Uhorskai a Cibulka – nekompromisní farári

Uhorskai a Cibulka – nekompromisní farári

Nedeľa 17. marca 2019 bola pre cirkevný zbor v Háji, Turčianskom senioráte, výnimočná spomienkovými službami Božími pri okrúhlych výročiach narodenia Pavla Uhorskaia a Júliusa Cibulku. Dvoch kazateľov Božieho slova úzko spätých s týmto cirkevným zborom. Dvoch kňazov, ktorí zohrali dôležitú úlohu v dejinách  evanjelickej cirkvi na Slovensku. Dvoch veriacich, ktorí svoju oddanosť Kristovi dokazovali nekompromisnými postojmi voči utláčateľom. Dvoch ľudí, ktorí celý život zasvätili práci v prospech svojich blížnych. Dvoch mužov, ktorých spolu s ich rodinami hanobili pre Kristovo meno, no dobrovoľne sa podieľali na Jeho utrpení.

Na úvod služieb Božích privítal zborový dozorca Branislav Záborský vzácnych hostí –generálneho biskupa Ivana Eľka, generálneho dozorcu Jána Brozmana, tajomníka generálneho biskupa Borisa Mišinu, cirkevnému zboru Háj vzácneho emeritného biskupa Východného dištriktu Igora Mišinu, seniora Turčianskeho seniorátu Mariána Kaňucha, Violu Fronkovú a rodinných príslušníkov zosnulých jubilantov, ako aj ďalších väznených evanjelických farárov.

Kázeň generálneho biskupa

Generálny biskup Ivan Eľko sa v kázni zamýšľal nad biblickým textom z Prvého listu apoštola Petra 4,12-19: Cez ťažkosti k radostiam. Život veriaceho kresťana prináša so sebou aj mnohé ťažkosti, biedu a súženia, lebo všetkým týmto skúšaním sa podieľame na utrpení Kristovom, a preto „radujte sa, aby sme sa s plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy. Blahoslavení ste, keď vás ľudia hanobia pre Kristovo meno, lebo Duch slávy, Duch Boží, spočíva na vás“.

Slová, ktoré dokonale vystihujú životné príbehy dvoch farárov, svedkov viery, ktorých výročie narodenia si pripomíname. Slová napísané pre povzbudenie trpiacich pre vieru pred dvomi tisícročiami počas rímskeho útlaku. Slová, ktoré dodávali silu veriacim počas komunistickej totality; slová, ktoré máme mať na pamäti aj dnes.

Poďakovanie rodinám prenasledovaných

Po kázni vedenie evanjelickej cirkvi spoločne s predsedníctvom cirkevného zboru Háj poďakovalo rodinným príslušníkom Pavla Uhorskaia, Júliusa Cibulku a ďalších väznených evanjelických farárov, odovzdali im kvety a publikáciu „Cirkev v útlaku 2“. Nasledovali pozdravy hostí – Jána Brozmana, generálneho dozorcu, seniora Mariána Kaňucha, Miroslava Uhorskaia, synovca Pavla Uhorskaia, RNDr. Dariny Podhorskej, dcéry Dr. Júliusa Cibulku. Následne zborový farár Tomáš Lipovský odovzdal pozdrav a dary od hájskeho cirkevného zboru generálnemu biskupovi a dozorcovi.

Spomienkové služby Božie sa niesli v radostnej a uvoľnenej atmosfére, k čomu iste prispeli aj zborové spevokoly – Elaia a Poltón. Obdobná atmosféra pokračovala aj v kultúrnom dome pri slávnostnom obede a osobných rozhovoroch. Vyše sto veriacich, mladších i starších, domácich aj hostí, bolo jasným dôkazom, že toto spoločenstvo je požehnané naším Pánom; a že Ten, ktorý je tvorcom jednoty; Ten ktorý nás spája, je uprostred nás.

Pásmo slova a hudby

Popoludní v chráme v rámci pásma slova a hudby poslúžila hrou na harfu  kantorka cirkevného zboru Príbovce Lucia Dobošová, na gitare ju sprevádzal farár Tomáš Lipovský. Po úvodnej modlitbe a piesni sa slova ujala  Violka Fronková, spoluautorka publikácie Cirkev v útlaku. V jej výklade, doplnenom dobovými fotografiami, zaznelo mnoho zaujímavých a poučných informácií zo života biskupa Pavla Uhorskaia a farára Dr. Júliusa Cibulku : o ich rozhodnutí pracovať na Božej vinici ako kazatelia Božieho slova, o začiatkoch ich služby, o duchovnej práci v cirkevných zboroch v časoch, keď evanjelická cirkev žila na plné obrátky. O mnohých útrapách, ktorými museli prejsť po prevzatí moci komunistickou stranou a zmene režimu. O vyšetrovaniach, falošných obvineniach a súdnych procesoch. O trestoch za odmietnutie spolupráce so štátom, ktorý potláčal slobodu vlastných občanov. O tom, ako sa zapojili do obrodného hnutia v evanjelickej cirkvi v rokoch 1968 a 1969. No hlavne sme z príhovoru sestry Fronkovej cítili ich hlboký vzťah ku každému človeku, oddanosť a vernosť Kristovi; Tomu, na ktorého sa celý svoj život spoliehali a ktorému bezvýhradne dôverovali.

Spomienky priateľov a súčasníkov

Na Violu Fronkovú nadviazal generálny biskup Ivan Eľko príbehom, ktorý zažil so svojím predchodcom v úrade pri putovaní po kopaniciach v cirkevnom zbore Krajné. Po chvíľke hudby zaznelo emotívne rozprávanie bývalého kurátora Jozefa Ižipa. Vďaka za tieto príbehy. Poddozorca Laco Adamovič sa vo svojom svedectve vyznal, aký mala vplyv kniha Dr. Júliusa Cibulku na jeho osobný a pracovný život. Vladimír Daniš, bývalý dozorca Západného dištriktu a kedysi osobný šofér Pavla Uhorskaia predstavil brata biskupa z ľudskej stránky, cez zážitky počas ich spoločných služobných ciest. Emeritný biskup Igor Mišina, ktorý v Háji pôsobil ako zborový farár, začal spomienkou na milovanú, vernú kravu brata biskupa a na ich stretnutie, keď ho boli žiadať, aby prijal úrad generálneho biskupa. Spomienky na trpiacich a prenasledovaných bratov sú svedectvom, ktoré nám slúži k tomu, aby sme  zosilneli na vnútornom človeku a dokázali odolávať strachu, nasledovali Pána Ježiša Krista a spoliehali sa na Jeho milosť.

Okolnosti vzniku knihy

Po piesni Violka Fronková predstavila, ako vznikala kniha Cirkev v útlaku. Ako Pavel Uhorskai ešte ako robotník na základe výzvy svojich bratov vo viere, ktorí tiež trpeli počas komunistického režimu, spísal svoje skúsenosti a spomienky. Tak sa zrodila knižka „Ako to bolo“. No cítil potrebu písať nielen o sebe, ale aj o iných, ktorí trpeli podobne ako on.

Viola Fronková zostala v úžase, keď videla archív dokumentov, ktoré brat biskup za týmto účelom zhromaždil. Spracované životopisy o väznených a prenasledovaných bratoch farároch.  Tento materiál neskôr poslúžil ako základ pre dokončenie knihy Cirkev v útlaku. Jej prvý zväzok sa venoval tzv. protištátnym skupinám. Druhý obsahuje príbehy osemnástich jednotlivo súdených farárov. Tretí zväzok bude zameraný na perzekvovaných študentov a pedagógov teologickej fakulty. V pláne je aj štvrtý zväzok o tých, ktorí s bývalým režimom spolupracovali. Viola Fonková priznala svoju túžbou pripraviť aj špeciálnu monografiu o Pavlovi Uhorskaiovi s výberom jeho kázní.

Rozlúčila sa poďakovaním členom cirkevného zboru v Háji za potešenie a útechu pre rodiny trpiacich kňazov, ktorú na spomienkových službách Božích pocítili. Zapriala im, aby kniha bola pre nich povzbudením viery, aby obstáli ako Boží ľud, a aby mohli povedať slovami brata Uhorskaia „a môj cirkevný zbor v Háji, to je živý zbor“.

—————————————————————————————————————-

Nedeľa 17. marca 2019 bola nádherným dňom nielen vďaka slnečnému počasiu, ale hlavne tým, čo sme mohli spoločne prežívať. Vďaka za tento vzácny čas, čas pôstu, čas pokory, pokánia, ale aj čas radosti a povzbudenia.

       

Ing. Branislav Páleš,

predseda Hospodárskeho výboru CZ Háj

Redakčne upravené a krátené