V priestoroch Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši sa 20. – 24. marca uskutočnilo evanjelizačné podujatie Pre Teba, ktoré organizačne zastrešil Východný dištrikt a Vnútro-misijný výbor ECAV. Zákulisie jeho príprav a priebeh pre redakciu Evanjelického posla spod Tatier (8/2024) priblížil Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu, ktorý sa intenzívne podieľal na jeho príprave.
…
V pôstnom období sa v našej evanjelickej cirkvi opäť konali evanjelizačné večery Pre Teba. S akými ohlasmi ste sa stretli?
Ohlasy priamo z vysielacieho miesta Domu kultúry v Liptovskom Mikuláši boli veľmi pozitívne. Prichádzajú aj od online divákov – jednotlivcov, ale i z prenosových miest, ktoré organizovali cirkevné zbory. Celkovo ich bolo 51. V tomto čase sa realizuje dotazník, na základe ktorého budeme mať objektívnejšiu spätnú väzbu. Ale zaujímavým ohlasom je aj sledovanosť na YouTube. Mnohí boli evanjelizačnými večermi povzbudení, niektorých to duchovne reštartovalo. Podujatie má zvláštnu atmosféru autenticity. Sú to práve svedectvá tematicky vybraných ľudí, ktoré premosťujú poznanie so skúsenosťou viery. To, čo dnes oslovuje, je viditeľná a žitá viera. V rôznych situáciách života. Pre mňa osobne bol celý obsah večerov Pre Teba novým duchovným impulzom. Pri tvorbe programu a výbere rečníkov sa snažím tematicky určiť smer, ale skutočný obsah má v rukách vždy „Vyšší režisér“.
- Vieme, že ProChrist patril dlhé roky prenosom z Nemecka. Situácia sa však zmenila. Čo bolo príčinou?
Zmenil sa predovšetkým nemecký koncept prenosov. Mnohé mestá boli pozvané k organizácii nie z pozície prenosových miest, ale k príprave živých prenosov na lokálnej úrovni. Ukončila sa dlhá etapa služby Ulricha Parzanyho, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou ProChristu a ktorého mnohí aj na Slovensku poznali ako obdareného kazateľa. Prichádza nová generácia rečníkov, ktorí vstupujú na lokálnu úroveň. Z technického hľadiska sa ukončil satelitný spôsob vysielania a vstúpili sme do online priestoru, dostupného pre všetkých. Vo vedení organizačného tímu v Nemecku sa vystriedali ľudia, čo malo vplyv aj na obsahovú a organizačnú stránku projektu. A práve v čase, keď sa diali organizačné zmeny, prišla ponuka aj pre Slovensko pripraviť a zorganizovať vlastnú verziu evanjelizačných večerov.
- Kedy sa začali prvýkrát realizovať?
Prvé prenosy boli odvysielané v roku 2016 z Kultúrneho domu v Ružomberku a organizačne projekt zastrešili nadšení jednotlivci. Až o rok neskôr sa stal súčasťou plánu aktivít Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Nakoľko podmienkou nemeckých partnerov bola nadkonfesionalita a dostupnosť pre všetkých ľudí, projekt je oficiálne ešte stále zastrešený OZ Elpis z Hýb (v minulosti to bolo OZ HELP). Nakoľko sme túto podmienku dodržali, nemeckí partneri nám umožnili používať značku ProChrist SK.
- Táto značka sa však časom zmenila…
Po spustení slovenskej verzie sme začali premýšľať nad vlastnou značkou; z viacerých návrhov získal najväčšie sympatie názov Pre Teba. Má tri významové roviny: Boh je tu a koná pre Teba; my sme tu, aby sme slúžili Tebe, Bože; a zároveň chce vyjadriť, že na tomto svete sme tu pre druhých, blížnych – pre Teba. Ale aj dnes za projektom stoja tí istí ľudia, s ktorými pripravujem a tvorím základný koncept aj celú realizáciu – Stanislav Grega, Marek Cingeľ, Ján Jančo, Mikuláš Lipták a Anna Belanji, ktorá sa však pri tohtoročných materských povinnostiach nemohla aktívne podieľať na príprave, či realizácii.
- Dôležitou súčasťou projektu je aj technické zabezpečenie, kto sa na ňom podieľa?
Za posledné roky sa technické zabezpečenie rapídne profesionalizovalo, čo sa odzrkadľuje na kvalite zvuku aj obrazových výstupov. Som vďačný predovšetkým za Lukáša Gregora, firmu Nest Audio One, či celý projekčný a audiovizuálny tím z cirkevného zboru Hybe na čele s bratom dozorcom Milošom Tarageľom. Posledné tri ročníky boli obohatené aj o divadelné vstupy v réžii Kataríny Pirohovej, ktorá jedinečným spôsobom premosťuje biblické posolstvo so súčasnosťou. Bez tejto mozaiky vzácnych ľudí by projekt nikdy nemal takú kvalitu.
- Aj tento rok si záujemcovia mohli pozrieť prenos priamo v cirkevných zboroch. Ide teda viac o vnútorno-misijné podujatie, alebo prichádzajú na evanjelizáciu aj ľudia, ktorí sú neveriaci, alebo nie sú členmi cirkvi?
Na túto otázku neviem objektívne odpovedať, nakoľko je nemožné dešifrovať diváka v online priestore. Avšak verím, že z dotazníka prenosových miest, kde sa ľudia stretávali osobne, sa dozvieme viac. Projekt má totiž dva ciele – duchovne povzbudiť a reštartovať veriacich členov cirkevných zborov. A druhým cieľom je oslovenie hľadajúcich ľudí mimo spoločenstvo cirkvi.
- Darí sa tento cieľ napĺňať?
V tomto smere veľkú úlohu zohráva práve príprava na lokálnej úrovni prenosových miest. Zmyslom projektu je pozývať ľudí ku Kristovi a do spoločenstva cirkvi. To sa však nedá bez osobnej angažovanosti, bez pozvania, bez osobných oslovení. Niekedy ako cirkev nezlyhávame v príprave a ponuke kvalitných podujatí, ale v nemenej dôležitej oblasti – v pozývaní a oslovovaní ľudí okolo nás. Je to zreteľné na zborovej aj celocirkevnej úrovni. Možno niet odvahy, alebo je to prejav ľahostajnosti voči okoliu, možno sa hanbíme, alebo nedôverujeme, že aj ľudia okolo nás by sa mohli pod vplyvom Božieho slova meniť. Evanjeliá nám jasne deklarujú, že Pán Ježiš mnohé stretnutia využíval ako pozvánku k nasledovaniu, ako oslovenie: „Poď so mnou niečo zažiť.“ Prajem si, aby sme sa v cirkvi viac zobudili aj k väčšej zodpovednosti za druhých.
- Máte už dlhoročné skúsenosti s organizáciou dištriktuálnych dní, misijných dní, či ďalších obľúbených aktivít v rámci evanjelickej cirkvi. Uvažovali ste niekedy o nejakej otvorenej forme evanjelizácie v niektorom z miest či v obci?
V budúcnosti by sme radi celý projekt Pre Teba posúvali aj do iných miest, či seniorátov. Je pravdou, že v Liptovsko-oravskom senioráte máme veľmi dobre zázemie spolupracovníkov. Okrem technického zabezpečenia sa všetci zapájajú dobrovoľnícky, čo je oproti nemeckej verzii, kde mnohí celoročne pracujú ako riadne platení zamestnanci, časovo veľmi náročné. Ideálne by bolo, keby sme v cirkvi našli finančné zdroje na vytvorenie tímu, ktorý by aktívne rôznymi misijnými spôsobmi vstupoval do oblastí, kde sa život cirkevného zboru rapídne umenšuje. Keď nemeckí partneri videli minulé ročníky Pre Teba/ProChrist, nechápali, ako je možné s takým rozpočtom vytvoriť päť večerných programov. Aj preto si vážim mieru obetavosti, bez ktorej by sa nezrodilo nič požehnané. Z tohto hľadiska výsledný produkt je pre mňa vždy malým Božím zázrakom a dôkazom Božieho požehnania.
- Tento rok ste pripravili 5 večerov, 5 tém, do ktorých ste zapojili 5 rečníkov a 5 kapiel. A nechýbali ani svedectvá. Ktorá téma vás osobne najviac oslovila?
Veľmi sa teším, že všetky témy, hudba, svedectvá, moderátorské vstupy, symboly boli kompatibilné. S rečníkmi sme pred samotným podujatím prebrali tematický zámer jednotlivých večerov, ich prepojenie na hlavnú tému. Navyše sme im vysvetlili význam navrhnutých symbolov, aby ich vedeli trefne včleniť do témy. Traja z piatich rečníkov sa na takomto podujatí zúčastnili prvýkrát, čo bola aj pre nich nová skúsenosť. Som vďačný Pánu Bohu, že aj naša evanjelická cirkev má mnohých obdarovaných ľudí, ktorí žijú slovom, a ktorí ho vedia aj aplikovať do života. Pri všetkých témach som vnímal synchronizáciu mysle, srdca a zažitej skúsenosti Božej prítomnosti.
- A čo svedectvá, ktoré taktiež vychádzajú z osobnej skúsenosti viery?
Každé z nich bolo autentické, a som vďačný za odvahu predstúpiť pred celú cirkev a podeliť sa aj o ťažké životné skúsenosti. Zvlášť za svedectvo brata Jána Partilu, ktorý ako onkologický pacient cestoval z východu na Liptov, pritom ráno ešte absolvoval dávku chemoterapie. Toto sú pre mňa silné momenty života viery – zrazu zistíte, že vaše vlastné problémy vlastne nie sú vôbec problémami, vnútorne precitnete a prehodnocujete rebríček životných hodnôt. Veľmi sa ma dotkol aj životný príbeh mladého a odvážneho študenta práva Mareka Janigu – vypočuť si, čo všetko vo svojom mladom veku už zažil, a najmä kde všade už pomáhal, zvlášť na Ukrajine, či v iných vojnových konfliktoch, bolo inšpiratívne. Ale aj povzbudzujúce, aby ani naša viera nebola mŕtva, ale prinášala ovocie skutkov lásky a milosrdenstva.
- Témy boli o hľadaní lásky, viery, nádeje, pokoja a zmyslu života. Témy, ktoré sa prelínajú s prirodzeným ľudským hľadaním. Ako do toho všetkého vstupuje Kristus?
Zmyslom celého projektu bolo vykresliť jednu základnú skutočnosť – sme Bohom hľadaní. Keď sa stratíte a neviete sa zorientovať v cudzom prostredí, prvá otázka, ktorá vám napadne: „Hľadá ma vôbec niekto?“ Pán Ježiš preto vstupuje do sveta stratených, aby nám pripomenul túto veľkú pravdu: „Boh nás hľadá.“ Skrze Neho nás aj našiel. Preto Ježiš v Kázni na hore pripomína: „Kto hľadá, nájde…“ Kto hľadá v Ňom a s Ním, ten nájde. Žijeme vo svete, kde sa strácajú mnohé hodnoty – pravda, láska, dôvera, nádej, ľudia strácajú zmysel života. Všetky tieto dary nám už boli darované v Kristovi, ktorý túži po stretnutí, po spojení skrze vieru. Chce nás naplniť nádejou aj pokojom, aby občerstvení živou vodou sme našli základ a zmysel života. Chcem veriť, že všetko čo bolo rozsiate aj cez projekt Pre Teba 2024 do života cirkvi, sa nevráti naprázdno.
- A na záver, uvažujete už nad budúcoročnou témou Pre Teba?
Samozrejme, ale všetko je zatiaľ zahalené rúškom tajomstva. Pri výbere témy budúcoročného ProChristu poslušne očakávame na Božie vedenie.
Eva Bachletová, Zdroj: Evanjelický posol spod Tatier 8/2024, s. 4 – 5
foto – Ľuboš Šuchtár a CZ ECAV Hybe