V evanjelickom kostole v Príbovciach (Turčiansky seniorát) sa pred niekoľkými týždňami začala dlho očakávaná a vytúžená rekonštrukcia organa, ktorý je v súčasnosti nefunkčný. Generálnej opravy sa ujali R&M.Muška, Organárske dielne Žilina, s.r.o. pod vedením Mariána Mušku a plánujú realizovať množstvo prác, ktoré majú trvať do konca mája 2019. Samotné ladenie organa je naplánované na júl 2019.
Cirkevný zbor v Príbovciach sa snaží získať finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu mnohými aktivitami: organizuje koncerty, kultúrne podujatia; reklamnými a propagačnými materiálmi zvyšuje informovanosť o minulosti, ako aj prítomnosti zboru. Už od augusta 2015 v cirkevnom zbore prebieha finančná zbierka, určená na záchranu vzácneho hudobného nástroja. Časť zbierky tvorí výťažok z koncertov detského spevokolu „Soľničky zeme“ a predaja jeho CD. K dnešnému dňu je na účte pre generálnu opravu organu 15 658 €, no rozpočet je určený na 29 800 €.
Organ v evanjelickom kostole v Príbovciach je dvojmanuálový s pedálom, má 21 znejúcich registrov s pneumatickou traktúrou, výpustkovými vzdušnicami a dokončila ho v septembri 1935 firma majstra organára, Jána Tučeka z Kutnej Hory (Česká republika).
Pohľad na organový prospekt – viditeľnú časť mohutného nástroja tvorenú drevenými a cínovými píšťalami s vysokým leskom – je zjednodušenou predstavou o jeho zložitom mechanizme. Väčšina píšťal sa nachádza vo vnútri nástroja, kde sú ich stovky. Pre zaujímavosť: organ v evanjelickom kostole v Príbovciach má v sebe ukrytých 827 cínových, 297 zinkových a 268 drevených píšťal, spolu 1 392. Posviacku organu vykonal v októbri 1935 Otto Škrovina, farár Turčianskom sv. Martine.
Ľubomír Žila
Redakčne upravené a krátené
[envira-gallery id=“1670″]
Mikuláš Lipták, riaditeľ knižného vydavateľstva ViViT, je iniciátorom projektu Židovské korene – skúma matriky, archívy a náhrobky na židovských cintorínoch, aby pomohol Židom narodeným na Slovensku zistiť ich pôvod. Nora Baráthová je autorkou expozície Židovská komunita v Kežmarku, ktorá sa nachádza v kežmarskom múzeu a patrí k jedinečným svojho druhu na Slovensku. Spoločne s M. Liptákom od roku 2002 organizujú Dni židovskej kultúry. „Obaja si toto morálne hodnotenie našej práce vysoko vážime a ďakujeme Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí v SR,“ uviedla historička a publicistka Nora Baráthová, ktorá je rovnako ako Mikuláš Lipták členkou evanjelického cirkevného zboru v Kežmarku a istý čas ho obaja viedli vo funkcii dozorcu. 
Okrem hlavnej ceny zväz židovských náboženských obcí v pondelok 5. novembra udelil aj tri pamätné Plakety. Jednu z nich získal Vladimír Andráš, a to najmä za dlhoročnú systematickú dokumentáciu židovskej komunity v obci Batizovce a pôsobenia záchrancu židov – evanjelického farára Ondreja Šimeka. Vladimír Andráš je tiež členom Modlitebného spoločenstva. V prípade Jozefa Feilera komisia vzala do úvahy jeho početné a rozmanité aktivity v prospech židovskej komunity v Žiline, jej propagáciu v majoritnom prostredí, ako aj dokumentáciu židovských cintorínov. Za Slovenskú národnú galériu, ktorá opakovane prispieva k prezentácii židovského kultúrneho dedičstva, plaketu prevzala jej generálna riaditeľka Alexandra Kusá.
