Dňa 11. 3. 2021 sme sa v Žiline rozlúčili so vzácnym človekom Ing. Miroslavom Tomášom Niňajom, ktorý venoval svoj život nielen svojej rodine, ale i svojej cirkvi.
Ing. Miroslav Tomáš Niňaj sa narodil 7. marca 1930 a vyrastal v srdci Liptova – v Závažnej Porube. Po ukončení štúdií na Vyššej škole stavebnej v Prešove, sa presťahoval do Žiliny, kde žil a pôsobil celý svoj život. V Prešove si našiel aj svoju budúcu manželku Annu (učiteľku), s ktorou v roku 1954 uzavrel manželstvo. Spolu prežili požehnaných 67 rokov v radostiach i starostiach života. Pán Boh im požehnal 2 synov Pavla a Petra.
Ich cesty smerovali do Žiliny, kde si založili svoju rodinu a prežili celý svoj spoločný život. Brat Niňaj sa zamestnal v Stavoprojekte, kde sa stal vedúcim technického útvaru, až kým ho z politických dôvodov neodvolali, no napriek tomu nezanevrel a ostal v tomto podniku pracovať až do svojho dôchodku, pretože jeho vášňou bola architektúra. Projektoval, rekonštruoval množstvo stavieb a domov, ktoré dodnes stoja po celom Slovensku a pripomínajú jeho prácu. Nebol v tomto smere nečinný ani na dôchodku a ďalej pokračoval v projektovaní, výsledkom čoho boli aj jeho nové kostoly na východe Slovenska – v Richvalde, či v rodnej dedine manželky v Železníku (CZ Giraltovce). Členovia týchto cirkevných zborov spomínajú s láskou a vďakou na jeho obetavý a konštruktívny prístup a ochotu pomôcť pri stavbe svojich chrámov Božích.
Bol angažovaný aj vo svojej cirkvi, ktorej bol celý život členom a to predovšetkým vo svojom žilinskom cirkevnom zbore, ako člen zborového spevokolu či prispievateľ do zborového časopisu, ale i organizátor mnohých zborových podujatí. Bol aj členom seniorátnych, dištriktuálnych a ďalších cirkevných grémii a pomáhal najmä odbornou pomocou v svojom odbore – v stavebníctve.
Bol viacero rokov činorodým a obetavým členom a predsedom Správnej rady Nadácie Jána Ámosa Komenského. Aj jeho zásluhou sa stala uznávanou a rešpektovanou ustanovizňou na podporu vzdelávania, zachovania a rozvoja kultúrnych a duchovných hodnôt Evanjelickej cirkvi a. v. na celom Slovensku. Za Jeho pôsobenia v nadácii v spolupráci s bratom doc. Ing. Ivanom Gantnerom dokázal získať veľa finančných prostriedkov na realizáciu hlavného zámeru nadácie, t.j. na podporu novozriadených evanjelických a. v. cirkevných škôl.
Starobu prežíval v kruhu svojich blízkych i žilinského cirkevného zboru a po zhoršení zdravotného stavu v Stredisku evanjelickej diakonie – Diakonickom centre v Sučanoch. Jeho mottom bol text Martina Rázusa „Pekne žiť, znamená nežiť pre seba.“ 7. marca 2021 v deň svojich 91 narodením si ho Pán života a smrti povolal k sebe v požehnanom veku života.
Na poslednej rozlúčke s ním sa kázňou Božieho slova prihovoril jeho zborový farár a senior Turčianského seniorátu Marián Kaňuch slovami 91. žalmu: „Nasýtim ho dlhým životom a ukážem mu svoje spasenie.” Pripomenul i to, že zosnulý brat mal blízky vzťah k T. G. Masarykovi, po ktorom dostal aj svoje prvé meno. Prezidentovi ešte ako malý chlapec osobne odovzdal kyticu, keď Masaryk cestoval do svojho letného sídla pri Bystričke pri Martine cez Okoličné. A Tomášov otec, bývalý legionár spätý so Štefánikovými légiami ho vtedy predstavil prezidentovi, že sa volá po ňom. Brat senior prečítal aj rozlúčku od Nadácie J. Á. Komenského.
Biblické slová z pohrebnej rozlúčky sa mierou vrchovatou naplnili v živote vzácneho človeka, manžela, otca, starého a prastarého otca, brata i spolubrata v Kristu a celá naša cirkev je za jeho požehnaný a obetavý život vďačná Darcovi jeho života. Pozostalej rodine vyslovujeme úprimnú sústrasť a Božie potešenie.
