Slávnostnými Službami Božími si v nedeľu 28. júna 2020 Evanjelická a. v. cirkev na Slovensku pripomenula 490 rokov od prednesenia Augsburského vyznania na nemeckom ríšskom sneme v Augsburgu. Išlo vôbec o prvé verejné vyjadrenie viery evanjelikov. 28 článkov formulovaných Filipom Melanchtonom tiež zjednotilo vieroučné názory evanjelických stavov a položilo tak teologicko-dogmatické základy budúcej existencie evanjelickej cirkvi. Služby Božie z evanjelického kostola v Bardejove v priamom prenose odvysielala RTVS, a to za účasti domácich viery, predstaviteľov cirkvi a zástupcov mesta.
Nie je náhoda, že si vedenie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku za miesto osláv 490. výročia Augsburského vyznania vybralo práve Bardejov – mesto, ktoré volajú aj tzv. uhorským Wittenbergom, zohralo významnú úlohu v histórii reformácie v Hornom Uhorsku.
Vzhľadom na bezpečnostné mimoriadne opatrenia s pandémiou COVID-19 prípravný tím upustili od veľkolepých osláv a aj samotné slávnostné Služby Božie sa niesli v komornej atmosfére. V úvode sa hosťom prihovorila zborová farárka Anna Velebírová. Generálny biskup Ivan Eľko ako kazateľ tlmočil účastníkom a divákom pri televíznych obrazovkách štyri posolstvá Augsburského vyznania súčasnej generácii.
Záznam kázne ako aj celého priebehu Služieb Božích je sprístupnený na webovej stránke RTVS.
V programe vystúpil štvorhlasný zmiešaný spevácky zbor pod vedením kantora a dirigenta Martina Tipula. V historickej štúdii profesor teológie Ľubomír Batka zmapoval okolnosti vzniku Augsburského vyznania a jeho prednesenie 25. júna 1530 pred cisárom Karolom V. na ríšskom sneme. Na Službách Božích sa ordinovaným prihovoril Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu a neordinovaným Ján Brozman, generálny dozorca ECAV. Príhovorné modlitby predniesli zborový dozorca Jaroslav Foľta so synom.
Práve v Bardejove, ktoré už tretí rok nesie pomenovanie „mesto reformácie“, vzniklo po vzore Augsburského vyznania prvé vierovyznanie uhorských evanjelikov – Confessio Pentapolitana, Vyznanie piatich hornouhorských miest. Jeho autorom bol podľa všetkých predpokladov Leonard Stöckel (1510 – 1560) – rektor miestnej školy, osobný žiak Martina Luthera a Filipa Melanchtona. Pozvaní hostia sa preto presunuli na historické námestie pred dom, v ktorom Leonard Stöckel žil a pôsobil, aby si jeho pamiatku uctili veršom piesne, minútou ticha a položením venca.
Poctu základnému vieroučnému spisu luteranizmu vzdal aj popoludňajší koncert vážnej hudby v priestoroch evanjelického kostola. Vystúpilo IL DUETTO – huslistka Zuzana Oráčová a klavirista Andy Belej a trio profesionálnych hudobníkov – speváka Juraja Adamuščina hrou na klavír sprevádzal Erik Jámbor a Gregor Regeš hrou na violončelo. Zazneli skladby známych umelcov J. S. Bacha, F. Chopina, A. Dvořáka, F. Mendelssohna-Bartholdyho a iných. „Chceli sme nechať doznieť pri krásnych tónoch hudby myšlienky, ktoré nám celý deň prinášali kazatelia. Nielen pre členov našej cirkvi, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle,“ uviedol zborový farár Ján Velebír.
Pri príležitosti okrúhleho jubilea vydal Tranoscius koncom júna Augsburské vyznanie vo vreckovom formáte. V historicko-teologickom predhovore generálny biskup Ivan Eľko poukázal na to, že tento spis bol okamžite po zverejnení považovaný za „symbolum“ v pravom zmysle slova: „Bolo jedinečným znakom, erbom, vývesným štítom evanjelickej identity. Okolo jeho formulácií sa začali dynamicky zoskupovať evanjelické cirkvi nie iba v Nemecku, ale veľmi skoro aj v Uhorsku.“ Je presvedčený, že Augsburské vyznanie spája našich predkov i nás s tými najzdravšími kresťanskými tradíciami a zároveň im vytyčuje priestor pre formovanie zdravých evanjelických postojov pre budúcnosť.
E. Mihočová
Viac v týždenníku EPsT 27-28/2020 a júlovom čísle mesačníka eVýchod
FOTO: Marián Šoth