Kázeň biskupa VD P. Mihoča k maturantom

Plášť Ducha, ktorý ukazuje novú cestu

Suspírium: Hospodine, mojím údelom je Tvoje slová zachovávať. Hľadám Tvoju priazeň celým srdcom; zmiluj sa podľa svojho sľubu nado mnou. O svojich cestách premýšľam a obraciam si nohy k Tvojim svedectvám. Som druhom všetkých, ktorí sa Ťa boja, tých, ktorí plnia Tvoje rozkazy. Hospodine, plná je zem Tvojej milosti; vyuč ma svojim ustanoveniam.

(Žalm 119)

Biblický text: Keď prechádzali, Eliáš povedal Elízeovi: Žiadaj si, čo ti mám urobiť skôr, ako budem vzatý od teba. Elízeus odpovedal: Nech spočinie na mne, prosím, dvojnásobok tvojho ducha. On povedal: Ťažkú vec si žiadaš, ale ak ma budeš vidieť, ako budem vzatý od teba, stane sa ti tak, ak nie, nestane sa. Zrazu, ako tak šli a zhovárali sa, oddelil ich od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici na nebo. Elízeus to videl a kričal: Otče môj, otče môj! Vozy Izraela a jeho jazda! A už ho viac nevidel. Potom zodvihol Eliášov plášť, ktorý spadol z neho, vrátil sa a zastal na brehu Jordánu. Vzal Eliášov plášť, udrel ním na vodu a povedal: Kde je Hospodin, Boh Eliášov? Keď udrel na vodu, rozostúpila sa na jednu i na druhú stranu a Elízeus prešiel. 

(2. Kráľovská 2, 9 – 14)

Milí maturanti, vážený brat riaditeľ, duchovný správca, milí pedagógovia, rodičia, bratia a sestry,

v známom rozprávkovom seriáli Arabela, ktorý si vy maturanti už asi nepamätáte, boli tri zázračné predmety, ktorými princezná Arabela vstupovala z reality do sveta rozprávok: čarovný zvonček, prsteň a plášť. Dnešný deň je pre vás tiež v mnohom výnimočný a zázračný. Zvoní pomyselný zázračný zvonček, ktorého hlas, obrazne povedané, vás má preniesť v čase – z detstva do reality dospelosti. Maturita je takým zázračným zvončekom, ktorý oznamuje  prechod z detstva do dospelosti, z času rozprávky do životnej reality.

Príbehy o Arabele sa stali únikom z reálneho sveta do sveta rozprávky. Maturita je zase prekročením hranice času opačným spôsobom – z detstva do dospelosti. Evanjelická škola vám počas celého štúdia chcela odovzdať čarovný duchovný plášť, ktorý má moc meniť viditeľné  veci na neviditeľné, poznané na konkrétne.

A práve to by som vám chcel položiť na srdce – aby ste vo svojom živote používali plášť Ducha, ktorý je síce neviditeľný, ale má moc zviditeľniť vašu osobnosť, vaše srdce a vnútro. Pred niekoľkými rokmi ste sa rozhodovali, na akú školu si podáte prihlášku, a rozhodnutím vás alebo vašich rodičov voľba padla na evanjelickú školu (evanjelické gymnázium). Spomedzi množstva škôl, ktoré ponúkajú stredný stupeň vzdelania, ste sa rozhodli pre cirkevnú školu, ktorá okrem kognitívneho poznávania chce svojich študentov zaodievať aj do plášťa duchovných hodnôt. Tento plášť je síce neviditeľný, no zaodieva našu dušu, nášho ducha. V praxi, v konkrétnych skutkoch, slovách aj postojoch sa chce stať/ stáva sa viditeľným v tomto svete aj cez vás. Obrazne povedané, pred niekoľkými rokmi ste sa stali učeníkmi „staručkého proroka Eliáša“ – školy, ktorá v tomto roku oslávi 110. výročie postavenia budovy Nového kolégia – priestoru, kde mnohé generácie učeníkov pred vami čerpali vedomosti nielen o svete materiálnom, ale i duchovnom. Toto považujem za veľký bonus evanjelickej školy, že vám chcela dať nielen informácie a vedomosti, ale aj prikryť vás plášťom ducha. Za to patrí úprimná vďaka bratovi spirituálovi, riaditeľovi, všetkým pedagógom, ale aj tým, ktorí vás svojím kresťanským príkladom viedli k pravej múdrosti. Chcel by som teraz zacitovať z vyznania jednej mamičky, ktorá vyjadrila vďačnosť za školu, do ktorej mohlo chodiť jej dieťa: Som šťastná, že som si pre svoje deti vybrala vašu školu. Okrem vzdelávania dávate deťom omnoho viac. Ste v prvom rade ľudia, ktorým na žiakoch záleží a máte ich radi a to je základ pre akýkoľvek vzťah. Keďže sme sa nemohli rozlúčiť na stužkovej, chcem vám všetkým aspoň takto na diaľku poďakovať za všetko, čo ste urobili pre môjho syna a robíte pre všetkých svojich žiakov. Nech vaše kroky i pôsobenie v službe učiteľov požehnáva Pán hojnými milosťami. Nech vám dá múdrosť, rozvahu, pokoj a radosť a tú nech odovzdávate ďalej. Ďakujem.“                                                    

Dnes, akoby pootočením zázračného prsteňa, prichádza chvíľa rozlúčky učiteľa so žiakom, rozlúčka školy a priateľov. Evanjelické gymnázium vás zaodelo do plášťa nového poznania, aby sa vaša životná cesta stala ľahšou a zmysluplnejšou, aby ste si v tomto svete našli určité miesto. Text z 2. Knihy kráľovskej taktiež hovorí o chvíli rozlúčky učiteľa a žiaka, proroka Eliáša s jeho žiakom Elízeom. Nachádzame ich pri rieke Jordán, ktorá akoby pomyselne oddeľovala dva brehy. Dnešný deň je  tiež dňom rozlúčky učiteľa (Eliáša) a žiaka (Elízea). Chcem vám položiť, milí maturanti, na srdce tri veci, ktoré vyplývajú z tohto biblického príbehu:

1. Chvíľa rozlúčky je časom správnych prianí

Elízeus si na žiadosť svojho učiteľa Eliáša želá dvojnásobok jeho ducha. Pán Ježiš hovorí: Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán (Mt 10,25). Je dobré a výnimočné, ak žiak dosiahne úroveň svojho učiteľa. Elízeus však žiada dvojnásobok toho, čo má jeho učiteľ Eliáš. Je dobré, ak žiaci odchádzajú s túžbou dvojnásobne zúročiť prijaté hodnoty od svojho učiteľa v rovine vedomostnej, ale i duchovnej. Zároveň je dobré, ak pedagógovia vedú žiakov tak, aby dobehli ďalej, ako dobehli oni. Je dobré, ak učitelia nežiarlia na schopných žiakov. Táto úloha pre učiteľa i žiaka nie je jednoduchá, a hoci je ťažká, je reálna. Úspech dosiahne len ten, kto má svojho učiteľa „stále pred očami“ (v. 10). Takéto zasľúbenie s touto podmienkou dostáva Elízeus od svojho učiteľa Eliáša.

Prajem vám, milí maturanti, aby ste na svoju evanjelickú školu spomínali ako na tú, ktorá vám poukazovala nielen na rozmer tohto sveta, ale aj na to, čo ho presahuje – na Boha, Krista. Elízeus bol svedkom toho, ako bol Eliáš vzatý do neba. Mal vidieť nielen pozemský rozmer jeho života, ale i ten nebeský. V živote je dôležité hľadieť nielen do zeme, ale aj do neba. Nech je váš pohľad, v akejkoľvek životnej situácii, pohľadom aj do neba, kde máme Otca. Ale aj na  Krista, ktorý z neba zostúpil i do neba po svojom diele záchrany človeka vystúpil – aby sme pochopili, že tu je naše pravé miesto. Ak vás evanjelické kolegiálne gymnázium naučilo takto hľadieť – vidieť to, čo je trvalé a večné – dalo vám tak duchovný plášť, vďaka ktorému nebudete vo svete neviditeľní. Ale naopak, cez váš život, vaše postoje a hodnoty vás zviditeľnia ako vzácnych ľudí, ktorí vedia pozerať nielen na zem, ale i do neba.

2. Chvíľa rozlúčky je časom, aby žiak prevzal učiteľov plášť

To, čo po Eliášovi zostalo, bol jeho plášť. Mal si ho obliecť Elízeus. Mohol ho nechať ležať nepovšimnutý na zemi ako cudziu vec (ísť vlastnou cestou), ale on ho zdvihol a obliekol si ho, lebo bol pre neho nesmierne vzácny. Chcem vám popriať, aby ste aj vy zdvihli ten pomyselný plášť, ktorý ste dostali od svojej školy a nosili ho. Veď vaša škola cez svojich pedagógov (učiteľov i farárov) vás zaodievala do plášťa poznania a duchovných hodnôt. A teraz  od vás žiakov záleží, či ho zdvihnete a budete ho nosiť, alebo vám ostane cudzí. Plášť bol v Oriente veľmi potrebný. Vo dne chránil pred úpalom, v noci pred chladom. V čase piesčitých búrok chránil oči pútnika pred poranením, aby nestratil zrak. Plášť poznania a duchovných hodnôt, ktoré vám škola ponúkla, vás bude chrániť:

  • pred páľavou pýchy, rôznych ponúk, žiadostí, vlastného egoizmu,
  • pred chladom, keď sa vám nebude dariť a budete mať pocit, že všetko je nanič.  Práve v takých chvíľach chladu dokáže plášť Božej lásky zohriať srdce a dať životu nový zmysel,  
  • uprostred  životných búrok – pred stratou orientácie  a zmyslu života, aby vám piesok tohto sveta (devalvácie hodnôt a konzumného životného štýlu) nezranil oči. 

Prajem vám, aby ste ten pomyslený  Boží, Kristov plášť niesli v rukách a aby vám prinášal tú vzácnu záštitu a ochranu v rozličných chvíľach páľavy, chladu či životných búrok.

3. Chvíľa rozlúčky je časom odvahy udrieť na Jordán času

Jordán oddeľuje dva brehy. Predstavuje prekážku smerom do budúcnosti na druhom brehu. Je potrebné urobiť vlastné kroky, a tak prekročiť na druhý breh. Elízeus berie Eliášov plášť ako výzbroj a udrie ním na vodu očakávajúc pomoc od Hospodina (v. 14).  Vy maturanti ste dosiahli vek dospelosti, kedy opúšťate breh detstva a máte vykročiť na breh dospelosti – zodpovedného života pred ľuďmi, rodičmi, priateľmi a hlavne pred Bohom. Škola i rodičia vám dávali svojím pôsobením všetky predpoklady na to, aby ste tento prechod zvládli. Je však potrebné, aby ste zdvihli odovzdaný plášť, do ktorého vás chceli zavinúť. A tiež dôverovali Bohu, ktorý vám chce byť sprievodcom i posilou. Je dôležité, aby ste týmto plášťom udreli na všetky prekážky,  ktoré vám bránia v rozlete. Toto musí urobiť každý z vás sám. Neurobia to za vás ani vaši rodičia, ani učitelia. To udretie má podobu rôznych rozhodnutí, ktoré budete v živote robiť. Preto vám prajem, aby ste pri všetkých rozhodnutiach dôverovali Bohu. A verili, že ak budete zaodetí do Jeho plášťa, On vás bude sprevádzať.

Voda sa rozostúpila a Elízeus prešiel suchou nohou na druhý breh. Prekážka neprestala existovať, ale s Božou pomocou ju prekonal. Elízeus mohol v Božej moci prejsť na druhý breh suchou nohou. Prajem vám, aby sa vaše vykročenie do budúcnosti dialo v Božej moci. Nebojte sa dvíhať plášť Kristovho Ducha a zaodievať sa doň. Prajem vám, aby ste práve ním udierali na rôzne životné prekážky a správne ste sa rozhodovali. Som presvedčený, že tým, ktorí tak budú robiť, dá Pán Boh požehnanie. Budúcnosťou nebudú prechádzať s  vodou v  čižmách, ale suchou nohou –  nohou, ktorá bude kráčať tou správnou cestou života.

Nech spomienky na Evanjelické kolegiálne gymnázium vo vás ostávajú živé. Je zaujímavé, že Elízeus nemohol na Eliáša spomínať ako na toho, ktorý zomrel, bol totiž vzatý do neba. Bol pre neho stále reálne živý. Eliáš nemal hrob ani pomník, kde by mohol Elízeus chodiť pietne spomínať. Je to krásny obraz, nech:

– sú aj spomienky na vašu školu stále živé,

– umožnia vám pozdvihnúť pohľad do neba,

–  prinášajú vám Kristovho Ducha,

– dávajú vám silu robiť kroky viery v Kristovom plášti.

Mám nádej, že tak budete zažívať zázračné veci, aké zažívala aj princezná Arabela, ktorú sme spomenuli na začiatku uvažovania nad Božím Slovom. Amen.

Kázeň odznela na školských Službách Božích pri príležitosti slávnostnej rozlúčky s absolventami Evanjelického kolegiálneho gymnázia v Chráme svätej Trojice v Prešove dňa 28. mája 2021.