Milí bratia a milé sestry,
pri príležitosti 490 výročia Augsburského vyznania chceme v mene cirkvi vyjadriť vďačnosť za vernú službu ordinovaným, ktorí stoja v úrade cirkvi, ale aj všetkým neordinovaným, ktorí slúžia v rôznych funkciách, či rozmanitej službe v našej drahej ECAV.
Dr. Martin Luther vo svojom diele „O slobode kresťana“ prihovára sa k duchovným nasledovne: Pýtaš sa, aký je rozdiel medzi kňazmi a laikmi v kresťanstve, keď všetkých pokladáme za kňazov? Odpovedám: Tým slovám – kňaz, pop, duchovný a im podobným sa stala krivda, keď sa ich význam zo všetkých kresťanov preniesol na úzky okruh, ktorý sa teraz označuje duchovným stavom. Písmo sväté medzi nimi nerobí iný rozdiel, len že učených a vysvätených menuje služobníkmi, sluhami a šafármi (ministros, servos, oeconomos), ktorí sú povinní iným zvestovať Krista, vieru a kresťanskú slobodu. Lebo hoci sme skutočne všetci rovnako kňazmi, jednako nemôžeme všetci slúžiť alebo rozkazovať alebo kázať. Tak hovorí sv. Pavel v 1. Korintským 4,1: „Tak zmýšľaj o nás každý ako o služobníkoch Kristových a o šafároch tajomstiev Božích.“ Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný.“
Služobný a šafár, služba a spravovanie zverených vecí – takto definuje Luther hlavné poslanie duchovných v cirkvi. Od služobníka sa očakáva, že v pokore bude načúvať hlasu svojho pána, že jeho vôľa mu bude potešením, jeho cesta životnou pravdou. Šafár je správcom zverených darov a tajomstiev, ktoré odkrýva len prítomnosť Pána v živote šafára. Šafár pochopil, že všetko čo v živote prijal, mu nepatrí, ale bolo mu to zverené jeho Pánom. Týchto „služobníkov a šafárov tajomstiev Božích“ ( 1 K 1,2) povoláva Kristus a vyzbrojuje ich duchovnými darmi na dielo služby budovať cirkev – telo Kristovo (Ef 4,8.11).
Milí duchovní v našej drahej ECAV, nech vaša služba a spravovanie Kristových tajomstiev evanjelia je presiaknuté vedomím Pánovej prítomnosti a jeho pohľadu. Nech vás to vedie k zodpovednosti za zverených, stratených aj hľadajúcich, nájdených aj zranených. Ako služobníci a šafári preukazujte si vzájomnú úctu a v pokore iných pokladajte za hodnejších ako seba samých. Lebo iba takto sklonení pred Pánom sa odhaľujú tajomstvá evanjelia. Najväčším tajomstvom vášho úradu sa skrýva v Kristových slovách: Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto by sa chcel stať medzi vami veľký, bude váš sluha a kto by chcel byť medzi vami prvý, bude váš otrok. Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 25 – 28).
Nech vaša učiteľská, kazateľská a pastierska služba je presiaknutá obetavosťou, aby ste takto dokazovali svoju vernosť Pánovi. Lebo služba duchovných, diakonov, kaplánov, farárov, seniorov, biskupov, nesmie byť „panovaním nad dedičstvom“, ale obetavou službou a správou zverených Božích tajomstiev, ako hovorí apoštol Peter: „Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne. Ani nie, ako by ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu, a keď sa zjaví Arcipastier, dostanete nevädnúci veniec slávy“ (1 Pt 5, 2 – 4)
Vernosť v tejto službe sa rodí z poslušnosti Pánovmu slovu a úprimnosti našej viery. Teda od služobníkov a šafárov sa vyžaduje byť verný Pánovi, jeho príkladu a jemu zverenému poslaniu. Nič viac a nič menej, nech toto poznanie preniká všetkým čo robíme pre Pána a pre jeho cirkev.
Mgr. Peter Mihoč (biskup VD ECAV na Slovensku)
foto: Marián Šoth
