Určite sa mnohým z vás posledné dni dostalo do uší, že Evanjelická cirkev a. v. chce zničiť zeleň
v Kolmanovej záhrade. Údajne by na mieste parku mala vzniknúť výstavba rodinných domov s masívnym výrubom stromov. V tomto duchu sa šíria mnohé videá na sociálnych sieťach a internete, zástupcovia občianskeho združenia Kolmanova záhrada začali dokonca aj podpisovú petíciu proti tomuto úkonu. Ako to však v skutočnosti je? Chcú evanjelici v Prešove Kolmanovu záhradu skutočne zničiť alebo sa snažia o jej záchranu? Na vysvetlenie celej situácie sme sa opýtali biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča.
• Začnime teda od začiatku… Ako sa tento klenot – Kolmanova záhrada – dostal do rúk evanjelickej cirkvi?
Tento rok uplynie presne 150 rokov od chvíle, kedy záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman prešovskému Evanjelickému kolégiu. Dlhé desaťročia ju práve gymnazisti využívali pre potreby vzdelávania botaniky. Zároveň slúžila aj ako oddychová zóna. V roku 1960, kedy boli mnohé majetky cirkvi poštátnené, sa štátnym nariadením táto záhrada stala na ďalšie desaťročia vlastníctvom československého štátu. Cirkev vlastne stratila svoj majetok.
• Naspäť bol teda vrátený po roku 1989 v rámci reštitučných zákonov?
Nie celkom. Po roku 1989 to vyzeralo, že v rámci reštitučných zákonov bude môcť byť záhrada spätne vrátená evanjelickej cirkvi. Nakoniec sa rozhodnutím Ministerstva životného prostredia a vypísaním chráneného územia Holá hora stala chráneným územím. Problém bol v tom, že chránené územia nepodliehali vydávaniu majetku pôvodným vlastníkom, reštitučný zákon to neumožňoval. Takýmto spôsobom teda Kolmanova záhrada nemohla byť vrátená tak, ako ostatný majetok cirkvi. Dnes už nebohý brat biskup Midriak dokonca podal žalobu v mene Východného dištriktu. Majetok bol však delimitovaný na mesto Prešov. Evanjelická cirkev v súdnom spore neuspela.
• Kedy sa teda pozemok Kolmanovej záhrady dostal späť do vlastníctva Východného dištriktu?
Náprava týchto majetkovo-právnych krívd prišla až v roku 1999. Na základe žiadosti Východného dištriktu, a dnes už zosnulého brata biskupa Jána Midriaka, sa uzatvorila kúpno-predajná zmluva s mestom Prešov, ktorú podpisoval bývalý primátor, pán Juraj Kopčák. Samotná zmluva bola odsúhlasená na mestskom zastupiteľstve, kde bol jednomyseľne nielen evanjelikom, ale aj iným cirkvám, touto právnou formou vrátený majetok za symbolickú jednu korunu. Tu je potrebné ešte objektívne dodať, že to nebolo úplne za korunu, nakoľko bola cirkev povinná zaplatiť daň, vo výške necelých 20 000 slovenských korún.
•Vyplynuli z tejto zmluvy pre majiteľa nejaké povinnosti?
V kúpno-predajnej zmluve je klauzula, ktorá definuje práva a povinnosti samotného kupujúceho, teda Východného dištriktu. Dištrikt sa zaviazal, že sa o Kolmanovu záhradu bude starať ako o chránené územie, keďže takto bola lokalita Holá hora vtedy definovaná. Druhá časť klauzuly hovorí: „… a s tým spojenú výučbu žiakov v rámci rôznych edukačných ekologických projektov.“ Tým chcem len zdôrazniť, že chránené územie nie je verejné priestranstvo. Dištrikt sa podpisom tejto zmluvy nijakým spôsobom nezaviazal, že bude záhradu spravovať a udržiavať ju ako verejné priestranstvo pre všetkých občanov mesta. Ale ako prejav dobrej vôle sme sa snažili tento priestor zachovať nielen pre seba, ale aj pre Prešovčanov, ktorí si počas komunizmu zvykli na to, že bol otvoreným parkom.
•Aké úpravy sa od tohto momentu udiali v Kolmanovej záhrade?
V roku 2000 tam prebehla prvá revitalizácia. Na základe našej vlastnej investície sa osadili nové lavičky, zušľachtili sa chodníky, vytvorili sa rôzne oddychové zóny, pieskoviská a priestor pre matky s deťmi. Samozrejme, vždy sa dbalo aj o údržbu samotnej zelene. Tu treba smutne konštatovať, že po niekoľkých mesiacoch, alebo lepšie povedané aj týždňoch, bola celá investícia zničená – lavičky rozbité, pieskovisko vyrabované. Takýmto spôsobom došlo k majetkovej škode na našej strane. Napriek tomu celému Kolmanova záhrada stále ostávala ako verejný priestor otvorený pre širokú verejnosť s tým, že cirkev sa o ňu stará v rámci svojich možností – udržiavaním zelene a kosením. Ale bez väčších investícií, nakoľko zo strany mesta nebola veľká ochota spolupodieľať sa na samotnej údržbe.
• Prečo by to mesto malo vlastne robiť – podieľať sa na údržbe?
V roku 2007 bolo rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia zrušené chránené územie Holá hora, nakoľko sa v jej lokalite nedokázali žiadne vzácne biotopy, ktoré bolo potrebné chrániť. Takýmto spôsobom sa záhrada stala majetkom bez vecného bremena. V roku 2009 však mestské zastupiteľstvo v rámci zmeny územného plánu definovalo toto územie ako verejnú zeleň. O tejto skutočnosti vlastníka žiadnym spôsobom neinformovalo, ani ho na to neupozornilo.
• Prečo sa teda mesto o park nestaralo, keď na tomto území vyhlásilo verejnú zeleň?
V zmysle vyhlášky je o verejnú zeleň povinné starať sa mesto. Keď sme o to žiadali, bolo nám komunikované, že mesto sa nemôže starať o verejnú zeleň na súkromnom majetku. Takto sme ďalších 15 rokov – bez vzájomnej dohody a bez prenájmu súkromného vlastníctva – znášali bremeno starostlivosti v podobe údržby. Znášali sme aj bremeno majetkovej ujmy, nakoľko priestranstvo Kolmanovej záhrady síce verejnosť užívala, ale bez akejkoľvek náhrady. Dokonca sme boli obvinení, že žiadosť o finančný prenájom pre potreby verejného priestranstva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sme majetok získali za nízku cenu.
Ako zástupca cirkvi som cítil zhrozenie. Najskôr nám komunistický režim pozemok násilne ukradne, potom nemôže byť kvôli rozhodnutiam štátu reštitučne vydaný. A keď sa nájde vzácna morálna sila a jediná právna forma na majetkovo-právne vysporiadanie kúpou pozemku, spravia z Kolmanovej záhrady bez nášho vedomia verejnú zeleň. Keď ako vlastník žiadame, kvôli značným obmedzeniam spôsobeným rozhodnutím mestských orgánov, o finančné majetkoprávne vysporiadanie vo forme nájomnej zmluvy, tak je to údajne v rozpore s dobrými mravmi. Pritom sme z týchto finančných prostriedkov chceli len pokrývať náklady na údržbu pozemku. Otázka je, či bezodplatné 25-ročné užívanie pozemku širokou verejnosťou je v súlade s dobrými mravmi vo vzťahu k súkromnému vlastníkovi.
• Prečo bola Kolmanova záhrada doteraz prístupná verejnosti, keď ide o súkromný pozemok?
Chcem opäť podčiarknuť dôležitý fakt, že záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman v roku 1875 evanjelickej cirkvi a prešovskému Evanjelickému kolégiu. Kolmanka nepatrí mestu Prešov ako samosprávnemu subjektu. To, že je dodnes verejnosti prístupná, je iba prejav dobrej vôle cirkvi ako súkromného vlastníka.
Z pôvodnej výmery štyroch hektárov získal Východný dištrikt v rámci kúpnopredajnej zmluvy v roku 1999 už iba jeden necelý hektár. To znamená, že tri hektáre boli počas komunizmu rozdelené a rozpredané. Takýmto spôsobom dištrikt ako vlastník utrpel značnú majetkovú ujmu.
• Nastali v ďalších rokoch na danom území ešte ďalšie majetkovo-právne zmeny?
Po navrátení jedného hektára boli v strede Kolmanovej záhrady ešte dva pozemky, ktoré mali cudzích vlastníkov. Na základe dohody a majetkovo-právneho vysporiadania sa dištriktu podarilo tieto dva pozemky minulého roku získať, a tak záhradu územne sceliť.
• Prečo ste sa rozhodli podať projekt na revitalizáciu parku? Kde ste našli vhodnú výzvu?
Dištrikt si uvedomuje, že pohyb v Kolmanovej záhrade môže predstavovať istý typ nebezpečenstva, ak nebude zeleň udržiavaná, a najmä zdravie všetkých biotopov. Pre lepšiu predstavu, finančné náklady len na dendrologickú údržbu predstavujú niekoľko desiatok tisíc eur. A tak sme sa pred dva a pol rokmi rozhodli, že v spolupráci so záhradným architektom pripravíme projekt na revitalizáciu záhrady. Následne sme istý čas čakali na primeranú výzvu, cez ktorú by sme dokázali revitalizáciu prefinancovať. Na jeseň roku 2024 vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) výzvu, ale finančné prostriedky alokovalo na samotné samosprávy, ktoré mali rozhodnúť o ich nakladaní. Ako predstavitelia Východného dištriktu sme preto vstúpili do komunikácie s predstaviteľmi mesta. Žiadali sme, aby sa projekt revitalizácie Kolmanky začal uskutočňovať a aby to bola jedna z priorít mesta Prešov.
• O akých číslach sa pri investíciách bavíme? Aké sú celkové náklady projektu a spoluúčasť cirkvi?
Podmienka samotnej výzvy bola 8-percentná spoluúčasť, čo pri celkovej výške projektových nákladov zhruba 600 000 € predstavuje okolo 50 000 €. Udržateľnosť projektu je 5 rokov – to znamená, že sa žiadateľ zaväzuje k tomu, že bude päť rokov v rámci tohto projektu Kolmanovu záhradu udržiavať v zmysle projektovej dokumentácie. Do údržby by bolo potrebné investovať ešte ďalších 25 000 € ročne. Takže celkové náklady sú za 5 rokov zhruba 175 000 €. Pre evanjelickú cirkev sú to obrovské finančné prostriedky, ktoré nemôže hradiť sama.
Ak má Kolmanova záhrada prejsť revitalizáciou a aj naďalej zostať bezpečným verejným priestranstvom, dištrikt považuje za morálne, aby sa mesto na základe dohody podieľalo na financovaní nákladov v podobe riadneho nájomného vzťahu. Momentálne prebiehajú rokovania o možnostiach prenájmu Kolmanky. Verím, že sa nakoniec dohodneme na podmienkach, ktoré budú vyhovovať obom stranám.
• V súvislosti s témou revitalizácie sa začali šíriť hoaxy a dezinformácie o údajnom pripravovanom výrube vzácny stromov a biotopov. Aká je skutočnosť?
K výzve MIRRI sú okrem projektovej dokumentácie potrebné súhlasné stanoviská rôznych schvaľovacích orgánov, vrátane mestského odboru životného prostredia, ktoré spolu so zástupcami ochranárov posúdilo zdravotný stav každého jedného stromu v Kolmanovej záhrade. Na základe toho vznikol plán ozdravného výrubu stromov, ktoré sú úplne vyschnuté alebo ozdravného orezu chorobou napadnutých stromov. Momentálne ohrozujú nielen návštevníkov záhrady, ako aj domy v susedstve. Tu by som rád zdôraznil, že návrh na výrub a orez stromov pripravili odborníci životného prostredia v spolupráci s ochranármi, nie my ako vlastník. O to viac ma mrzia rôzne dezinformácie, ktoré proti cirkvi účelovo šíria niektorí aktivisti, a pritom nemajú žiadny právny vzťah k danému územiu, teda ani právnu zodpovednosť.
• Čo si myslíte o petícii, ktorú iniciovalo tzv. občianske združenie Kolmanova záhrada a pod ktorú sa podpísalo už viac ako 6-tisíc ľudí?
Veľmi ma mrzí, že podsúvajú verejnosti značné dezinformácie. Nežiadali sme o výrub zdravých stromov kvôli nejakej výstavbe. Ešte raz opakujem, že dištrikt požiadal o výrub mŕtvych a orez chorých stromov, ktoré potrebujú ošetrenie, a to na základe posudku odborníkov.
Mrzí ma, že ľudia, ktorí petíciu podpísali, nemali relevantné informácie. Neviem, či vôbec vedia, že Kolmanová záhrada je súkromný majetok evanjelickej cirkvi. Nebudem komentovať motívy iniciátorov petície, avšak verím, že po objasnení niektorých majetkovo-právnych skutočností obyvatelia Prešova pochopia podstatu veci a problémov, ktoré ako vlastník denne riešime.
• Stretli ste sa niekedy aj osobne s iniciátormi petície a zástupcami OZ Kolmanova záhrada?
Pred pár rokmi som sa stretol s jej predsedom, kedy som ho informoval o vlastníckych pomeroch vo vzťahu ku Kolmanke. Pred nejakým časom som sa spolu s predstaviteľmi združenia zúčastnil na rokovaní mestského zastupiteľstva, kde som niektoré skutočnosti ozrejmil – nielen z právneho, ale opäť aj z vlastníckeho hľadiska. Informoval som aj o zámere revitalizácie záhrady.
•Verejnosť mohli istým spôsobom znepokojiť aj informácie o zámere postaviť v priestore Kolmanovej záhrady nové sociálne diakonické zariadenie. O čo konkrétne ide?
Východný dištrikt pred dvomi rokmi zriadil Diakonický domov pre seniorov Elim na Baštovej ulici, kde je veľmi dlhý poradovník. Ide o verejno-prospešnú službu, ktorú evanjelická cirkev poskytuje zdravotne odkázaným obyvateľom mesta a jeho okoliu, a to bez ohľadu na konfesionálnu príslušnosť. Záujem o sociálne služby je obrovský, preto dištrikt začal uvažovať nad vybudovaním ďalšieho sociálneho zariadenia. A nemá iný pozemok, ako je pozemok v Kolmanovej záhrade.
Treba však zdôrazniť, že zariadenie by malo stáť na parcele, ktorú dištrikt získal pred rokom a nie je predmetom samotnej revitalizácie. Projektová dokumentácia vznikla ešte pred nadobudnutím pozemku a pred scelením Kolmanky. A ide o parcelu, kde nerastú žiadne stromy a nevzťahujú sa na ňu obmedzenia z kúpno-predajnej zmluvy z roku 1999.
• Aj táto téma bola predmetom rokovaní s vedením mesta, keďže bez súhlasu mestského zastupiteľstva nie je možné tento zámer zrealizovať?
Na spoločnom rokovaní s pánom primátorom som sa informoval o možnostiach zmeny územného plánu za týmto účelom – predefinovať necelých 10 percent výmery Kolmanovej záhrady na stavebný pozemok. Na základe týchto rokovaní dištrikt podal oficiálnu žiadosť o zmenu územného plánu, v ktorej zadefinoval svoj zámer. Ako cirkev nechceme v Kolmanke stavať byty, ani domy. Nemáme žiadne developerské projekty a záujmy, chceme len rozšíriť sociálne služby, ktoré budú v rámci mesta Prešov aj do budúcna veľmi potrebné.
Cítime nielen majetkovo-právnu krivdu, ale najmä zodpovednosť pred Bohom za správu nášho vlastníctva, ktoré nemôžeme už desiatky rokov riadne užívať. Chceme, aby Kolmanova záhrada slúžila v prospech poslania cirkvi, ale aj v prospech Prešovčanov.
• Prečo je dobré, aby domov sociálnych služieb stál práve v danej lokalite?
Za posledných 15 rokov máme veľa negatívnych skúseností. Pozemok Kolmanovej záhrady nie je žiadnym spôsobom chránený. Mestská polícia nás už nespočetnekrát upozornila na potrebu likvidácie odpadu, ktorý do Kolmanky niekto navozil. Odpad teda chodíme už roky upratovať na svoje vlastné náklady. Pri kosení nachádzame použité injekčné striekačky, porozbíjané fľaše a iné nebezpečné predmety. V bezpečí teda nie sú ani samotní návštevníci záhrady. Keby na predmetnej parcele stálo sociálne zariadenie, Kolmanova záhrada by získala „oči“. Mal by sa o ňu kto starať, udržiavať ju, chrániť a zabezpečovať určitý typ poriadku.
Okrem toho by seniori svoju starobu mohli prežiť v krásnom prostredí. Záhrada by tak mohla byť jedinečným priestorom, kde sa budú stretávať všetky generácie, od najmenších až po najstarších. So spájaním generácií máme pozitívne skúsenosti pri diakonickom domove Elim a Evanjelickej spojenej škole.
• V akom štádiu sa projekt momentálne nachádza?
V súčasnosti je všetko ešte len v štádiu rokovaní o zámere medzi mestom a Východným dištriktom. Bez toho, aby mestské zastupiteľstvo schválilo zmenu územného plánu, nie je jeho realizácia možná. Ak by nepodľahlo tlaku občianskych aktivistov, nasledovalo by schválenie projektového zámeru, riešenie financovania a príprava projektovej dokumentácie. A samozrejme, čakanie na vhodnú projektovú výzvu, ktorá praje pripraveným.
• Čo pre to môžu urobiť evanjelici v našom meste?
Môžeme robiť to, čo je nám vlastné – hovoriť pravdu o skutočnostiach, aké sú. A ak sa nenecháme ovplyvňovať rôznymi záujmovými skupinami a najmä, ak si dokážeme chrániť to, čo sme prijali po predkoch. Lekárnik Friedrich Kolman bol človek, ktorý mal úzky, osobný vzťah k cirkvi aj k samotnému Evanjelickému kolégiu. Starať sa o majetok, ktorý cirkvi daroval, je naša zodpovednosť pred Pánom Bohom aj pred budúcimi generáciami. Chceme ho opatrovať a zveľaďovať tak, aby prinášal nielen materiálne, ale najmä duchovné benefity.
Za rozhovor ďakuje: Zuzana Martausová
foto – E. Mihočová©Východný dištrikt ECAV
