Ekumenické Služby Božie vo Vyšnom Žipove

pri 700. výročí prvej písomnej zmienky o obci

Už 700 rokov uplynulo od prvej písomnej zmienky o obci Vyšný Žipov. Pri tejto príležitosti sa v miestnom evanjelickom kostole konali Ekumenické Služby Božie za účasti starostov okolitých obcí a poslancov Prešovského samosprávneho kraja. Kazateľ Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu na základe textu z knihy Ezdráš 1 uviedol tri skutočnosti, z ktorých sa rodí túžba po duchovnom domove. Po spoločenstve Božieho ľudu túži ten,  kto vie, komu uveril a kam patrí. Ten, kto má morálno-hodnotové vzory a sám k nim patrí. Ten, kto má položené pevné základy svojej viery.

Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu: „Na biskupskom úrade sme po invázii ruských vojsk na Ukrajinu ubytovali rodinu z Odesy – mamičku s dvomi synmi a starých rodičov. Stará mama, ktorá na jeseň prekonala ťažký covid, len s veľkými ťažkosťami opúšťala svoj domov a absolvovala dlhú cestu za hranice. Na Slovensku strávila dva mesiace, no denne sa pýtala, kedy sa už bude môcť vrátiť domov. Jej túžba bola natoľko silná, že sa nedávno rozhodla opustiť svojich blízkych a sama sa vlakom vrátila do Odesy. Vedela, že musí ísť tam, kam patrí. Nikto ju nedokázal presvedčiť, aj keď je hrozba útokov stále vysoká a celé pobrežie Čierneho mora je zamínované. Pre prípad raketového útoku spáva na verande, ktorá má najhrubšie steny a kde je najväčšia šanca na prežitie. Jej túžba po domove bola silnejšia ako všetko ostatné. Vrátila sa napriek ťažkostiam, nebezpečenstvu, neistote.  Nad tým, kde je náš domov a aký k nemu máme vzťah, uvažujeme aj dnes, kedy si pripomíname 700 rokov prvej písomnej zmienky o obci Žipov, z ktorej pochádzajú aj moji predkovia z maminej strany. Už sedem storočí je to náš domov – túžime po ňom a máme ho radi? Tomu, aby sa stal domovom, predchádzala ťažká práca a odriekanie predkov, budovanie vzťahov a najmä odovzdávanie duchovného odkazu z generácie na generáciu.“

Keďže bohoslužby mali ekumenický rozmer, prihovoril  sa Pavol Seman – dekan gréckokatolíckej cirkvi v Hanušovciach nad Topľou. Na ľudský rozmer prejavu kresťanskej viery a evanjeliový príbeh o milosrdnom Samaritánovi poukázal Ján Sabol, pomocný farár rímskokatolíckej farnosti v Hanušovciach: „Od začiatku invázie mi prešlo cez ruky vyše 500 Ukrajincov, ktorí utekali pred vojnou, ženy a deti. Ukrývali sa v pivniciach, pretože im nad hlavami lietali bomby a rakety. Kto im má pomôcť, ak nie my kresťania? Často nám však chýba ľudský rozmer, nevšímame si Boží plán spásy, ktorým je podať pomocnú ruku blížnemu … Skúsme vyroniť slzu nad krivdou, ktorá sa deje našim blížnym a pomôcť im tú slzu utrieť. Dajme si pozor, aby nás nezvádzal materiálny svet, lebo zlo vie veľmi dobre, čo robí.“

V programe s tromi piesňami vystúpil zborový spevokol pod dirigentkou taktovkou Jozefa Gogu. V závere sa starostovia obcí – Čierneho nad Topľou, Skrabského, Petkoviec,  Zlatníka, Samuel Bruss – vedúci Kaštieľa a archeoparku v Hanušovciach, ako aj duchovní a poslanci PSK zapísali do zborovej kroniky. Starosta Vyšného Žipova Miroslav Ondič následne pozval hostí na spoločný obed a kultúrny program.

Zborový farár Stanislav Haluška vyslovil želanie dobrých vzťahov naplnených pokojom v živote cirkevnom aj občianskom. Pripomenul však aj nebeský domov, ktorý netreba strácať zo zreteľa a ktorý Pán pripravil tým, ktorí ho milujú.

E. Mihočová