obojstranne reflektujúcej komunikácii dvoch osôb. Na jednej strane je duchovný, spovedajúci, ktorý v duchu učenia o moci kľúčov prináša zvesť o odpustení hriechov. Na strane druhej spovedaný, ktorý odkrýva srdce, ktoré túži po odpustení a v pokání vyznáva, ľutuje, verí v odpustenie hriechov, sľubuje polepšenie. Bohoslužobnou súčasťou spovede, je okrem spovedných otázok aj všeobecné a osobné rozhrešenie, teda osobné uistenie o Božom odpustení. Podmienkou tohto všetkého je ale fyzická, zmyslová, vnímavá a okamžitých pastorálnych reakcii schopná komunikácia spovedajúceho a spovedaného.
Opakujeme, že tieto veci sú z vieroučného i prakticko – liturgického hľadiska súce na hlbšiu reflexiu. Týmto príspevkom Vás chceme len poprosiť, aby sme neprekročili určité teologické hranice kvôli výnimočnosti situácie, ktorá tu vznikla. V minulosti, napr. v čase protiireformácie, v časoch nízkeho počtu duchovných, či v iných výnimočných situáciách naši predkovia napriek všetkému teologicky neposúvali medze. Ustrážme si ich aj my dnes.
Prisluhovanie VP so spoveďou sa bude môcť prisluhovať hneď ako to dovolia všetky hygienické opatrenia v SR a umožnia zhromažďovanie ľudí aj v našich chrámoch.
Vašu pozornosť si však dovoľujeme orientovať trocha iným smerom. Javí sa nám však ako úplne legitímny a veľmi prínosný. Stále súvisí s otázkou pokánia, spovede, rozhrešenia, udelenia či prijatia odpustenia, aj keď v úplne neliturgickej, tej najjednoduchšej, civilnej rovine, nesmierne závažnej, aj keď mimo teologického rámca „moci kľúčov“. Veďme a motivujme členov svojich cirkevných zborov, aby v úzkych komunitách svojich rodín a najbližších osobných vzťahov, mali odvahu v tomu, čo sa dá nazvať „vysvetľujúcim spovedným rozhovorom“. Teda obojstranným úprimným vyjasňovaním si ťažkých vecí. Áno, vzťahy v našich rodinách sú zaťažené mnohými bremenami, často roky nevypovedanými. Volajú po riešení a po uzdravení. Apoštol Jakub nás vyzýva: „Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili“ /Jk 5, 16/. Spomalenie života, väčšia fyzická blízkosť, možnosť rodiny byť spolu, väčšia otvorenosť v rozhovoroch, či rodinné pobožnosti priamo vytvárajú podmienky pre takýto typ vysvetľujúcich spovedných rozhovorov. Kedysi bývali neoddeliteľnou súčasťou každej prípravy na slávenie večere Pánovej a spovede. Vráťme sa k nim a zintenzívnime ich!
Prajeme Vám Božím pokojom naplnené dni, veľa zmocnenia vo vašej službe a najmä vedomie, že aj dnes nás Božia ruka neopúšťa, ale chce nás obdarovať milosťou.
Pastiersky list k Veľkej noci
A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ján 20, 26b
Milí bratia a milé sestry,
posledné dni, či týždne žijeme za zatvorenými dverami, ktoré sú dôsledkom opatrení proti šíreniu pandémie koronavírusu. Dvere, ktoré nás majú izolovať od iných, aby sme sa vyhli ohrozeniu vlastného života, či sami sa nestali nositeľmi vírusovej nákazy. Dvere, za ktorými mnohí ostali v strachu o svoj vlastný život, ale aj dvere, ktoré sú obrazom zodpovednosti za životy iných. Aj v cirkvi žijeme za zatvorenými dverami našich spoločenstiev a chrámov. I tento pastiersky list nebude po dlhých desaťročiach čítaný v chrámoch, ale bude sa šíriť mediálnymi prostriedkami, ktoré sa stávajú v tejto dobe mostom medzi nami.
Veľká noc uzatvára dvere pôstneho obdobia, ktoré bolo tento rok v mnohom ojedinelé a jedinečné. Sme donútení zriecť sa našich zaužívaných spôsobov života. Strach o seba a blízkych, ohrozenie života, prijímanie život chrániacich opatrení, spomalenie ekonomických aktivít, až úplné zastavenie sveta, vytvorilo dostatočný priestor k sebareflexii, k prehodnoteniu nášho smerovania, správania sa k prírode, blízkym i k novému hľadaniu Boha v tejto pominuteľnosti. Mnohí skloňujú slovo „krehkosť“. Sme krehkí, aj keď sa tvárime nezlomne; sme krehkí, aj keď sa cítime neporaziteľne; sme krehkí, aj keď sa vnímame samospasiteľne. Situácia, v ktorej sme sa ocitli, je príležitosťou na precitnutie. Celý pôst aj s tohtoročnými udalosťami nám bytostne pripomína, že v mnohých oblastiach života sme neraz Boha nechali za zatvorenými dverami nášho vnímania aj záujmu.
Dnešná situácia nám veľmi pripomína situáciu po Kristovom ukrižovaní. Evanjelista Ján hovorí o učeníkoch, ktorí sa po Ježišovej smrti ocitli kvôli strachu o vlastný život za zatvorenými dverami, v izolácii, sklamaní z nenaplnených očakávaní, čakajúci na nejasnú budúcnosť. Čo sa stane s učeníkmi, ak ich Majster ostane za dverami ich života? Podliehajú zúfalstvu, rezignácii, nepokoju, sklamaniu. Čo robí Majster pre ich záchranu? A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Bolo veľkou milosťou a novou príležitosťou pre učeníkov, že živý Pán napriek zatvoreným dverám, napriek všetkému, akí učeníci boli, prichádza. Prebodnutými rukami prelamuje priestor, kde už nie je v centre pozornosti zlyhávajúci človek, ale On ako živý Pán! Jeho ruky prinášajú liek uzdravenia, ktorý je zložený z viacerých látok – odpustenie, pokoj, zmierenie. Všetko sa začína po novom, všetko sa začína rodiť z poznania: „Videli sme Pána.“ Toho, ktorý bol mŕtvy a ožil, ktorý sa kvôli nám nakazil, aby sa stal človekom nula pre naše uzdravenie. Iba tí, v živote ktorých sa zrodilo vyznanie: „Videli sme Pána“, majú silu stať sa novým a otvoreným spoločenstvom, majú silu otvoriť dvere svojich životov a otvoriť sa službe iným.
A čo je znakom tejto otvorenosti? Život nesúci Kristove rany, prinášajúci obete, milujúci až do krajnosti. Kristove rany boli dôkazom pre spoločenstvo učeníkov, že On nie je prízrak, ani halucinácia, ale živý a vzkriesený Pán. Ruky, ktoré uzdravovali; nohy, ktoré hľadali, čo bolo zahynulo; hlava a srdce, ktoré v sebe nosili každé stvorenie – tie boli zasiahnuté ranami, aby sme pochopili hĺbku Božej lásky. Jeho ruky sú naša legitimácia, „občiansky preukaz padlého človeka“. Človeka, ktorý zväzuje ruky láske, falšou a lžou prikrýva pravdu, mocou a peniazmi si obmýva svedomie, či pichľavými slovami vracia späť údery. Kristove rany a stopy po klincoch sú nielen ľudskou, ale predovšetkým Božou legitimáciou. Sú viditeľným znamením Božej odpovede na problém zla a hriechu. Ukazujú Boží spôsob zápasu so zlom, ako sa hriech nezahmlieva, ale berie vážne.
Milí bratia a sestry, dnes celý svet hľadá liek, ktorý by prelomil pandémiu koronavírusu. Sú miesta, kde sa smrť bytostne dotýka rodín aj jednotlivcov. O to väčšie je očakávanie, o to väčšia je potreba. Hľadá sa laboratórium, z ktorého vzíde nádej pre ľudstvo, ktoré porazí neviditeľného nepriateľa a prinesie nový pokoj do celého sveta.
Posolstvo Veľkej noci je počas tisícročí naliehavé a vždy aktuálne. Golgota je Božie laboratórium, kde sa z lásky zrodil liek – antivirotikum proti vírusu hriechu. Kristus sa stal cestou záchrany a uzdravenia tohto zavíreného sveta. Je to cesta prinášania obetí, ktoré lámu putá poviazaností a razia cestu do ľudských sŕdc. V týchto týždňoch s vďakou myslíme najmä na všetkých zdravotníkov, lekárov, zdravotné sestry, záchranárov, ktorí sa s vypätím všetkých síl postavili do prvej línie v boji so zákernou chorobou. Ich obetavosť zachraňuje mnohých a vlieva nádej na zvrátenie situácie. Myslíme aj na všetkých ostatných obetavých ľudí, ktorí v týchto náročných časoch dokážu priniesť nákup, či podať pomocnú ruku tým najzraniteľnejším. Je čas viac si všímať obetavosť v našich rodinách, na školách, ale aj v cirkvi. Je čas byť vďačnými za ľudí, ktorí sú pre nás darom. Lebo obeťou sme boli zachránení a obetavosťou porazíme nákazu egoizmu. V Kristovi nás Boh neopustil. V Kristovi nás uzdravil. V Kristovi porazil moc zlého a moci smrti. V Kristovi nám otvoril dvere novej budúcnosti presahujúcej hranice časnosti.
Nech aj tohtoročné veľkonočné sviatky, ktoré prežijeme za zatvorenými dverami našich domovov, budú pre nás osobným a bytostným stretnutím so živým Pánom, ktorému sa ani dnes nič nevymklo z rúk. Kiež by sme aj my mohli vyznať: Videli sme Pána – a takto otvorili dvere našich sŕdc pre nové a živé vzťahy. Svet sa zastavil, aby sme nanovo precitli k poznaniu, kde sme v živote zlyhali, ale zároveň aj poznali moc Božieho uzdravenia. Mnohé končiny sveta počas týchto týždňov zažívajú vzkriesenie k novému životu, obnovenie prírody, návrat života do nehostinného, ľudskou činnosťou zamoreného prostredia. Svet sa mocou vzkriesenia obnovuje k novému životu. Je k tomu potrebné len to, aby sme sa zastavili a prehodnotili svoj rebríček hodnôt. Kiež by sme to videli a prežili aj my v cirkvi, spoločnosti aj v celom svete, a aby vyznanie videli sme Pána, bolo cestou uzdravenia a otvorenia dverí v našich vzťahoch.
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám!
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý rozum, ten nech chráni Vaše srdcia a Vaše mysle, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
Peter Mihoč Ivan Eľko Ján Hroboň
biskup VD ECAV generálny biskup ECAV biskup ZD ECAV
Pozvanie k modlitbám
Milí bratia a milé sestry,
chcem Vás srdečne pozdraviť – v týchto, aj pre naše spoločenstvo cirkvi, náročných časoch – biblickým slovom z Listu Jakuba: „Za vzor, ako znášať súženie a byť trpezlivým, berte si, bratia, prorokov, ktorí hovorievali v mene Pánovom. Ajhľa, blahoslavíme vytrvalých. O Jóbovej vytrvalosti ste počuli, a videli ste aj to, aký koniec mu pripravil Pán, lebo ľútostivý je Pán a milosrdný.“
Toto obdobie karantény a mnohých bezpečnostných opatrení je iste náročné pre všetky vekové kategórie v našich rodinách. Uzavretosť, pocit stiesnenosti asi najťažšie prežívajú deti. Veríme však, že s trpezlivosťou a vytrvalosťou zhora sa nám darí prekonávať všetky príkoria času izolácie. Napriek všetkému, čo v týchto dňoch vnímame ako bremeno, vidíme aj veľké utrpenie a smrť po celom svete, najmä v Taliansku a Španielsku. Nasadenie všetkého zdravotníckeho personálu, ktorý stojí v prvej bojovej a kontaktnej línii, si vyžaduje nielen obrovskú dávku odvahy, ale aj vnútorných telesných a duchovných síl. Je mnoho ľudí, ktorí v tejto situácii podávajú pomocnú ruku pri službe tým najzraniteľnejším. Aj učitelia si v týchto časoch siahli na dno vlastných kreatívnych síl a pripravujú rôzne modely vyučovania našich detí. Vďačnosť voči všetkým tým, ktorí pomáhajú v krízových situáciách, vyjadrujú tisíce ľudí potleskom vo večerných hodinách na balkónoch svojich domovov.
V duchu apoštolovej výzvy z listu Tesalonickým 5,25: Bratia, modlite sa aj za nás! vás chceme ako cirkev pozvať k modlitebným chvíľam za týchto ľudí v našej krajine, aj v krajinách celého sveta. Za ľudí, ktorí s nasadením života pomáhajú bojovať zápas o každého chorého človeka. Pozývame aj Vás ako cirkevné zbory, aby ste počas všetkých pašiových nedieľ (Smrtná, Kvetná) a Veľkého piatku spoločným zvonením v chrámoch o 15.00 hod ( tento čas chce symbolický pripomenúť tmu Veľkého piatku, ktorá sa rozprestrela od 12.00 – 15.00 hod.), ľudí pozvali k takejto modlitebnej chvíli, ktorá môže byť súčasťou ich spoločnej rodinnej pobožnosti. Veríme, že aj týmto spôsobom vo vrcholiacom pôstnom čase sa dokážeme ako cirkev zjednotiť a že v Kristových šľapajách budeme robiť kroky viery aj v týchto pohnutých časoch.
1. Petra 2,21-24: Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu, lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje. On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili.
S bratským pozdravom a prianím veľkonočného pokoja
Mgr. Peter Mihoč
Biskup VD ECAV
POĎAKOVANIE UČITEĽOM
Vážení učitelia, pri príležitosti 28. marca, v deň narodenia Jana Amosa
Komenského, máme vzácnu príležitosť vzdať úctu všetkým učiteľom na všetkých typoch
škôl na území Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Tento rok je
Rokom evanjelického školstva. Výchova a vzdelávanie mladých ľudí patrí a vždy bude
patriť k pilierom spoločnosti. Tieto hodnoty boli v minulosti a taktiež platí aj
v súčasnosti vysoko preferované Evanjelickou cirkvou a. v. na Slovensku. Aj v tomto
období, keď sú naše školy zatvorené, v dôsledku epidemiologickej situácie, vaša práca,
ktorá sa realizuje dištančnou formou, je nesmierne dôležitá. Samozrejme, je aj
náročnejšia, prijmite aj od nás povzbudenie k tejto práci, je to veľká výzva a určite
prinesie svoje ovocie do budúcna.
Rukami pedagógov prechádza mnoho detí a žiakov, ktorí sa stávajú súčasťou ich
života. Podobne sa aj učiteľ stáva súčasťou života detí a žiakov. Je to vzájomné. Určite si
každý z nás spomenie aspoň na jedného učiteľa, ktorého obdivoval za jeho prácu,
prístup a odhodlanie naučiť nás nielen informácie, ale aj vštepiť nám morálne zásady.
Vo vzácnych prípadoch to v minulosti boli aj učitelia, ktorí prezentovali kresťanské
hodnoty a vyjadrovali sa aj k celospoločenským otázkam.
Poukazujme aj my aj v tejto dobe na hodnoty vzdelania, pravdy a tak dokážeme
vychovávať hodnotovo plnohodnotných ľudí. Nebojme sa, že sa to nedá. Aj Ježišovi
učeníci sa rozpŕchli a báli sa po Ježišovom ukrižovaní, ale po Jeho vzkriesení sa z nich
stávajú nebojácni šíritelia Jeho pravdy. Ak Ježiš vstal, nie je potrebné báť sa, skloniť sa
pred mamonou, je hodné aj nami šíriť Jeho spravodlivosť. Aj keď si to mnohí
neuvedomujeme, učiteľ v životoch svojich žiakov zanecháva trvalú stopu. Buďte láskaví,
milujúci, zhovievaví, vaši žiaci to uvidia a ocenia. Sami ste rodičmi a svoje deti milujete.
V týchto dňoch máme priestor na poďakovanie sa všetkým vám, učiteľom,
vychovávateľom, odborným zamestnancom, zahraničným lektorom, duchovným
správcom, riaditeľom, za zodpovednú a namáhavú prácu, ktorú dennodenne
vykonávate. Slúžiť druhým znamená aj nájsť riešenia, kde sa už zdá, že je to stratené.
Ďakujeme vám za vašu každodennú prácu, za hodiny strávené momentálne za
počítačom, na sieťach, ale aj za katedrou, za čas pri opravovaní písomiek, projektových
aktivitách a mimoškolskej činnosti. Do ďalšej práce vám želáme nielen veľa trpezlivosti
so žiakmi, rodičmi, ale aj veľa energie, entuziazmu, ale najmä: Božieho požehnania.
V Prešove, 28. marca 2020
S úctou a vďakou
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku
Ľubomír Pankuch, dozorca Východného dištriktu ECAV na Slovensku
Miroslav Čurlík, tajomník pre školstvo Východného dištriktu ECAV na Slovensku
Marcový eVýchod
V čase pandémie a obmedzeného pohybu prejdú záťažovou situáciou aj medzigeneračné vzťahy, ktoré sú hlavnou témou marcového čísla eVýchodu. Psychologička Marie Nováková v rozhovore aj na základe vlastnej osobnej skúsenosti radí, ako zvládnuť krízové obdobia a emocionálne vypäté situácie.
V marcom čísle prinášame aj ďalšie témy:
* reportáž z inštalácie biskupa Východného dištriktu
* rozhovor s Petrom Mihočom, novozvoleným biskupom VD
* príhovory teológov, ktoré odzneli na námestiach pri druhom výročí vraždy Jána a Martiny
* odkazy na Lutherovu tvorbu v diele J. S. Bacha
* fotopostup ako vytvoriť metalické veľkonočné vajíčka
* recenziu knihy: Pentcho – príbeh parníka
* Střípky zo života a služby manželov Tyrlíkových
* recept na Kolibríkový bochníček s pôvodom na exotickej Jamajke
* príbeh Ireny Sendler, poľskej zdravotníčky, ktorá počas vojny zachránila 2 500 židovských detí
* recenziu filmu 1917
Koronavírus- usmernenie pre COJ ECAV na Slovensku a ich predstaviteľov
Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) v situácii šírenia sa koronavírusu na Slovensku podáva toto usmernenie pre Cirkevné organizačné jednotky Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a ich predstaviteľov.
Bratia a sestry, pozdravujeme Vás pozdravom nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista: Pokoj Vám!
1. Predovšetkým, nedajme šancu panike. Koronavírus je nebezpečný, musíme byť mimoriadne opatrní a dodržiavať všetky pravidlá hygieny a správania sa tak, ako to zodpovedné úrady prezentujú v médiách. Buďme ohľaduplní najmä voči najstarším členom cirkvi, ktorí môžu byť vírusom najviac ohrození, nevystavujme ich zbytočnému riziku. Na druhej strane si zachovajme zodpovednosť duchovných za povzbudzovanie k viere, k skutkom milosrdenstva, k bratsko-sesterským vzťahom a v neposlednom rade aj k pokániu. Veď je významnou biblickou tradíciou, že vonkajšie dopustenia vždy znamenali aj výzvu k pokániu.
2. Na základe rozhodnutia hlavného hygienika SR a odporúčania Ministerstva vnútra SR, Ministerstvo kultúry rozhodlo o zákaze hromadných podujatí z dôvodu všeobecného záujmu ochrany zdravia ľudí. Na základe uvedeného: Služby Božie a všetky hromadné podujatia v ECAV sa konať nebudú do odvolania.
3. Pri prisluhovaní Večere Pánovej pri podávaní vína je možné dočasne použiť jednorazové poháriky. Zároveň je potrebné dbať na to, aby si každá osoba pred podávaním chleba dostatočne dezinfikovala ruky. Večeru Pánovu možno podávať aj tak, že podávaný chlieb (oblátku) pred vložením do úst čiastočne namočíme vo víne. Ak sa prisluhujúci dotkne pier komunikanta, je potrebné bezprostredne si utrieť ruky dezinfekčnou utierkou. Takýto spôsob prisluhovania si vyžaduje spoluprácu informovaných asistentov a tiež vysvetlenie mimoriadnej okolnosti.
3. Seniorálne konventy je potrebné odložiť na obdobie po Veľkej noci. Materiály predkladané seniorálnemu konventu je možné zaslať na dištriktuálne biskupské úrady aj vopred, samozrejme okrem zápisnice. Na poveľkonočné obdobie sa odkladajú aj ďalšie seniorálne, dištriktuálne a celocirkevné podujatia, vrátane zasadnutí orgánov, komisií a výborov.
4. Pohreby sa konať musia. Opäť je treba dodržiavať všetky odporúčané pravidlá hygieny a správania sa. V liturgickej časti poriadku pohrebu je možné podľa vlastného uváženia skrátiť poriadok na nutné minimum. Zachovajte však vážnosť obradu a zvesť Božieho slova. Na zmeny v poriadku upozornite vopred smútiacu rodinu.
5. Ak sú pripravené sobáše a krsty, ktoré sa už nedajú preložiť, vykonajte ich podobne s dodržaním všetkých pravidiel hygieny a zodpovedného správania sa, s použitím nutného minimálneho liturgického poriadku.
6. Biblické hodiny, spevokoly, mládeže a iné podobné podujatia žiadame rovnako nekonať do odvolania podľa pokynov verejných autorít.
7. Pri každej príležitosti ponúknite ľuďom ktorí sú vám zverení, možnosť osobne počúvať Božie slovo z rozhlasu, z televízie, z ich archívov a z facebooku. Práve v tomto čase buďme aktívnejší v čítaní si Biblie, kvalitnej evanjelickej literatúry, Evanjelického posla spod Tatier a pod. Veľa si spievajme naše duchovné piesne, povzbudzujme sa k modlitbám. Máme za čo prosiť a čo vyznávať Pánu Bohu. Táto situácia je príležitosťou k obnove rodinných pobožností, k úprimným duchovným rozhovorom a k osobnému zdieľaniu sa v našich rodinách, alebo malých susedstvách.
Bratia a sestry, každá mimoriadna situácia, ktorá sa deje spoločnosti ako aj jednotlivcom, je Božím volaním k pokániu a k sebareflexii. Je pozvaním k novému, lepšiemu životu. A je tiež upozornením, že sme slabí, hriešni a pominuteľní. Využime tento čas k zmiereniu, k vernejšiemu nasledovaniu Spasiteľa Pána Ježiša. Nanovo sa učme byť k sebe slušní a zhovievaví, láskaví a odpúšťajúci. Situácia, v ktorej sa nachádzame nie je len hrozbou, je aj šancou, že sa otvoríme Pánu Bohu a blížnym a celým srdcom sa obrátime k Nemu.
Aj v tejto našej situácii sa povzbudzujeme Božím slovom:
Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný. On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. 1. Kor 10, 13
Predsedníctvo ECAV
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Brozman, generálny dozorca
Bratislava 10.03.2020
Prerušenie vyučovania v EG JAK Košice
Prerušenie vyučovania v ESŠ Martin
Revitalizácia dvoch župných škôl v Kežmarku
Prešovský samosprávny kraj chce riešiť nevyhovujúci stav školských budov v Kežmarku. Aktuálne pripravuje revitalizáciu Gymnázia P. O. Hviezdoslava a v jeho areáli i prístavbu pre Školu umeleckého priemyslu. Zámer deklarovaný Memorandom o spolupráci podpísal v stredu 12. februára 2020 predseda PSK Milan Majerský s vlastníkom budov i pozemkov – Evanjelickým a. v. cirkevným zborom v Kežmarku.
Zástupcovia ECAV – Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu a Roman Porubän, farár v Kežmarku i krajská samospráva sa zaviazali vzájomne spolupracovať pri realizácii plánovanej investície vo výške približne 6 miliónov eur. Nasledovať bude podpis nájomnej zmluvy, spracovanie realizačnej projektovej dokumentácie a proces verejného obstarávania na samotnú rekonštrukciu budovy. Práce na projekte by sme chceli uzavrieť v horizonte dvoch rokov,“ uviedol M. Majerský.
Podľa farára Romana Porubäna nájomná zmluva na deklarovaných 50 rokov umožní realizáciu prác a aj vzájomné prepojenie oboch škôl, čím by malo gymnázium získať napríklad jedáleň alebo väčšiu spoločenskú miestnosť, ktorá mu v súčasnosti chýba.
„Teším sa, že evanjelická cirkev bola ústretová voči nám a aj tento investičný a morálny dlh voči školstvu v samotnom meste Kežmarok môžeme splniť,“ dodal M. Majerský. Ako ďalej uviedol, nejde o jedinú formu spolupráce s evanjelickou cirkvou, ktorá v Prešove aktuálne pracuje aj na zriadení Domova sociálnych služieb vo svojich priestoroch. „V podstate takto evanjelická cirkev plní aj svoje misijné poslanie, starostlivosť o chorých a v prípade Kežmarku o štúdium a školstvo ako také,“ dodal predseda kraja.
Výber z tlačovej správy:
Daša Jeleňová, hovorkyňa PSK
Viac v týždenníku EPsT 8/2020
