Hľadači a vyznávači pravdy

V týchto dňoch myslíme na všetkých hľadačov aj vyznávačov pravdy. Sviatok Majstra Jána Husa je nielen pripomienkou vzácneho človeka viery, ale aj príležitosťou nanovo zdôrazniť potrebu hľadania aj vyznávania pravdy v cirkvi a v spoločnosti. Hľadať a stáť si za pravdou, aj za cenu života.

Prečo je tento proces nesmierne dôležitý? Odpoveď je skrytá v slovách majstra z Nazareta: „pravda Vás vyslobodí“. Kto hľadá, ten nájde… – takéto zasľúbenie je dané všetkým, ktorých neodradia od hľadania všetky úskalia a nebezpečenstvo hľadania pravdy. Niekedy je hľadanie pravdy a spravodlivosti život ohrozujúca činnosť. Spoznal to v cirkevnom prostredí Ján Hus, Martin Luther, prešovskí mučeníci, Bonhoeffer a ďalší. V spoločnosti v posledných rokoch hľadanie pravdy vyústilo do vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Nie vždy máme chuť hľadať pravdu, lebo táto cesta vedie labyrintom rôznych stretov a odhalení. Hľadanie a odhalenie vždy mení situáciu. Mení pohľad na ľudí, na seba samých a vo svojom zrkadle vynáša na svetlo pravdy o skutočnosti. Ak je v tomto svetle pravda odhalená a stáva sa známou, vtedy nie všetci ju automaticky prijímajú a jej sila nie všetkých vyslobodzuje. Tam kde človek na strane pravdy neustúpi v kompromisoch ani o krok pred nespravodlivosťou tohto sveta, tam sa zjavuje vo svete niečo Božie. Ježiš, stojac pred Pilátom sa nepýta, čo je pravda, lebo on ju pozná, žije, on ju vyjavuje, aj sa pre ňu obetuje. On je Pravda. V jej prítomnosti sa ľudia dozvedajú pravdu o sebe, o svojej pýche, o falošných maskách.  

V týchto dňoch sa mi v mysli preháňajú mená dvoch Jánov – Husa a Kuciaka, ktorí ani po množstve vyhrážok neprestali s hľadaním pravdy a písaní o nej. Nehľadali vlastný prospech, ale pravdu a spravodlivosť v cirkvi aj spoločnosti, za ktorú položili tu najvyššiu obeť – vlastný život. Ich smrť spôsobila precitnutie – v cirkvi pred stáročiami aj v dnešnej spoločnosti, kde za ich odhalením pravdy, ľudia mali šancu spoznať svet lživej dvojtvárnosti, pokrytectva, nespravodlivosti, či korupcie. Je pravdou, že ak jednotlivec vystúpi z davu a poukáže na zlyhanie, či neetickosť vyšších záujmov, začne byť problémom. Smrť však  nie je posledným slovom, ani riešením nepohodlnej pravdy vo svete. Moc precitnutia, ktoré sa rodí z jej vyznania pred svetom sa stáva svetlom, ktoré pravdu zjavuje v novej sile a moci.

Nech tento odkaz prežaruje dnešnú politickú, cirkevnú, aj spoločenskú sféru. Nech prepaľuje všetky konšpiračné a lžou zaodeté tzv. “isté pravdy”, aby prinesená obeť tých, ktorí ostali bytostne verní pravde a ktorí ju oddane hľadali v živote spoločnosti aj cirkvi, neostala len prázdnou spomienkou, ale žitou realitou, ktorá prinesie nový závan ochoty hľadať pravdu a pevne ju vyznávať.

Mgr. Peter Mihoč (biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku)