Pred 80 rokmi odišiel prvý transport židovských dievčat do Osvienčimu

25. marca 1942, teda pred 80 rokmi, odišiel zo Slovenska transport tisíc židovských dievčat do nacistického tábora v Osvienčime.

Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku vydalo k dnešnému smutnému výročiu nasledujúce stanovisko:

„Sme presvedčení, že toto všetko sa nemalo stať. Poškodilo to naše kolektívne svedomie a spochybnilo to hlavné, čo je naším poslaním – a to nasledovanie Pána Ježiša Krista v láske k ľuďom bez ohľadu na to, z akého národa pochádzajú. Minulosť sa nás týka. Je v nás, participujeme na nej. Historické fakty o deportáciách slovenských Židov je potrebné neustále prenášať do vzdelávania. Nedovoliť ich relativizáciu a spochybňovanie. Nesmieme dopustiť, aby sa utopili v mori ľahostajnosti. Nebuďme dnes rovnako ľahostajní ani k mnohým neprávostiam, ľudským biedam, utrpeniu a najmä vojenským konfliktom vo svete. Skutočná láska je cítiaca, aktívna a tvorivá. Prosme Boha, aby nám dal silu v láske a činorodosti sa postaviť proti každej nespravodlivosti, ktorá sa deje.“

…………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….

25. marec 1942 sa pred 80 rokmi zapísal do dejín Slovenska veľmi zlým a tragickým skutkom, ktorý sa pripravoval s ohavnou prepracovanosťou už niekoľko rokov predtým. Bol to prvý transport 1000 židovských dievčat, ktoré boli transportované do nacistického tábora v Osvienčime. Klamstvom bolo, že budú odvezené do pracovných táborov do Nemecka na tri mesiace. Boli medzi nimi aj 4 žiačky Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Prešove, ktoré boli vylúčené zo štúdia už k 1. septembru 1940. Tzv. „Židovskému kódexu“ predchádzali nariadenia vlády, ktoré neumožňovali žiakom židovského pôvodu študovať na stredných školách. Dovŕšilo to znenie židovského kódexu, kde sa v § 38 bod 1 uvádza, že: „Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavov, okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených“.

Pri pátraní po osudoch vylúčených židovských žiakov a žiačok so zámerom poukázať na neprípustnosť takéhoto konania, a vzdelávania žiakov gymnázia v hodnotách tolerancie, priateľstva a pomoci druhým sme doposiaľ zistili, že zo 102 vylúčených židovských žiakov boli v prvom transporte 4 naše bývalé žiačky. 25.3.1942 boli z Popradu transportované:
Alžbeta Silbersteinová, ktorá bola žiačkou VII. triedy – septima v školskom roku 1939/1940. Deň keď došli do Osvinečimu 26.3.1942 dovŕšila 20 rokov. Svoje narodeniny nemohla osláviť v kruhu svojich najbližších.
Magdaléna Amsterová žiačka V. triedy – kvinta, pochádzala z veľmi dobre situovanej prešovskej rodiny, napriek tomu nebolo možné, aby sa vyhla transportu. Zahynula v Osvienčime vo veku 19 rokov.
Najmladšou zo štvorice bola Magdaléna Hartmannová žiačka IV. triedy – kvarty, mala 17 rokov.
Štvrtou žiačkou bola Klára Lustbáderová z V. triedy – kvinty, bola dcérou notára. Klára je jedinou žiačkou EKG z prvého transportu ktorá prežila.

V koncentračnom tábore Osvienčim a Osvienčim – Brezinka prežila skoro 3 roky hrôzu a utrpenie. Celkovo z 999 dievčat, ktoré boli v prvom transporte dovezené v dobytčích vagónoch do Osvienčimu prežilo len 20. Neuveriteľné utrpenie, ponižovania a zabíjanie ľudí sa nikdy nesmie opakovať, tieto upozornenia je potrebné neustále prenášať do vzdelávania a neumožniť relativizáciu a spochybňovanie historických faktov. Za pomoc pri tomto vzdelávaní chceme poďakovať Dokumentačnému stredisku holokaustu http://www.holokaust.sk/ a Múzeu holokaustu v Seredi https://www.snm.sk/?muzeum-holokaustu-stale-expozicie.

Osudmi neobyčajných žien z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu sa venuje aj spisovateľka Heather Dune Macadam v knihe : 999. V predvečer prvého transportu sme sa mohli v Poprade osobne stretnúť s pani spisovateľkou a zároveň aj režisérkou dokumentu : „999: Dievčatá z prvého transportu do Auschwitz“.

Pedagógovia Evanjelického kolegiálneho gymnázia položili k pamätnému miestu na nástupišti č. 1 v Poprade, odkiaľ bol vypravený 1. transport z príležitosti 80. výročia kyticu a 4 kamienky s menami transportovaných žiačok. Nezabúdame.

Mgr. Miroslav Čurlík (školský tajomník – BÚ VD ECAV Prešov)

Pamätná tabuľa na železničnej stanici Poprad