Zore nad Kriváňom

ZORE NAD KRIVÁŇOM – športovo-kultúrno-duchovné podujatie

V auguste 2023 si pripomenieme niekoľko významných historických výstupov na symbol slobody Slovenska – Kriváň (2494 m n. m.), ktoré podnikli napr.  štúrovci, M. R. Štefánik, Jur Janoška. Dňa 8. augusta 1937 zomrel niekdajší pribylinský farár, spisovateľ, básnik, politik Martin Rázus. Cieľom projektu Zore nad Kriváňom je pripomenúť tieto osobnosti formou športovo-kultúrno-spoločensko-duchovných aktivít priamo na mieste ich pôsobenia.

PROGRAM (s približným časom aktivít)

Piatok, 4. august 2023
Predsálie a okolie Domu kultúry Pribylina

14.00

Sobota, 5. august 2023
Pribylina

6.30 Výstup na Kriváň z Troch studničiek

10.00 Múzeum liptovskej dediny – program pre deti

 17.00 Fujara má mnoho tvárí – Ján Demenčík

18.00 Folklórny súbor Kriváň z Východnej. Recitácie básní na tému Kriváň.

O občerstvenie sa postará Rodina Tkáčová z Beňadikovej s tradičnými liptovskými dobrotami (droby, či baba-placky).

Nedeľa, 6. august 2023
Evanjelický kostol Pribylina

POCTA RÁZUSOVI

10.00 Spomienkové Služby Božie – slávnostný kazateľ Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu ECAV

  • Odhalenie busty Martina Rázusa pred Evanjelickým kostolom v Pribyline 
  • Organizátori podujatia
  • Občianske združenie Spolok Martina Rázusa, Ars ante portas, Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR, Obec Pribylina, Cirkevný zbor ECAV Pribylina, Nadácia Milana Rastislava Štefánika, Klub pribylinských turistov a lyžiarov, Múzeum Janka Kráľa Liptovský Mikuláš.
  • Partneri:
  • Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, PODPORA, družstvo pre technický a sociálny rozvoj
  • Mediálni partneri:
  • www.teraz.sk; Evanjelický posol spod Tatier, Evanjelický Východ – https://evychod.sk/

Historické výstupy na Kriváň:

  • 4. augusta evidujeme prvý oficiálny výstup na Kriváň v osobe spišskonovomestského farára Andreasa Jonasa Cirbesa, a to pred 250 rokmi (1773). Údajne na koni (ak, tak len po kosodrevinu). V auguste 1841 vystúpili na Kriváň veľké osobnosti slovenského národa – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, a mnohí ďalší. Vtedy s nimi vystúpil aj grécky knieža Ján Arichstartos a niekoľko žien, na čele s takzvanou matkou slovenských vlasteniek Johannou Miloslavou Lehotskou.
  • Jozef Miloslav Hurban 29. augusta 1844 vystúpil na Kriváň tiež s Jankom Kráľom, Jánom Franciscim a lekárom z Hýb J. B. Guothom, rodákom z Liptova (Ľubela).
  • V auguste 1911 to boli dvaja priatelia Milan Rastislav Štefánik a Ján Lajčiak, rodák z Pribyliny (významný kňaz, zakladateľ modernej sociológie kultúry. Venoval sa orientálnej filológii, teológii, biblistike, prekladateľskej činnosti, neskôr sociológii, kultúrnej a literárnej histórii).
  • O pár dní po auguste – 3. septembra – sa zúčastnil na pamätnom výstupe na Kriváň, venovanom Memorandu slovenského národa, evanjelický kňaz, senior, biskup banského dištriktu, spisovateľ a prekladateľ Daniel Bachát Dumný, ktorý v tom čase pôsobil v Pribyline ako farár. Zážitky popísal v diele Výlet na Kriváň roku 1861.
  • Posledná a najväčšia predvojnová vychádzka sa uskutočnila 27. augusta 1912, kedy na vrchol vystúpilo 62 turistov z celého Slovenska na čele s Jurajom Janoškom starším.

Rehor Uram Podtatranský zanechal svoj odkaz v básni:

„Dokiaľ Kriváň stojí, žije i národ náš:
Nič mu nevykoná nepriateľ, satanáš!
A ty, Kriváňu náš, vypni už raz hlavu!
Videls’ pohanenie – viď aj našu slávu!“