Stretli sa ukrajinské rodiny, ktoré žijú v Prešove
Počas uplynulých týždňov sa Prešov stal prechodným domovom pre množstvo rodín z Ukrajiny. A keďže netušíme, ako dlho utečenecká kríza potrvá, Biskupský úrad Východného dištriktu evanjelickej cirkvi im zorganizoval spoločné stretnutie. Vytvoril tým priestor na to, aby sa navzájom spoznali a vedeli si pomôcť. Do historických priestorov Dvorany Starého kolégia tak v nedeľu 20. marca popoludní prišlo viac ako 200 ľudí, prevažne matky s deťmi.
Hudobno-divadelný program s príznačným názvom Pod spoločným modrým nebom, žltým slnkom oslovil deti aj dospelých. Najmenších predovšetkým bábkovým predstavením Divadla Haliganda v podaní herca a režiséra Romana Sorgera a jeho dvoch asistentiek, pričom jedna z nich Katerina pochádza priamo z Kyjeva. Spolu s deťmi hľadali divadelníci slniečko, ktoré sa kamsi znenazdajky stratilo. Žinenky, na ktorých deti pred pódiom sedeli, poskytla Evanjelická spojená škola v Prešove.
Dôvody, pre ktoré Východný dištrikt podujatie zorganizoval, objasnil biskup Peter Mihoč v rozhovore pre RTVS: „Evanjelická cirkev sa už tri týždne zapája do pomoci na hraniciach, sprostredkovala ubytovanie tisíckam utečencov. Tí, ktorí požiadali o status dočasného útočiska, tu však potrebujú žiť, a to aj komunitným spôsobom. Chceli sme im vytvoriť platformu, kde by sa mohli stretnúť a vymeniť si vzájomne kontakty. A najmä, aby si uvedomili, že aj v novom prostredí – Prešove a jeho okolí – nie sú sami, a že sú tu ľudia, ktorí na nich myslia a chcú im denno-denne pomáhať.“
Stretnutie emotívnou piesňou Moja rodná… otvorila operná speváčka Larisa Kovar, ktorá pochádza z mesta Bar v oblasti Podolie na Ukrajine. Skladbu ukrajinského skladateľa Nikola Antonoviča na klavíry hrala Irina (10) z Odesy. Do bezpečia na Slovensko spolu so svojou rodinou cestovala tri dni. Piesňou Nech moja modlitba plynie vyzvali ľudí, aby prosili Boha o záchranu ich krajiny.
To, že sa rodiny utečencov stretli, považuje za užitočné aj moderátor stretnutia Jevgenij Libezňuk – herec Divadla Alexandra Duchnoviča s ukrajinskými koreňmi: „Je dobré, aby nadviazali kontakt a komunikovali medzi sebou, tak rodiny ako aj deti,“ uviedol. Hoci už na Slovensku žije 36 rokov, obáva sa o príbuzných, ktorí zostali vo vojnou zmietanej krajine. Pokúša sa im zadovážiť predovšetkým nepriestrelné vesty – momentálne nedostatkový tovar, ale o to potrebnejší pre ochranu civilistov.
Ukrajinským rodinám sa v Dvorane Starého kolégia prihovoril Pavol Bogdan, riaditeľ Ukrajinského centra v Prešove. Narodil sa na Ukrajine päť rokov po skončení 2. svetovej vojny, no jej následky ešte dlhé roky cítili na každom kroku. Spomína si, že keď sa s kamarátmi hrávali na vojakov, v lese nachádzali muníciu a črepiny. Vo vojne, ktorá bola ešte dlho predmetom rozhovorov ľudí, bojoval aj jeho otec. Rodiča sa spolu so staršími súrodencami museli v roku 1944 pred frontom skrývať v lese. Pavol Bogdan je presvedčený, že treba neustále pripomínať, aká je vojna strašná. Zároveň ho mrzí, že ľudstvo sa ani v 21. storočí nepoučilo.
Pobyt na Slovensku ukrajinským deťom spríjemnili aj hudobníci – klavirista Daniel Špiner a Katarína Koščová. „Viem, že je pre vás ťažké byť na Slovensku, ale verím, že sa raz vrátite domov. Kým sa tak stane, pokúsime sa vám vytvoriť zázemie,“ povedala speváčka, ktorá má k Ukrajine blízko aj preto, že v detstve navštevovala ukrajinskú škôlku. Tínedžeri ocenili najmä vystúpenie známej prešovskej kapely Papyllon.
Biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča záujem o spoločné stretnutie zo strany ukrajinských rodín potešil – Dvorana bola obsadená do posledného miesta, museli dokonca pridávať stoličky navyše: „Reakcia ľudí bola krásna, láskavá. Bolo zrejmé, že majú otvorené srdce. Ani v pandémii sa ľudskosť nestratila, ale práve naopak nanovo zviditeľnila.“ Aj Tatiana Tarčanska z Odesy srdečne ďakuje slovenským rodinám za pomoc a starostlivosť o Ukrajincov, a prosí Boha, aby im odplatil za prejavenú dobrotu.
E. Mihočová
Foto – Nina Mihočová
Reportáž z podujatia odvysielala RTVS na Regine 21. 3. 2022 a môžete ju nájsť v jej archíve.
