data-elementor-type="wp-post" data-elementor-id="16304" class="elementor elementor-16304">
Čo znamená spravodlivý mier v kontexte vojny na Ukrajine? Ako reagovať na násilie, nespravodlivosť a utrpenie? Ako kresťania sme povolaní byť tvorcami pokoja, ale čo ak je mier ohrozený agresiou? Otázky, ktorými sa zaoberali predstavitelia Konferencie európskych cirkví (CEC) na konzultácii vo Varšave 9. – 11. decembra 2024. Evanjelickú a. v. cirkev na Slovensku zastupoval biskup Východného dištriktu Peter Mihoč s príspevkom na tému: „Spravodlivý mier a spravodlivá vojna: teologický odkaz Dietricha Bonhoeffera vo svetle situácie na Ukrajine.“
„Známy nemecký teológ a bojovník proti nacizmu povedal: ‚Nedokonalý svet nás často stavia pred ťažké voľby, ale našou povinnosťou je stáť na strane pravdy, spravodlivosti a milosti.‘ Odmietal pasivitu v prítomnosti zla. V jeho slávnom citáte čítame: ‚Mlčanie v prítomnosti zla je samo osebe zlom.‘ Vo svojej knihe Etika zdôrazňuje, že milosť bez spravodlivosti je lacná milosť: ‚Lacná milosť je milosťou bez učeníctva, bez kríža, bez Krista.‘ Pravá milosť uznáva vážnosť hriechu a volá k pokániu. Podobne ani zmierenie nemôže byť dosiahnuté bez konfrontácie s pravdou a spravodlivosťou.
Podpora Ukrajiny je nielen politickou, ale aj morálnou zodpovednosťou. Je smutné, ak si to niektorí na slovenskej politickej scéne neuvedomujú. Skutočný mier nebude možný bez konfrontácie s pravdou, čo potvrdilo množstvo rečníckych príspevkov,“ uviedol biskup Mihoč.
Oslovil ho najmä príspevok Anatolija Raychynetsa – podpredsedu Ukrajinskej rady cirkví a náboženských organizácií a zároveň zástupcu generálneho tajomníka Ukrajinskej biblickej spoločnosti, ktorý predstavil pohľad ukrajinských cirkví na koncept spravodlivého mieru.
„Už viac ako tisíc dní naši ľudia odvážne bránia svoju vlasť, svoje domovy a právo na život. „Každý deň je zázrak! Skutočnosť, že sme tu dnes s vami, je zázrak! Každý deň boja je za veľmi vysokú cenu.“ Každé ráno Ukrajinci začínajú chvíľou ticha. „Každé ráno o 9.00 sa zastavíme, stíšime a s modlitbou myslíme na bolesť zo strát, ktoré narastajú.“
Anatolij Raychynets, ktorý slúži ako dobrovoľný kaplán, bol prítomný na pohrebe jedného vojaka – ich synovia sú približne v rovnakom veku: „Keď bola rakva spustená, chlapec skočil do hrobu k svojmu otcovi. Trpko plakal a nemohol sa otca pustiť. Je to mimoriadne bolestivé.“
Už viac ako 12 miliónov ľudí prišlo na Ukrajine o domov a stali sa vnútornými vysídlencami. Viac ako 8 miliónov rodín je rozdelených dlhšie ako 1000 dní. „Muži zostali brániť svoje domovy, zatiaľ čo ich manželky a deti sa stali utečencami v rôznych krajinách sveta. Nikdy nezabudnem na koncentráciu bolesti, sĺz a strachu z neznámeho, ktoré som pociťoval na železničnej stanici v Kyjeve, kde sme ženy s deťmi a starých ľudí navážali do evakuačných vlakov, ktoré zachraňovali milióny životov. Videl som ako ‚ruský svet‘ prichádza na územie Ukrajiny,“ uviedol vo svojom príspevku Anatolij. „Na okupovanom území sú cirkevné budovy zabrané pre potreby ruskej armády, platí zákaz konania bohoslužieb, niektorí duchovní sú zabití, iných neobišlo mučenie. Ukrajina túži po spravodlivom mieri, avšak nie po mieri, ktorý sa skrýva za slovom okupácia. Ďakujeme za množstvo modlitieb, ktorých ovocím je nová sila a nádej každého nového rána. Po ničom inom netúžime viac ako po spravodlivom mieri.“
foto – CEC/Łukasz Troc a archív biskupa P. Mihoča
