„A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema a našli zhromaždených jedenástich a tých, čo boli s nimi. Títo hovorili: Vskutku, vstal Pán…“ (Lukáš 24,33-34)
Milí bratia a milé sestry,
v dnešné veľkonočné ráno Vás pozdravujeme pozdravom Vzkrieseného: „Pokoj vám!“
Pokoj – dar, ktorý sa v posledných mesiacoch stratil v tme nepokoja, frustrácie, sklamania, strachu, utrpenia, bolesti a smrti. Obrovská vlna nepokoja, ktorá sa zdvihla vo februári minulého roka, strháva mnohé ľudské životy, vnáša neistotu aj strach, rozdeľuje aj ničí nevinné životy. Akoby postavy pašiového príbehu ožili na scéne tretieho tisícročia a umývajú si ruky podobne ako Pilát, ktorý poznal pravdu, a predsa vydáva na smrť Nevinného. Hodnotovo pomýlený a zvedený ľud, ktorý prestal rozumieť Ježišovej ceste, si namiesto pravdy vyberá odsúdeného zločinca Barabáša. Veľkňazi, farizeji a zákonníci vidiac znížené preferencie verejnej mienky, manipulujú dav krivými svedectvami a potvrdzujú vopred spečatený rozsudok – musí zomrieť. Dokonca aj kruh najbližších učeníkov sa pretrhol pod tlakom nepokojných udalostí a všetci Ho opustili. Nepokoj, sklamanie a rezignáciu prežívali aj dvaja učeníci, ktorí po krutých udalostiach Veľkého piatku opúšťajú spoločenstvo Jeruzalema – rozpadnutú komunitu učeníkov.
Aj dnes, zvlášť po období pandémie v našej cirkvi štatisticky konštatujeme, že mnoho učeníkov opúšťa Jeruzalem, zostáva buď doma alebo mimo spoločenstva cirkvi. Niektorých odvádzajú od viery frustrácie, pochybnosti, sklamania. Iných zase, že prestali rozumieť podstate Kristovej cesty, iní možno podľahli lenivosti vo viere. Mnohí žijeme v rozdelení názorov, v spoločnosti politického nepokoja, kde sa preferencie zmietajú v mediálnej manipulácii. Mnohí opúšťajú pravdu a lásku, milosrdenstvo aj pokoru.
Posolstvo veľkonočného rána je úžasné v tom, že Ježiš nás v našich problémoch, nepokoji a sklamaniach nenecháva samých. Kráča s nami po ceste nášho života, aj keď Ho nevidíme alebo sme Ho prestali vnímať. Túži, aby sme nanovo porozumeli Jeho osobe, vykupiteľskej smrti aj vzkrieseniu, ich dôležitosti pre našu spásu. Učeníkov napomína, poukazuje na dôležitosť reštartu života viery – k návratu porozumenia Písmu a k spoločenstvu stola, kde sa dáva poznávať očami viery ako živý Pán, ktorý zapaľuje živú veľkonočnú vieru. Je veľmi dôležité, aby sme vo chvíli, keď sa do života a sveta vkráda noc, cítili Pánovu blízkosť. V jej žiari sa zapaľujú srdcia a rodia sa obraty na životných cestách.
Prajeme si, aby slová učeníkov: „Či nehorelo v nás srdce…? A vstali v tú hodinu, vrátili sa do Jeruzalema… hovorili: Vskutku, vstal Pán…“, boli realitou aj života našej cirkvi. Návrat do spoločenstva Slova a k jednému Kristovmu stolu, kde vzkriesený Pán zapaľuje oheň viery a mení realitu nepokoja na zasľúbenie: „Pokoj vám!“ Táto skutočnosť aktivizuje. Kde ľudia stretli Krista, nesedia nečinne. Chcú slúžiť v spoločenstve, do ktorého patria. Dnešná doba, bratia a sestry, potrebuje ľudí horiacich sŕdc, ktorí vyznávajú: „Vskutku, vstal Pán…“.
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: „Tu sa im otvorili oči a poznali Ho.“
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech Vás chráni a ostríha Vaše srdcia, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV