Autor slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska by mal v tých dňoch dvesto rokov. Televízia Markíza 12. januára vo večernom spravodajstve odvysielala reportáž z Dolného Kubína, kde si rodáci pamiatku Janka Matúšku uctili špeciálnou folkovou verziou nášho štátneho symbolu. Redaktor Marián Lechan uviedol, že „sa mal pôvodne konať veľký galaprogram s účasťou prezidentky priamo v jeho rodisku, pandémia však tieto plány definitívne škrtla“. V Dolnom Kubíne sa preto rozhodli pre online alternatívu. Ján Prílepok, primátor Dolného Kubína: „Aj keď text hymny vznikal za špecifických okolností, história nám ukazuje, že aj v priebehu času netratí nič na svojej aktuálnosti.“ Hymnu prespievala úspešná speváčka Sima Martausová spolu s hudobníkom Miťom Bodnárom. Vybrali folkovú úpravu, a to práve pre jej jemnosť. Speváčka v texte štátnej hymny vníma bolesť, ale aj odvahu.
V televíznej reportáži zaznelo, že text hymny sa dlho pripisoval Karolovi Kuzmánymu, kým sa nenašiel rukopis z roku 1844, ktorý je dnes uzamknutý v trezore Slovenskej národnej knižnice v Martine. Nepatrí síce Matúškovi, ale potvrdzuje jeho autorstvo. Rukopis napísal politik a básnik Viliam Pauliny-Tóth. „V roku 1844 si zapísal do svojho denníčka text hymny a na konci textu uviedol, že ju vytvoril Janko Matúška,“ potvrdil Martin Chren, učiteľ dejepisu. Pôvodný názov hymny nebol Nad Tatrou sa blýska, ale Prešporskí Slováci, budúci Levočané.
Janka Matúšku pred dvesto rokmi pokrstili v evanjelickom kostole v Dolnom Kubíne. Nevieme, kedy presne sa narodil, nakoľko je v matrike zapísaný iba dátum krstu – 10. január 1821. Rastislav Stanček, zborový farár v D. Kubíne pre televíziu Markíza uviedol, že vtedy sa rubrika s dátumom narodenia v matrikách neviedla. Keďže sa však v tých časoch deti krstili do troch dní, podľa R. Stančeka sa mohol Matúška narodiť jeden – dva dni pred svojím krstom.
Hoci v hymne spievame len dve slohy, celkovo sú štyri. Redaktor M. Lechan zdôraznil, že text spievaný na hudbu ľudovej piesne Kopala studienku nás sprevádzal aj v najťažších časoch našich dejín. Stala sa jednou z kľúčových piesní meruôsmych rokov, kedy Slováci v rokoch 1848 – 1849 vojensky vystúpili proti maďarizačnému útlaku. Zároveň vyjadril poľutovanie, že sa pre Matúšku nenašlo viac priestoru v školských osnovách.
Pamiatku Janka Matúšku, študenta bratislavského lýcea, si Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku uctila aj televíznym prenosom Služieb Božích 10. januára 2021 – presne na deň po 200 rokoch, ktoré uplynuli od jeho krstu. V evanjelickom kostole na Legionárskej ul. v Bratislave pri tejto príležitosti kázal Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu.
-emi-
Foto – Sima Martuasová a Miťo Bodnár, zdroj: Rádio Expres
Foto – Evanjelický kostol v Dolnom Kubíne, kde bol Janko Matúška pred 200 rokmi pokrstený / Ivana Dubovská, Laco Pagáčik