Svet si v dnešný deň pripomína utrpenie šiestich miliónov Židov, Rómov a iných etník, ktoré boli obeťami holokaustu počas druhej svetovej vojny. 27. január bol na základe rezolúcie OSN v roku 2005 vyhlásený za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Od oslobodenia vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau ubehlo už 76 rokov.
Aj v našej cirkvi sme si túto temnú časť našich dejín pripomenuli v roku 2018 na Dištriktuálnom dni VD – Dni zmierenia a to symbolicky v Poprade – v meste, odkiaľ zo železničnej stanice odišiel prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračných táborov. Spomínali sme vtedy na obete nielen fašistického ale i komunistického totalitného režimu. Už evanjelický biskup Vladimír Pavel Čobrda, väznený fašistami aj komunistami, mal vo svojom programe potrebu ospravedlnenia sa všetkým obetiam holokaustu, ale februárové udalosti 1948 mu jeho snahy prekazili.
Na adresu židovských spoluobčanov, ktorí boli zo Slovenska deportovaní, prítomní účastníci vo vyhlásení vyznali: „Sme presvedčení, že toto všetko sa nemalo stať, poškodilo to nielen naše meno, naše svedomie, ale sťažilo to hlavné, čo je naším poslaním – a to je kresťanstvo pevné v nasledovaní Pána Ježiša Krista v láske k ľuďom a všetkým sveta národom. Prijmite, prosíme, vážení židovskí spoluobčania, slovo ospravedlnenia a ruku zmierenia. Vyznávame a sme presvedčení, že niečo podobné sa z našej evanjelickej strany viac nestane. Veríme, že naše vzťahy budú budované a rozvíjané v úcte, podľa slov Písma v Desatore, ktoré vám i nám zakazuje vraždiť, krivo svedčiť a siahnuť na dom či majetok svojich blížnych. Šalom! Pokoj vám i nám, židovskí priatelia, starší bratia a sestry vo viere!“
Vtedajší biskup VD Slavomír Sabol v kázni povedal: „… aj keď nemáme naoko nič spoločné s hriechmi otcov v minulosti, predsa aj u nás sa musí zmeniť myslenie, aby sme chybu otcov viacej neopakovali. Aj keď väčšina v našej spoločnosti nepatrí k tým, čo posielali židovských spoluobčanov do plynu, predsa je zarážajúce, že aj v súčasnosti sa nájdu ľudia, ktorí popierajú holokaust, strhávajú veľký sedemramenný svietnik (Chanuku) pred synagógou v Košiciach a vykrikujú antisemitské heslá. Taktiež sa môžem hrdiť, že nie som ŠTB-ák, ale ich praktiky hravo používam k ohováraniu iných i v sebapresadzovaní v práci. Nepoznáme také praktiky v spoločnosti, ba i v cirkvi aj dnes? Minulosť sa nás týka. Je v nás, participujeme na nej. Preto ak chceme meniť svet, musíme sa zmeniť sami.“