Biskup VD P. Mihoč o očkovaní: „Hodnoty sa najviac ukážu v krízových situáciách.“

Keď sa v januári rozbehla vakcinácia zdravotníckych pracovníkov, ktorí pre pandémiu patria k najviac
ohrozeným skupinám, zverejnil prešovský Korzár SME anketu. K vybraným osobnostiam z rôznych oblastí spoločenského života, ktoré sa k téme vyjadrili, patril aj Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu.

Dáte sa zaočkovať a prečo?


S vakcínou nemám vnútorný problém, nakoľko ju vnímam popri iných dôležitých opatreniach ako cestu von z náročnej spoločenskej a epidemiologickej situácie. Viem, že o benefitoch a rizikách vakcíny sa v posledných mesiacoch veľa diskutuje, mrzí ma však, že tak dôležitá vec sa stala predmetom ťaženia či už politického kapitálu, alebo spoločenskej manipulácie rôznych konšpiračných skupín. Svet v týchto časoch prechádza veľmi citlivým obdobím, ktoré je preplnené strachom, stratou blízkych, únavou zdravotníckeho systému, stratou ekonomických istôt, zmietame sa vo vlnách poloprávd, neoverených faktov a mocenských zápasov, bez zodpovednosti za životy zraniteľných skupín. Niekoľko mesiacov celý svet čaká na pomoc v podobe vakcíny, ktorá však naráža na vlnu spochybňovania, nevedeckého odporu a nevôle. Vedomosti lekárov, vedcov, ich dlhoročné vývojové skúsenosti sú zmetené vlnou neoverených informácií. Dnešné sociálne siete mi prídu ako majstrovstvá sveta v spochybňovaní, ako ring, kde sa bojuje bez zodpovednosti za zraniteľných, ohľaduplnosti k unavenému a roky finančne poddimenzovanému zdravotníckemu systému. V tomto online priestore nemusíte byť ani vedecky zorientovaní, aby ste vydávali stanoviská. Sloboda prejavu, ktorá je výdobytkom demokracie, sa bez overených faktov a zdrojov stáva nezodpovednou manipuláciou. Zaočkovať sa dám, lebo cítim zodpovednosť za zraniteľných, ktorí si v týchto časoch už len ťažko hľadajú miesto v našich zdravotníckych zariadeniach. Vnímam, že život je Boží dar a je potrebné ho dostupnými cestami chrániť a strážiť. Uvedomujem, že takýto krok nesie aj nejaké percento rizika vedľajších účinkov, ktoré sú však neporovnateľné s benefitmi ochrany života tých najzraniteľnejších.

Kedy predpokladáte, že vás zaočkujú, prípadne ste už zaočkovaný?


Podľa národnej stratégie očkovania COVID-19, ktorú vydalo Ministerstvo zdravotníctva, zatiaľ nie je úplne jasné, v ktorej vlne dôjde k vakcinácii duchovných v jednotlivých cirkvách. V týchto časoch nedostatku vakcíny je to veľmi citlivá vec, ale myslím si, že stratégia je nastavená správne, ak najskôr ráta s vakcináciou lekárov v prvej línii pomoci, ak sa v nej myslí na pracovníkov v DSS-kách, ktorí kvôli
karanténe museli ostávať so svojimi klientami aj niekoľko týždňov bez kontaktu s okolím a rodinou. Potom by mali nasledovať všetci imúnne najzraniteľnejší, starí a chorí ľudia s rôznym typom diagnóz. Toto by mohla byť postupná cesta poklesu náporu na zdravotnícke zariadenia a zároveň postupného zlepšovania pandemickej situácie. Duchovní v našej cirkvi, teda ani ja sme neboli ešte očkovaní. Prebiehajú rozhovory na úrovni Ekumenickej rady cirkvi a ministerstva zdravotníctva o kategorizácii služby duchovných v národnej stratégii očkovania COVID-19. Duchovní totiž prichádzajú aj do priameho kontaktu s pozitívnymi ľuďmi, či už v nemocničnom prostredí, kde chodia navštevovať chorých a prisluhovať sviatosť Večere Pánovej, alebo sa stretajú s ľuďmi pri pohreboch alebo iných pastorálnych príležitostiach. Rozhodnutie ministerstva budeme však v plnom rozsahu akceptovať, nakoľko si uvedomujeme, že v tejto zložitej situácii ide o to najvzácnejšie – život človeka. Veríme, že aj situácia s dostupnosťou vakcíny sa bude zlepšovať. Ale to, čo je dostupné v tejto situácii všetkým, je spoločná zodpovednosť pri dodržiavaní ochranných opatrení – rúška, odstup, ruky a vyhýbať sa sociálnym kontaktom . Ak v tomto budeme zodpovední, myslím si, že sa s trpezlivosťou dočkáme pomoci v podobe vakcinácie.

Ako vnímate prípad predbiehania v očkovaní na úkor kritickej infraštruktúry?

Hodnotový svet ľudí je najviac viditeľný v krízových situáciách. To, akí sme ľudia, ako si vážime iných,
naša pokora, ohľaduplnosť sa stáva zjavnou nie vtedy, keď o nič nejde, ale práve vtedy, keď ide o život. Veľkými osobnosťami sú pre mňa v týchto časoch Angela Merkelová, pápež František, či iní vysoko postavení ľudia, ktorí nemajú problém s dostupnosťou vakcíny, no napriek tomu sa v pokore zaradia do poradovníka medzi všetkých ostatných čakateľov. Toto nie sú populistické gestá, toto je príklad autorít, ktorý dokáže upokojovať situáciu a prinášať inú atmosféru do spoločnosti. Tá životne dôležitá schopnosť pozrieť sa očami iných na život, ich problémy a starosti, je základným biblickým princípom pokory. A tá nám v dnešnej egoistickej dobe, kde každý pozerá len na svoj prospech, chýba v mnohých oblastiach spoločenského života. Je veľa negatívnych príkladov, ktoré potvrdzujú rastúci ľudský egoizmus a protekcionizmus, ale je aj veľa príkladov pokory a ohľaduplnosti, ktoré by sme si mediálne mohli viac všímať, a takto ľudí viesť k príkladom hodným nasledovania.

Viac na https://korzar.sme.sk/c/22571681/presovska-primatorka-prekonala-covid-blaskovicova-pre-ochorenie-havarovala.html ale v najbližšom februárovom vydaní časopisu eVýchod.