Voľné pracovné miesta v ESŠ Martin

Voľné pracovné miesta v ESŠ Martin

Miloš Kovačka: aristokrat ducha

Miloš Kovačka: aristokrat ducha

V priestoroch Biblickej školy v Martine sa na Kvetnú nedeľu, 10. apríla 2022 konal „sviatok knihy“, počas ktorého do života uviedli zborník: Miloš Kovačka, aristokrat ducha.  Podujatie organizačne zastrešil Evanjelický cirkevný zbor v Martine v spolupráci s Radou národnej kultúry a Štátnou vedeckou knižnicou v Banskej Bystrici, ktorá zborník vydala pri nedožitých 80. narodeninách tohto popredného slovenského historika a bibliografa, čo svedčí o jeho presahu na celý slovenský literárno-vedný systém.

Na verejnej prezentácii knihy sa zúčastnili nielen zástupcovia vedeckej obce a bývalí kolegovia M. Kovačku z Bibliografického ústavu Slovenskej národnej knižnice, ale aj priatelia a blízka rodina – manželka Slávka s vnukom a synom Ivanom. Opäť tak po čase ožilo povedomie prínosu docenta Kovačku pre vedeckú obec, spoločnosť aj jeho drahú evanjelickú cirkev a zaznel odkaz, ktorý po sebe zanechal – nadovšetko si vážiť svoje korene: historické, rodinné aj cirkevné. Ako aktívny presbyter povzbudzoval k odvahe a vytvoreniu zázemia pre vznik Evanjelickej spojenej školy v Martine, viedol tiež autorský kolektív zborového časopisu Martinský evanjelik. Milan Kubík, zborový farár: „Bol poslom Najvyššieho, a to si nikto z nás  nemôže prisvojiť. Je to obrovský dar, poslanie a záväzok zároveň. Tomuto cieľu podriadil celý svoj život a nadovšetko zápasil o hodnoty, ktoré svet zabudol prijať do svojej základnej výbavy.“

Zborník Miloš Kovačka: aristokrat ducha zostavil autorský kolektív pod vedením editorky Ivany Polákovej, vedúcej oddelenia a výskumu Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici. Pre pandemické obmedzenia sa, žiaľ, nepodarilo zorganizovať aj plánovaný odborný vedecký seminár. Pri koncipovaní obsahu knihy si autorský kolektív vytýčil za cieľ predstaviť docenta Miloša Kovačku širšej verejnosti a ozrejmiť jeho zásluhy na poli slovenskej bibliografie – kultúrnych, literárnych a cirkevných dejín Slovenska a Slovákov. Kniha obsahuje nielen štúdie, ale aj spomienky súčasníkov, autorské texty o  slovenských dejateľoch a spisovateľoch – nevynímajúc tie, ktoré v posledných rokoch M. Kovačka zverejňoval na sociálnych sieťach. 192-stranový zborník dopĺňa aj samostatná obrazová príloha.

Božím slovom „slávnosť knihy“ sprevádzal Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu. Na prezentácii zaznela skladba Johanna Sebastiana Bacha Siciliano v interpretácii turčianskych hudobníkov a pieseň „Nech ťa požehná Hospodin“  v podaní spevokolu Evanjelického cirkevného zboru v Martine. Osobný vzťah k docentovi Kovačkovi má aj primátor Martina Ján Danko, ktorý práve na jeho podnet predsedal vedeckej rade SNK: „Nesmierne si vážim tohto noblesného muža – je príkladom pre kultúru, Martin, mladú generáciu.“

E. Mihočová

Viac v májovom vydaní  mesačníka eVýchod

Foto – E. Mihočová

AVÍZO

AVÍZO

Tohtoročný pôst a prichádzajúcu Veľkú noc poznačil vojnový konflikt v Ukrajine, no popri ňom sa odohráva aj konflikt celosvetových rozmerov, ktorý vedie človek proti Bohu.  Má svoje znepriatelené strany, dezinformačnú kampaň,  obete aj mierové rokovania. Kľúčová bitka, ktorá rozhodla o víťazstve dobra nad zlom, sa odohrala na vrchu Golgota. Viac v aprílovom čísle Východu, ktorú ponúka čitateľom aj tieto témy:

  • ROZHOVOR s Viktorom Sabom, generálnym duchovným Ekumenickej pastoračnej služby Ozbrojených síl a zborov SR
  • REPORTÁŽ zo stretnutia ukrajinských rodín Pod modrým nebom, žltým slnkom
  • KOMENTÁR: Bolesť viery v Boha a človeka
  • PRÍBEH: Ako sme prijali utečencov z tretích krajín
  • POSTOJ k výrokom moskovského pravoslávneho patriarchu Kirilla
  • TÉMA: Sekulárne podoby viery, lásky a nádeje
  • REPORTÁŽ: Sklad humanitárnej pomoci
  • PROJEKT: Príprava rómskych detí na prvý ročník ZŠ
  • HUDBA: Kurz pre kantorov a ROZHOVOR s lektorom Jankom Siromom
  • PROJEKT: Knihomoľ

Spisovateľ Ondrej Kalamár: „Čítanie rozširuje obzory.“

  • DEKALÓG IV.: Cti si otca i matku
  • KOMENTÁR: Čo (ne)čakať od cirkvi?
  • KNIHA: Stačí škrtnúť zápalkou
  • FILM: Kráľ Richard – Zrodenie šampiónok
  • RECEPT z FARY: Ricottové wafle s citrónovým krémom

 

Na obálke aprílového čísla obraz rožňavského výtvarníka Otta Szabó.

……………………………………………………………………………………………………………………………………..

Časopis si môžete objednať z pohodlia svojho domova priamo do svojej poštovej schránky:

Ročné predplatné: 24 € / Cena za výtlačok: 2 €

El. objednávkový formulár: www.evychod.sk alebo na tel. č.: 0908 / 368 889

Od 1. januára 2022 je k dispozícii aj elektronická verzia  mesačníka: www.evychod.sk/online-predplatne

Stačí uhradiť predplatné vo výške 18 eur (pre online formu) a vyplniť objednávkový formulár na webovej stránke. Po prijatí potvrdenia o úrade bude predplatiteľovi sprístupnená plná verzia online časopisu. Redakciu teší, že si aj táto forma predplatného postupne nachádza svojich priaznivcov a čitateľov.

Na ESŠ v Martine vzniklo regionálne centrum podpory učiteľov

Na ESŠ v Martine vzniklo regionálne centrum podpory učiteľov

Evanjelická spojená škola v Martine sa stala jedným z dvoch pilotných regionálnych centier podpory učiteľov, ktoré vznikli minulý rok. Centrá financované z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti majú podporovať učiteľov prostredníctvom mentorov vo forme konzultácií, poradenstva a školení.

Minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Grőhling navštívil 5. apríla 2022 Evanjelickú spojenú školu v Martine, aby s vedením diskutoval o pripravovanej a zásadnej zmene systému školského vzdelávania na Slovensku. Súčasťou reformy školstva je aj vytvorenie Regionálnych centier podpory učiteľov. Tento rok ich má vzniknúť na Slovensku 16, neskôr do 40. Centrá budú podľa ministra Grőhlinga združovať najaktívnejších učiteľov, aby na ostatných školách plnili funkciu mentorov a prinášali nové metódy vzdelávania.

Práve na Evanjelickej spojenej škole v Martine vzniklo jedno z dvoch pilotných regionálnych centier, ďalšie v Rožňave na Gemeri. Cieľom centra je poskytnúť individuálnu pomoc školám a učiteľom pri riešení denných problémov prostredníctvom konzultácií, školení a mentoringu. „Toto sme mali mať v našich školách už dávno – podporu zdola, od kolegu mentora, kouča. Jeho úlohou je počúvať, klásť kľúčové otázky a sprevádzať mentorovaného pri zmene, ktorú chce zrealizovať,“ uviedol Jozef Sopoliga, riaditeľ Evanjelickej spojenej školy v Martine pre regionálnu Televíziu Turiec.

Minister školstva na základe rozhovorov s jednotlivými lektormi vidí pozitíva projektu už teraz. Pozoruje, že sa klíma na školách mení a riaditelia sú otvorenejší novým metódam vzdelávania.  B. Grőhling je presvedčený, že zmena bude ešte výraznejšia a viditeľnejšia, keď centier od nového školského roka pribudne. Ministerstvo, samozrejme, plánuje vyhodnocovať klady, prípadne aj zápory pilotného projektu. V súčasnosti v regióne Turca pôsobí 6 mentorov ako podpora pre okres Martin a Turčianske Teplice, a hľadajú sa ďalší.

Riaditeľa Evanjelickej spojenej školy Jozefa Sopoligu teší, že školy v regióne sú projektu  naklonené: „Riaditelia mentorom  otvárajú brány svojich škôl. Som rád, že môžu  podporiť svojich kolegov priamo v triedach, počas vyučovania, ale aj po vyučovaní vedením mentorského rozhovoru.“ Minister školstva Branisla Grőhling by uvítal, keby zmeny obsahu vzdelávania nepripravovalo „od stola“ ministerstvo školstva, ale práve aktívni učitelia, ktorý na Slovensku máme. Informoval tiež, že zmena vzdelávania cez regionálne centrá je financovaná z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti a ráta sa v desiatkach miliónov eur.

E. Mihočová

Zdroj: regionálna Televízia Turiec, 7. apríl 2022

Pomoc pre Ukrajinu

Pomoc pre Ukrajinu

Monitoring aktivít humanitárnej pomoci odídencom z Ukrajiny Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, Evanjelickej diakonie a Ekumenickej pastoračnej služby v období 24. február – 17. marec 2022. Správu vypracoval Peter Mihoč – biskup Východného dištriktu ECAV, koordinátor organizačného výboru humanitárnej pomoci evanjelickej cirkvi pre Ukrajinu

 1. Humanitárna pomoc na hraničnom prechode Vyšné Nemecké

  • Vytvorenie koordinačného krízového štábu ECAV, Evanjelickej diakonie, a Ekumenickej pastoračnej služby MV SR a MO SR
  • Zriadenie stanu humanitárnej prvej pomoci a organizácia práce dobrovoľníkov ECAV, ED a EPS
  • Zriadenie prihlasovania dobrovoľníkov z ECAV: denne 8 – 10 ľudí z cirkevných zborov ECAV, evanjelických škôl (Prešov, Košice, Martin, Liptovský Mikuláš)
  • Organizácia dobrovoľníkov, rozdelenie ľudí podľa databázy
  • Tvorba, balenie a poskytovanie humanitárnej pomoci v podobe balíčkov prvej pomoci (1 500 ks denne)
  • Organizácia celocirkevnej finančnej a humanitárnej zbierky (potraviny, hygiena, termopotreby)
  • Zriadenie centrálneho skladu v CZ ECAV Pozdišovce a poverenie zodpovednej osoby (Denisa Vargová, zborová farárka)
  • Zabezpečenie logistiky zásobovania z centrálneho skladu na hraničný prechod
  • Zabezpečenie ubytovacích kapacít pre dobrovoľníkov v blízkosti hraničného prechodu
  • Poskytovanie humanitárnej starostlivosti a poskytovanie prvej pomoci priamo v medzihraničnom priestore – pastorálna starostlivosť, pomoc pri zabezpečovaní ubytovania, poradenstvo pri tranzitnej doprave
  • Zabezpečovanie tranzitnej dopravy z hraničného prechodu do Košíc, Talianska, Nemecka, Česka, Poľska, a iných európskych krajín cez dobrovoľníkov a prepravné firmy
  • Zabezpečovanie tranzitnej dopravy do ubytovacích zariadení ECAV a rodín dobrovoľníkmi – spolupráca so Spoločenstvom evanjelickej mládeže
  • Poskytovanie psychologickej a sociálnej pomoci

 2. Humanitárna pomoc v ubytovacích zariadeniach – poskytnutie ubytovacích kapacít

  • Zabezpečenie ubytovacích kapacít v rámci ECAV – oslovenie zariadení a cirkevných zborov
  • Vytvorenie celkovej databázy ubytovacích kapacít v rekreačných zariadeniach cirkvi (650 miest) a domácnostiach ECAV (600 miest)
  • 5 podnikateľských subjektov poskytlo bezplatne ubytovanie v penziónoch
  • Poskytnutie databázy ubytovacích kapacít krízovému štábu Ministerstva vnútra SR priamo na hraničnom prechode, Prešovskému a Košickému samosprávnemu kraju a iným mimovládnym organizáciám (Maltézski rytieri…)
  • Nonstop služba – koordinácia a logistické zabezpečenie dopravy a ubytovania podľa jednotlivých požiadaviek odídencov z Ukrajiny v denných aj nočných hodinách
  • V danom časovom období bolo poskytnuté ubytovanie na „osobonocí“: 5970 prenocovaní
  • k 17. marcu 2022 na dlhodobý pobyt bolo na území SR ubytovaných: 541 ľudí
  • Zabezpečenie stravy, hygienických potrieb pre deti a dospelých, oblečenia, rodinných potrieb – kočíky, hračky, zdravotný materiál
  • Poradenstvo a logistická pomoc pri zabezpečení statusu dočasného pobytu na SR na cudzineckej polícii SR
  • Poradenstvo a logistická pomoc pri zabezpečení sociálnych dávok v hmotnej núdzi
  • Pomoc pri integrácii školopovinných detí do školských zariadení SR – evanjelické školy poskytli a prijali ku 17. marcu 2022 – 40 ukrajinských detí
  • Pomoc pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti odídencom
  • Zabezpečenie príslušných formulárov pre odídencov
  • Ubytovanie detí s ťažkým zdravotným postihnutím (imobilní, s cystickou fibrózou)
  • Ubytovanie odídencov z tretích krajín
  • Poskytnutie ubytovania a starostlivosti o zvieratá odídencov
  • Zabezpečenie cestovných lístkov pre tranzitujúcich odídencov ubytovaných na krátkodobý pobyt
  • Sprostredkovanie a aktívne vyhľadávanie pracovných ponúk a pomoc pri ich integrácii do pracovného procesu
  • Zabezpečovanie hnuteľného vybavenia (práčky, chladničky, postele, žehličky, sušičky, vysávače, posteľná bielizeň) v zariadeniach, ktoré poskytujú dlhodobé ubytovanie pre odídencov
  • Zabezpečovanie finančnej pomoci v podobe zbierok a darov na vykrytie výdavkov spojených s režijnými nákladmi (voda, plyn, elektrina, internet) a s výdavkami na stravovanie v ubytovacích zariadeniach
  • Rozvoz hygienických a potravinových potrieb z centrálneho skladu do ubytovacích zariadení podľa presnej špecifikácie jednotlivých zariadení.
  • Zriaďovanie pomocných skladov pri zariadeniach v rôznych regiónoch Slovenska
  • Oslovovanie sponzorov a ochotných podporovateľov na regionálnej úrovni
  • Vyhlasovanie finančných zbierok a materiálnej podpory a zabezpečovanie ubytovacích zariadení
  • Vytváranie platformy spoločných stretnutí a výmeny kontaktov a budovanie komunitného spôsobu života, napr. program Pod spoločným modrým nebom, žltým slnkom – stretnutie ukrajinských rodín v Dvorane Starého kolégia, v nedeľu 20. marca 2022

 3. Koordinácia humanitárna pomoci v centrálnom sklade a jej odosielanie a prevážanie priamo na Ukrajinu

  • Finančná zbierka pre potreby nemeckej ukrajinskej evanjelickej cirkvi v Charkove – 15.000 € – použitá na výdavky s kúpou zdravotníckeho materiálu
  • Vývoz humanitárnej pomoci na Ukrajinu – trvanlivé potraviny, deky, spacie vaky, zdravotnícky materiál, hygienické potreby pre deti a dospelých
  • Zriadenie centrálneho skladu v blízkosti hraničného prechodu Vyšné Nemecké
  • Koordinácia centrálneho skladu a príjem rôznej humanitárnej pomoci
  • Oslovovanie a získavanie sponzorov pre rôzny druhy humanitárnej pomoci – potraviny, hygienické potreby, deky, spacie vaky…
  • Triedenie, balenie, evidencia, vyskladňovanie humanitárnej pomoci v centrálnom sklade
  • Rozvoz humanitárnej pomoci na hraničný prechod a do ubytovacích zariadení ECAV
  • Celocirkevná finančná zbierka pre potreby na hraničnom prechode a v ubytovacích zariadeniach

Definovanie potrieb, ktoré vznikajú pri vývoji migračnej situácie z Ukrajiny:

  • Zabezpečenie finančnej stability ubytovacích zariadení, ktoré poskytujú bezplatné ubytovanie a stravovanie – (priemerné výdavky /strava, režijné výdavky/ na 1 osobu/deň – 15 eur * 540 = 8 100 € * 20 dní = 162 000 € – všetko vykryté z vlastných zdrojov – zbierky, dary, sponzori
  • Zabezpečenie finančných nákladov spojených s tranzitnou dopravou z hraničných prechodov, hotspotov, podľa potrieb ukrajinských odídencov. Dopravu sme poskytovali zdarma – finančné krytie na pohonné látky sa doposiaľ uhrádzali zo zbierok a milodarov dobrovoľníkov, ktorí poskytli dopravné prostriedky
  • Potreba vytvorenia pracovného miesta koordinátora a krízového manažéra pre zabezpečovanie humanitárnej pomoci. Všetka humanitárna pomoc a činnosť sa konala na dobrovoľníckej báze a popri riadnej pracovnej vyťaženosti pracovníkov cirkvi
  • Vytvorenie integračného tímu psychologickej, edukačnej, sociálnej, duševnej a duchovnej pomoci odídencom s dlhodobým pobytom na území SR
  • Potreba tranzitného min. 9-miestneho vozidla, ktoré zabezpečí systematickú a pravidelnú tranzitnú dopravu pre odídencov

Foto – LWF/Albin Hillert

Sklad humanitárnej pomoci

Sklad humanitárnej pomoci

POZDIŠOVCE – Denisa Vargová: „Zbierky skladujeme v suchých a bezpečných priestoroch.“

Pri evanjelickom cirkevnom zbore v Pozdišovciach vznikol jeden z centrálnych skladov humanitárnej pomoci, ktorú zastrešuje Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku. Práve Pozdišovce, situované len necelých 40 kilometrov od hraníc, sa ukázali ako ideálna lokalita. Sklad vznikol v spolupráci cirkevného zboru s miestnou samosprávou, Evanjelickou diakoniou a Biskupským úradom Východného dištriktu. Pôvodne bola humanitárna pomoc sústredená v priestoroch kultúrneho domu, neskôr ju presunuli do podkrovných priestorov obecného úradu, aby bola chránená pred vlhkom a nepriazňou počasia. Vykládku zbierok, triedenie a následnú distribúciu na hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom organizačne zabezpečuje Denisa Vargová, zborová farárka v Pozdišovciach.

Kamióny prichádzajú živelne

Do skladu priviezlo humanitárne zbierky viacero organizácií z domova aj zahraničia – medzi nimi dobrovoľnícky hasičský zbor mestskej časti Praha-Újezd, Evanjelická spojená škola v Prešove a Gymnázium J. A. Komenského v Košiciach, či medzinárodná organizácia Lions Clubs International. Keď sa dostala do povedomia verejnosti informácia o pozdišovskom sklade, spustila sa doslova lavína. „Odrazu prichádzali celé kamióny bez toho, aby sme boli na niečom dohodnutí. Jednoducho mi oznámili, že priviezli tovar a potrebujú ho niekde zložiť. Často išlo o šoférov, ktorých nepustili cez hranice, a tak ich nasmerovali do Pozdišoviec,“ uviedla Denisa Vargová. Ak je sklad práve plný, kamióny odkláňa inam. Nestáva sa to však často, pretože zásoby sa míňajú rýchlo, v súčasnosti je žiadaná najmä balená pollitrová voda a trvanlivé potraviny. Dobrovoľníci musia byť v pohotovosti cez deň  aj uprostred noci, ako podotýka farárka Vargová: „Humanitárnu zbierku, ktorú o pol jednej v noci priviezli Nemci, sme vykladali do pol tretej. Je to náročné obdobie pre nás všetkých.“

Zo starej školy spravili ubytovňu

V priestoroch starej evanjelickej školy, situovanej medzi farským úradom a evanjelickým kostolom zriadil cirkevný zbor v Pozdišovciach dočasnú ubytovňu, buď pre ukrajinských utečencov alebo dobrovoľníkov, ktorí pomáhajú na hraniciach v stane ECAV, Evanjelickej diakonie a Ekumenickej pastoračnej služby.  Okrem lôžok majú v priestoroch starej školy k dispozícii skromnú kuchynku a sociálne zariadenia, časť dobrovoľníkov prespáva priamo na fare. Teplú stravu pre ubytovaných zabezpečuje po dohode so samosprávou miestna materská škola. Dobrovoľníci sa na hraničnom priechode striedajú podľa rozpisu na denné a nočné smeny, v poslednom období v spolupráci s Reformovanou cirkvou. Jeden z dobrovoľníkov plní funkciu zásobovača a v pravidelných intervaloch vozí tovar z centrálneho skladu do Vyšného Nemeckého. Dobrovoľníkov prichádzajúcich z cirkevných zborov z rôznych kútov Slovenska a odhodlaných pomáhať je momentálne dostatok.

Ideálny obsah základného balíčka

Spočiatku prebiehalo zásobovanie hraničného priechodu živelne, postupom času sa však  ukázalo, že utečenci sa potrebujú predovšetkým zohriať a občerstviť. Žiadané sú teplé nápoje, deky, voda a základný potravinový balíček. Neskôr prišla požiadavka aj na plyšové hračky pre deti. Podľa farárky Denisy Vargovej je kľúčové, aby balíček neobsahoval výlučne sladkosti: „Utečenci sú hlavne hladní a uzimení, nepotrebujú až toľko cukru. Je tiež dobré, ak má  vrecúško šnúrku, aby si ho mohli prehodiť cez ruku alebo plece. Ženy, ktoré prichádzajú, majú plné ruky kufrov a detí.“

V ideálnom prípade by mal potravinový balíček obsahovať: pollitrovú vodu, hygienické vreckovky alebo vlhčené obrúsky, trvanlivú potravinu na zasýtenie hladu, prípadne keks a džús pre dieťa. Cirkevný zbor Pozdišovce zriadil transparentný účet – za vyzbierané finančné prostriedky kupuje tovar do potravinového balíčka, ktorý nie je práve dostupný na sklade. „Ideálne je, ak sú balíčky humanitárnej pomoci jednotné,“ podotýka D. Vargová. „Je lepšie poslať finančné prostriedky, za ktoré nakúpime to, čo skutočne potrebujeme. Je to práca navyše, ak máme rôznorodé zbierky triediť a opäť balíčkovať.“

Dochádza k reorganizácii

V súčasnosti dochádza k reorganizácii colného priestoru, keďže začal pripomínať akési trhovisko. Zámerom zmien je zabezpečiť pokojný a plynulý prechod utečencov do autobusov a multifunkčného veľkokapacitného centra v Michalovciach. V stane Ekumenickej pastoračnej služby, Evanjelickej diakonie a ECAV vo Vyšnom Nemeckom tak budú podávať už len teplé nápoje a základný balíček.

Tovar naskladnený v Pozdišovciach, ktorý sa nedá využiť priamo na hraniciach, bude distribuovaný do evanjelických cirkevných zborov, misijných a diakonických zariadení, kde sú odídenci ubytovaní. K dispozícii sú hygienické potreby, plienky, trvanlivé potraviny, oblečenie….  500 kusov oblečenia pre rôzne vekové skupiny darovala sieť predajní Takko. Koordináciu zásobovania zabezpečia poverení pracovníci biskupských úradov.

Skúška vytrvalosti a odvahy

Zo zborovej farárky Denisy Vargovej, ktorá je tiež matkou dvoch dcér, sa počas utečeneckej krízy stala „krízová manažérka“. Prečo to všetko robí? „Robím to pre to, že som hneď na začiatku pocítila tú hrôzu, des a strach z toho, že opäť raz v histórii ľudstva prišla vojna a je blízko. Sme generácia, ktorá nič také nezažila, iba naši starí rodičia. Pomáhame, lebo raz sa aj my môžeme ocitnúť v kríze a tiež si budeme priať pomoc. Ako veriaci ľudia a kresťania máme slúžiť bez ohľadu na to, či je dotyčný človek  dobrý alebo zlý, priateľ alebo  nepriateľ, či je Ukrajinec alebo Rus. Vychádza to z Božieho slova, aby sme druhým pomáhali niesť bremená.“ Utečeneckú krízu považuje D. Vargová tiež za výzvu a skúšku toho, čo zvládneme: „Začiatky sú vždy aktívne a plné emócií, ale je otázne, ako dlho vydržíme. A týka sa to nielen dobrovoľníkov, ale aj nás farárov, ktorí ochotne pomáhame.“ Kladie si tiež otázku, čo sa stane, ak sa bombardovanie priblíži k slovenskej hranici. Do akej miery budeme potom ochotní, vytrvalí a odvážni?

E. Mihočová

Zdroj: Evanjelický posol spod Tatier

Jedna z tisícok stránok vojny

Jedna z tisícok stránok vojny

Zažili ste už vojnu? Možno vy starší budete môcť povedať, že áno. Boli ste vtedy len deti, ale určite ste vnímali strach, ktorý prežívali vaši najbližší. Viacerí z vás si určite pamätáte rok 1968, keď ste z ničoho nič zbadali na uliciach tanky. Vojna z toho vďaka Bohu nakoniec nebola. To, čo dnes vidíme na Ukrajine, je skutočná vojna, ktorú si do detailov nevieme ani predstaviť. Takto z diaľky, s odstupom kilometrov vnímame len niektoré dôsledky. Vojna má množstvo podôb a množstvo tvárí a ja vám z nich chcem opísať iba jednu jedinú, ktorú som si v posledných dňoch uvedomil.

V jeden večer mi zazvonil telefón s otázkou, či by sme nemohli ubytovať jednu rodinu z Ukrajiny. Čo by som to bol za človeka, keby som povedal nie. Nie je na tom nič zložité. Priveziete si päť ľudí domov, pripravíte pre nich postele a nachystáte jedlo. Dáte im možnosť umyť sa, chvíľu sa s nimi porozprávate a necháte ich, aby si po strastiplnej ceste oddýchli. Toto je pohľad človeka, ktorý nezažil vojnu a nič z toho nie je pre neho problém. Takto som to videl ja.

Ale ako to videla táto rodina? To netuším. Viem, že sa z hraníc dopravili nejakým autom na stanicu v Košiciach. Bolo asi sedem hodín večer, bola zima a vonku už tma. Pred stanicou ich čakali dvaja muži, ktorých nikdy predtým nevideli. Muž, ktorý ich doviezol a ktorý hovoril lámanou slovenčinou, ich tiež nepoznal. Hovorili spolu iba raz cez telefón. Vyšiel s nimi pred železničnú stanicu, pozdravil sa im „dobrý večer“ a povedal: – Tak toto je tá rodina, nech sa páči. Rozlúčil sa a odišiel. Jedna staršia žena niečo po päťdesiatke s dvomi dcérami, jedna z nich mala asi 18, druhá asi 30. A tá mala dve deti, jedno dievča asi 6 rokov a chlapčeka, ktorý mal asi 6 mesiacov.  Dvaja cudzí muži, rozprávajúci v cudzom pre nich nezrozumiteľnom jazyku, v cudzej krajine im zobrali kufre a pomohli im s nimi na parkovisko k dvom autám. Zrazu sa bolo treba rozdeliť, kto pôjde ktorým autom. Samotné deti predsa pustiť nemôžu, takže chvíľu váhajú a nevedia, ako sa rozdeliť. Nakoniec si predsa len do tých aut sadnú a vezú sa. Najprv po meste, to je ešte dobré, ale autá vychádzajú z mesta a idú v tme. Nevedia, kto ich vezie, ani kam ich vezie a z toho, čo tí muži rozprávajú, málo čo rozumejú. Autá vyjdú na diaľnicu a idú niekoľko minút a tí v jednom aute rozmýšľajú, kde sú tí v druhom aute a či sú blízko a či idú na to isté miesto. Dve ženy s troma deťmi, s dvoma cudzími chlapmi, v dvoch autách, v cudzej krajine idú nevedno kam. Striedajú sa svetlá dedín s tmavými miestami a tie minúty sú nekonečne dlhé. Nakoniec po 25 minútach autá zastanú na dvore, hneď vedľa kostola. Asi až vtedy si tie ženy trochu vydýchli.

Toto je jeden obraz vojny, ktorý som videl. Nevidel som vojnu, videl som len „šialenú“ vec, ktorú urobili tie ženy. Toto by som ja, chlap v cudzej krajine neurobil. A to nehovorím, že by som také niečo mal urobiť s malými deťmi.

Povedzte mi, aká musí byť vojna, pred ktorou utekajú, keď radšej urobia takúto „šialenú“ vec? Aká musí byť vojna, keď podstúpia takéto riziko v cudzej krajine?

A to je len jeden z tisícov obrazov tejto strašnej vojny.

J. Petro

Foto – Pexels.com

POZVÁNKA: Stretnutie ukrajinských rodín v Dvorane Kolégia

POZVÁNKA: Stretnutie ukrajinských rodín v Dvorane Kolégia

Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV na Slovensku pozýva na stretnutie ukrajinských rodín zasiahnutých vojnovým konfliktom, ubytovaných v Prešove a jeho okolí. Uskutoční sa v priestoroch Dvorany Starého kolégia na 3. pôstnu nedeľu – 20. marca o 17.00 hod.

„Otvorenosť a blízkosť, empatia a praktická pomoc sa v posledných týždňoch ukázali ako vzácne hodnoty slovenských rodín bez ohľadu na náboženskú, či spoločenskú príslušnosť. Stali sa podanou dlaňou pomoci na ceste úteku pred dôsledkami krutosti a krviprelievania na Ukrajine,“ uviedol Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu ECAV. Výber názvu podujatia nie je podľa neho náhodný: „Všetci totiž potrebujeme pocit bezpečia, dotyk prijatia a prejavy ľudskosti. Nakoľko modré nebo, žlté slnko máme všetci spoločné…“

Pre dospelých je pripravený koncerty speváčky Kataríny Koščovej a klaviristu Daniela Špinera, pre ukrajinské deti zase bábkové divadlo v podaní Romana Sorgera. Tešiť sa môžu aj na workshop s bábkami a hudobnými nástrojmi. Program moderuje známy herec s ukrajinskými koreňmi Jevgenij Libezňuk.

Tešíme sa na spoločné stretnutie, ktorého zmyslom je spájať a vytvárať mosty porozumenia a pomoci.

-emi-

My nikoly ne budemo zabuvaty

My nikoly ne budemo zabuvaty

Najprv prišli štyria. Mama a tri deti. Tri dni nespali, tri dni boli na nohách, tri dni trvalo, kým sa mohli trochu umyť, ľahnúť a spať. Ale aj tak, prvá noc bola plná strachu – čo silnejší zvuk, to deti líhali dovnútra postelí, skrývali sa pod matrace. Potom traja – dobrovoľníci, ktorí viezli humanitárnu a materiálnu pomoc, konkrétne do Mukačeva. No dostali sa iba do hraničného pásma. Ďalej ich nepustili. Vraj všetko musia naložiť do kamióna a ten to odvezie do centrálneho skladu na Ukrajine a odtiaľ sa bude pomoc rozvážať tam, kde je najviac treba. No oni humanitárnu pomoc priviezli konkrétnym ľuďom. A tak ju tam nevyložili. „Monika, Ľubo, viete nám pomôcť?“ Napokon sa po 24-hodinovej smene prišli aspoň vyspať, trochu opláchnuť, niečo zajesť a išli ďalej. Do Maďarska, do zberného tábora. Tu aspoň dostali spätnú väzbu, kam pomoc pôjde. A potom telefonát: „Mám 4 ľudí, stará mama, mama a syn a ešte ich priateľka, potrebujú si na chvíľu ľahnúť, vystrieť nohy, odpočinúť, kým pôjdu ďalej.“ Stará mama, mama a 10-ročný syn ostali jednu noc. „Što vam potribno/nužno, što by ja zrobila dlja vas?“ Ich odpoveď bola okamžitá: „Budʹ laska, vyperitʹ naši reči (veci). My ne vstyhly vzjaty bahato.“ Nestihli. Prichádzajú s jedným – dvomi batôžkami, jedny topánky na nohách, jedna vetrovka… Chcú si odpočinúť, chcú spať a na všetko zabudnúť. „Ja ne viryu v te, što vidbuvajetʹsja.“ Počujeme od všetkých, ktorí prichádzajú. Nie, neveria tomu, že niečo také sa naozaj deje. Odtrhnutí od svojich rodín, manželov, synov, rodičov, utekajú, aby chránili svoje deti. Matky, ktoré nespia, modlia sa, za tých, ktorých majú so sebou i za tých, ktorých museli nechať doma. Spia jednu, dve noci, pomáhame im sprostredkovať stretnutia s kontaktmi, ktoré si priniesli. Pre mamu s tromi deťmi, ktorá prišla ako prvá, prichádza známy zo Švédska, zo Štokholmu. Bol na ceste 24 hodín, no nechcú čakať, krátky, 3-hodinový odpočinok a balia sa a odchádzajú. Čo keď Švédsko zavrie hranice. Čo keď má kvóty, koľko utečencov môže prijať a čo keď to nestihnú… Strach, nepomáha vysvetľovanie. Treba ísť. A do toho telefonát: „Moni, potrebujem na 2 noci ubytovať 7 ľudí, z Kyjeva a Dnepra. Môžete? Teraz.“ Jedni odchádzajú, druhí prichádzajú. Celý týždeň. Jediné, čo chcú, je na chvíľku vystrieť nohy, zložiť z rúk plačúce, unavené dieťa, spojiť sa so svojimi milovanými a získať nádej, že sa to skončí. A do toho otázka: „Čomu/Počemu ty nam dopomahaješ?“ Sme konfrontovaní s touto otázkou. A rozmýšľame, ako na ňu odpovedať. V duchu človek tíško žasne nad tým, kam až situácia došla, že prichádzajúci potrebujú počuť odpoveď. O čo všetko ich vojna za tú krátku dobu obrala. Vzala im vieru v ľudské dobro. Nie, netvrdím, že my, ľudia, sme dobrí. Tieto ružové okuliare som už postupne stratila. No je tu Niekto, v koho sile sa dobro dokáže prejaviť vo svete a dotýka sa ľudí. A tak odpovedám: „Pomáhame preto, lebo je to spôsob, ako bojovať so zlom.  Je to spôsob, ako stáť bok po boku tým, ktorí ostali na Ukrajine a bojujú za ňu. Je to spôsob, ako pomôcť otcom, manželom, synom, aby sa nemuseli tak veľmi strachovať o svoje ženy a deti a dcéry. Je to spôsob, ako uctievať v tom Zle, ktoré sa deje, živého Boha.“Sedíme spolu pri večeri. Za jedným stolom. Ľudia z Kyjeva, Krivého Rogu, Dnepra, Ternoplu. Ukrajinci a Rusi (pretože mnohí na Ukrajine sú Rusmi, no tiež sú Ukrajincami, žijú spolu, pomáhajú si, zdieľajú dobré i zlé), Slováci. Rozprávame, počúvame, modlíme sa, plačeme. Keď od nás odchádzajú, pýtame sa ich, či im môžeme požehnať, a gréckokatolíci i pravoslávni prijímajú so slzami v očiach požehnanie evanjelického farára. „Spasibo, baľšoje spasíbo. Sejčas my znájem, što vsjo budet chorošoje.“

My nikoly ne budemo zabuvaty“ – nikdy nezabudneme na všetkých tých úžasných ľudí, ktorých sme mohli stretnúť za tak krátky čas. „Bože, požehnaj ich cesty a vráť im ich krajinu.“

Monika Beňová, evanjelická farárka v Rankovciach

Zdroj: Evanjelický posol spod Tatier č. 6/2022, ktorý vyjde 15. marca 2022

Foto – Pexels.com, Tim Mossholder