Žiaci Evanjelickej spojenej školy v Martine poďakovali vojnovým veteránom prostredníctvom svojich výtvarných diel. 11. novembra si tak pripomenuli Medzinárodný deň vojnových veteránov, spolu s miliónmi ľudí na celom svete.
Červené vlčie maky, ktoré sa stali symbolom tohto dňa, prvýkrát použil vo svojej básni kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý sa zúčastnil na vojne v oblasti západného Flámska. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel si zvyknúť na útrapy pacientov. Svoju bolesť tlmil písaním básní. V jednej z nich citlivo zachytil červené maky, ktoré sa vlnili pod poryvmi vánku na hroboch padlých vojakov. Symbol sa rýchlo uchytil a dnes si červený mak na oblečenie pripínajú ľudia vo väčšine krajín, zasiahnutých svetovými vojnami.
Riaditeľ martinskej školy Jozef Sopoliga: „Verejné spomienkové podujatia ani osobné stretnutie s vojnovými veteránmi z nášho regiónu sa kvôli epidemiologickým opatreniam nemohli tohto roku uskutočniť. Nechceli sme, aby títo vzácni ľudia ostali zabudnutí a rozhodli sme sa ich potešiť a zároveň im prejaviť našu vďaku. Štvrtáci vyjadrili poďakovanie týmto vzácnym ľuďom výtvarným spôsobom.“ Adresátov ďakovnýchvýkresov našla škola vďaka spolupráci s predsedom oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozefom Petrášom: „V tejto dobe je najväčšou prioritou, aby naši veteráni ostali doma a zdraví, aby tak v budúcnosti mohli ďalej podať osobné svedectvo o hrôzach doby, ktorú prežili. Uvedomujeme si, že je to pre nich ťažké pripomínať si tento deň osamote doma a aj preto sme vďační za túto iniciatívu evanjelickej školy, ktorá veteránov v súčasnej ťažkej situácii spôsobenej pandémiou COVID-19 určite poteší a povzbudí. V mene svojom aj v mene našich veteránov Vám vyslovujem veľké ĎAKUJEME!“
Na Slovensku žije v súčasnosti zhruba sto veteránov z obdobia druhej svetovej vojny. Jedným z nich je aj pán Ondrej Kučera, rodák z turčianskej obce Sklabiňa, ktorému putoval jeden z ďakovných výkresov žiakov martinskej evanjelickej školy. Pán Kučera si ako 15-ročný chlapec v osade Bukoviny musel kopať svoj vlastný hrob. V hrobe našťastie neskončil, no zavliekli ho do zajatia v Nemecku, kde ako vojnový zajatec prežil bombardovanie Drážďan. Pán Kučera patrí k posledným žijúcim pamätníkom najbrutálnejšieho vojnového zločinu v regióne Turca, spáchaného nemeckým vojenským komandom 3. októbra 1944, kedy bolo na martinských Bukovinách zastrelených až 48 ľudí.
Dušan Haško
