Tohtoročné Dni mesta Martin vyvrcholili netradičnou ekumenickou Slávnosťou bielej ruže. Názov je odvodený z erbu významného rodu Révay, kde vlk drží tri ruže. Dve sú červené a jedna biela, a práve tá symbolizuje zakladateľa dynastie a zároveň patróna evanjelickej cirkvi Františka I. Révaya.
Uhorský propalatín zomrel pred 470 rokmi – 1. novembra 1553, no jeho potomstvo žije dodnes. Práve za jeho života vznikol v Martine prvý evanjelický cirkevný zbor v Turci. František I. Révay korešpondoval priamo s Martinom Lutherom, aby sa uistil o správnosti jeho učenia. A keďže dbal na dobré vzdelanie, jeho synovia študovali v Bardejove u významného evanjelického učenca Leonarda Stöckela.
Sprievod mestom
Slávnosť bielej ruže v nedeľu 12. novembra začala Službami Božími v evanjelickom kostole na Memorandovom námestí. Na odkaz propalatína Františka Révaya nadviazal v kázni biskup Východného dištriktu Peter Mihoč. Po Službách Božích sa účastníci zaradili do historického sprievodu mestom, aby sa presunuli do rímskokatolíckeho Kostola sv. Martina, k náhrobku Františka I. Révaya. Stredoveký kostol patril v 16. a 17. storočí evanjelickej cirkvi, preto práve tu majú Révayovci svoje pohrebné miesto.
V čele sprievodu kráčal historik a hlavný iniciátor podujatia Miroslav Eliáš – v dobovom šľachtickom odeve a s obrazom Františka I. Révaya v rukách. Nasledovali ho predstavitelia uhorskej šľachty v dobových kostýmoch zo 16. storočia. Stvárňovali ich členovia spoločnosti Fringia, ktorí súčasníkom približujú život strednej a vyššej šľachty na našom území. Predstavitelia mesta a cirkvi sa viezli ku kostolu sv. Martina v koči ťahanom koňmi. Atmosféru umocňovala dobová hudba.
Posviacka repliky zástavy
Primátor mesta, predstavitelia evanjelickej a katolíckej cirkvi v Kostole sv. Martina spoločne položili vence k náhrobku propalatína. Historik Miroslav Eliáš v prednáške priblížil päť základných kapitol zo života Františka Révaya ako: vzdelanca a diplomata, pána sklabinského hradu a turčianskeho župana, vojaka, ktorý bránil krajinu pred Turkami, patróna evanjelickej cirkvi, ako aj manžela a otca. Predstavitelia rodu Révay, ktorý sídlil na hrade Sklabiňa, niekoľko storočí zastávali aj funkciu turčianskych županov. Podľa historika Miroslava Eliáša je „dôležité pripomínať si historické osobnosti, ktoré zanechali výraznú stopu v našich dejinách – nielen na pôde regionálnej ale celoslovenskej“.
V závere Slávnosti bielej ruže bola požehnaná replika pohrebnej zástavy župana Imricha Révaya – zhotovená podľa opisu Mateja Bela. Pri východe z kostola dostal každý účastník symbolickú sadenicu okrasnej ruže. V rovnakom čase miestna rímskokatolícka farnosť vydávala pred kostolom teplú polievku ľuďom bez domova a sociálne slabším. Primátor Ján Danko vysoko ocenil, že práve ekumenické duchovné podujatie ukončilo tohtoročné Dni mesta – pripomenulo minulosť, ale s jasným odkazom do budúcnosti.
Zbierka pre hrad Sklabiňa
Ofera zo spomienkových Služieb Božích v martinskom evanjelickom kostole, vo výške 628 eur, je určená na rekonštrukciu hradu Sklabiňa, ktorý začiatkom novembra sčasti vyhorel. Plamene zasiahli najmä časť hospodárskej budovy, kde sú ubytovaní dobrovoľníci. Škody spôsobené požiarom a jeho následným hasením zasiahli aj vzácnu muzeálnu zbierku. Škody boli vyčíslené až na 60-tisíc eur.
V nedeľu 12. novembra, kedy sa konala Slávnosť bielej ruže, si cirkevný zbor v Martine pripomenul aj Pamiatku posvätenia chrámu. Pri tejto príležitosti Marián Kaňuch, senior Turčianskeho seniorátu posvätil kostolné zvony po rekonštrukcii. Program doplnilo vystúpenie zborového spevokolu, požehnanie detí, modlitby neordinovaných z radov mládeže aj seniorov. Pri Pamiatke posvätenia chrámu – tzv. hostine, cirkevný zbor zorganizoval spoločný obed v priestoroch jedálne Evanjelickej spojenej školy. Pozvanie prijali aj evanjelici z Dolnej zeme a Poľska, účastníci Dní mesta Martin, ktorí neobišli ani chrámové spoločenstvo.
E. Mihočová
Foto – E. Mihočová©Východný dištrikt
