KÁZEŇ: Oslovujúca misia dnes

1.Kráľovská 10,1 – 13: Kráľovná zo Sáby počula zvesť o kráľovi Šalamúnovi pre meno Hospodinovo a prišla ho skúšať ťažkými otázkami.  Došla do Jeruzalema s početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli vonné veci, veľmi mnoho zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, povedala mu všetko, čo mala na mysli.  Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky.  Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, i dom, ktorý postavil,  jedlá na jeho stole, príbytky jeho úradníkov, správanie sa jeho sluhov a ich šaty, pohárnikov, spaľované obete, ktoré prinášal v chráme, zastavoval sa jej dych.  Povedala kráľovi: Pravdivá bola reč, ktorú som počula vo svojej krajine o tvojich činoch a o tvojej múdrosti.  Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula.  Blahoslavení tvoji muži, blahoslavení tvoji služobníci, tí, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť.  Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť.  Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo vonných vecí a drahokamov. Nikdy ešte neprišlo také množstvo vonných vecí, ako bolo tých, čo darovala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi.  Aj Chírámove lode, ktoré vozili zlato z Ofíru, priviezli veľké množstvo almugového dreva a drahokamov.  Kráľ dal z almugového dreva zhotoviť vybavenie pre dom Hospodinov a pre kráľovský dom, aj citary a harfy pre spevákov. Neprišlo a nebolo vidieť toľko almugového dreva až dodnes.  Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo si len priala a pýtala, okrem toho, čo jej dal ako kráľovský dar. Potom sa pobrala a odišla do svojej krajiny, ona i jej služobníci.

Milí bratia a sestry,

dnes máme 1. nedeľu po Zjavení Krista Pána mudrcom, ktorá je tematicky venovaná misijnému pôsobeniu cirkvi, poslaniu, ktoré nám pripomína, že cirkev v tomto svete nie je pre seba, ale je tu pre iných. Príbeh o mudrcoch – ktorých viedla betlehemská hviezda a ktorí pochádzali z pohanského, teda mimo židovského prostredia – nám pripomenul, že Božia misia, láska, ktorá sa stala telom, sa chce stať súčasťou tohto sveta bez ohľadu na náboženskú, rasovú, či inú príslušnosť. Konštelácia Jupitera a Saturna v podobe betlehemskej hviezdy  sa stala znamením, no zároveň pozvaním na cestu hľadania zmyslu života, hľadania odpovedí na základné životné otázky ľudského života. Svetlo betlehemskej hviezdy bolo prvým misijným pozvaním na cestu za Kristom. Bez tohto svetla, bez tejto konštelácie, bez tejto výzvy, ktorá vyrušila životy mudrcov, by sa cesta za Kristom pravdepodobne nikdy neuskutočnila.

Ak dnes chceme hovoriť o misii, ktorá má moc zaujať, upútať pozornosť tých, ktorí hľadajú zmysel života; ak sa cirkev má stať miestom, kde iní ľudia nachádzajú Krista a vedia sa pred ním skloniť a položiť dar vlastného života k jeho nohám, tak sa musíme v prvom rade pýtať: Aké svetlo šírime ako cirkev, ako veriaci ľudia dnes? Mohli by aj dnes ľudia vyznať podobne ako mudrci: „Videli sme jeho hviezdu, jeho svetlo, a prišli sme sa mu pokloniť“, ak vidia do života cirkvi, do života našich rodín, či jednotlivcov? Misijné pôsobenie cirkvi nie je náboženskou manipuláciou iných ľudí. Nespočíva ani v násilnom emocionálnom vydieraní, či strašení. Skutočná misia spočíva vo vyžarovaní svetla, ktoré bude znamením pre iných na ich ceste za Kristom. Svetla služby, pokory, lásky, milosrdenstva, svetla pomoci v ťažkých otázkach, či situáciách života. Takéto svetlo bude privádzať ku Kristovi a nenásilne oslovovať. František z Assisi raz povedal, že  evanjelium zvestujte neustále, ale slová používajte, len keď je to nutné. Otázka, ktorú si v dnešnú nedeľu chceme položiť, je otázkou svetla. Dotýka sa otázky konštelácie našich životov: Kto v nich vládne?  A najmä, prekrýva Kristus svojím životom a svetlom naše životy, aby cez nás tomuto svetu mohlo žiariť svetlo rozpoznávania dobra a zla, svetlo zmyslu bytia, svetlo odpustenia, zmierenia, svetlo nového života, aj toho večného?

Biblický text o kráľovnej zo Sáby na dvore kráľa Šalamúna je svedectvom, že v každej dobe, bez ohľadu na majetkové, či iné spoločenské pomery, ľudia hľadajú svetlo, zmysel bytia. Je svedectvom, že aj majetkovo, intelektuálne zabezpečení ľudia hľadajú hodnoty, ktoré prinášajú naplnenie života. Chýr o Šalamúnovej múdrosti danej mu od Hospodina sa pre kráľovnú stal svetlom, podnetom, aby sa vydala na cestu hľadania odpovedí na vlastné životné otázky, ktoré text definuje ako ťažké. Ten dobrý chýr, že cez Šalamúnov život, jeho múdrosť, konanie aj skutky vstupuje do tohto sveta niečo Božie, sa stal – obrazne povedané – betlehemským svetlom, ktoré ju priviedlo aj na kráľovský dvor.

Čo je základom každej oslovujúcej misie?

  1. dobré svedectvo, ktoré sa nesie okolo nás

Autentické prežívanie viery. Hľadanie Božej vôle, jeho tváre, kedy nás jeho slovo  robí múdrymi a učí nás rozoznávať čo je dobré a čo zlé.

Kráľova múdrosť bola ovocím Božieho naplnenia Šalamúnovej modlitby –  Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať!  Šalamún odpovedal: Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.   Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud?  Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto.  Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo,  hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty.  Dám ti aj to, čo si nežiadal – bohatstvo i slávu – takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný.  A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 

Poslušné a pokorné srdce, schopné rozoznávať čo je dobré a čo zlé. Srdce, ktoré hľadá právo a spravodlivosť, bolo Božím darom pre Šalamúna a stalo sa základom dobrého chýru, dobrého svedectva, ktoré priťahovalo a vzbudzovalo pozornosť aj medzi neveriacimi. Ak sa dnes modlíme za misiu, modlime sa najskôr Šalamúnovu modlitbu, aby sme boli pokorní, poslušní, schopní rozoznávať dobré od zlého, naplnení Božím svetlom a ostatné  začne konať Boh sám. Ten chýr sa ponesie aj bez nášho pričinenia, ponesie sa Božími cestami. Aký chýr o našej cirkvi, aký chýr my sami robíme o nej? Ak to budú zlé chýry, ak budeme riešiť len to ľudské – bohatstvo, peniaze, slávu, asi sa ťažko staneme príťažlivým spoločenstvom, ktoré budú ľudia vyhľadávať a klásť dôležité otázky zmyslu života. Oslovujúca misia sa deje cez dobrý chýr o autenticky prežívanej viere, ktorá je postavená na pokore pred Bohom, na múdrosti rozoznávať dobré od zlého, na poslušnosti slovu, na spravodlivom spravovaní vecí. Prajem si, aby takýto chýr sa šíril do dnešného sveta aj o našej evanjelickej cirkvi. 

  • Misia sa deje cez službu dávania Božích odpovedí

Dnešný postmoderný svet je zavalený množstvom informácií. Čo sa týka úrovne vzdelania, v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami sme v mnohých oblastiach na vyššej úrovni. Dnes si stačí kliknúť na Google a v rozmedzí niekoľkých desatín sekundy dostanete vami požadovanú informáciu. V mnohých oblastiach vedy, čo sa týka poznania, človek nikdy nebol tak ďaleko. A predsa vidíme, že viac informácií nerobí  náš svet automaticky lepším, morálnejším, ohľaduplnejším, zmysluplnejším. Akoby tu nefungovala priama úmernosť  medzi vzdelaním a hodnotovým systémom človeka. Človek môže mať veľa informácií, ale pritom nemusí byť múdry. Dnes je ťažké rozoznať dobro od zla, konšpirácie od pravdy, manipuláciu od múdreho vedenia. V dnešnej dobe sú hodnoty tak poprekrúcané, že niektorí ľudia vôbec nevedia, čo je hodnotné, čo je správne a čo nesprávne, dobré a zlé, prirodzené a neprirodzené, morálne a nemorálne. Mnohí ľudia považujú klamstvo, podvody a krádeže za bežnú vec, ba dokonca povedia, že je to normálne.

Ak sa chce otec o rodinu dobre postarať, musí aj podvádzať či kradnúť, lebo nemá inú možnosť.  

Z pýchy sa stalo zdravé sebavedomie.

Z lakomstva zákon ekonomiky.

Obžerstvo sa povýšilo na vyššiu životnú úroveň.

Závisť na boj o spravodlivosť.

Hnev na zdravú reakciu na nekorektné jednanie druhých.

Smilstvo na prevenciu proti neurózam.

Lenivosť na chronickú tendenciu odkladať plnenie povinností a úloh na neskôr.

V čom tkvie životná múdrosť?

  • všetky dôležité  informácie zaradzovať  do správneho a múdreho hodnotového systému. Lebo múdrosť spočíva v hlbokom poznaní nielen sveta, seba, ale predovšetkým Toho, ktorý je Tvorcom.
  • poukazovať svojím životom na Tvorcu, ktorý dáva všetkému zmysel, hodnotu, tvar, ktorý život udržiava svojou mocou – je nielen múdre, ale aj v mnohom oslovujúce.

Kráľovná zo Sáby nebola žiadny analfabet, určite sa jej dostalo toho najlepšieho, vo vtedajšej dobe dostupného vzdelania. A predsa ju svedectvo o Šalamúnovej múdrosti privádza na cestu hľadania nových životných odpovedí. O múdrosti, ktorá vie rozlišovať, čo je dobro a zlo nie podľa ľudského a často egoistického srdca, ale podľa Božieho srdca. Čo je dobro a zlo pre iných. V texte čítame, že kráľovná kládla ťažké otázky a Šalamún jej odpovedal, alebo spoločne hľadali odpovede. Sme cirkvou, ktorá by dokázala i dnes odpovedať na živé otázky sveta? Poznáme do hĺbky, v čom a čím žije dnešný svet? Poznáme do hĺbky ako Božie slovo odpovedá na dôvody duchovného úpadku? Hĺbka životného poznania spočíva v hľadaní odpovedí u Toho, ktorý je zdrojom všetkej múdrosti. Je potrebný návrat k jeho slovu.

  • Misia sa koná cez život, kde je súlad medzi slovami a skutkami

Kráľovnej nevyrazila dych iba Šalamúnova múdrosť, ale aj prítomnosť a realita života v Šalamúnovom dome. Keď uzrela jeho dom, jedlá, príbytky úradníkov, správanie posluhovačov a ich šaty, spaľované obete v chráme, teda duchovný život – zatajoval sa jej dych. Múdrosť pretavená do konkrétneho života je vždy živým a oslovujúcim svedectvom, ktoré vyráža dych. Nestačí mať iba veľa dobre naformulovaných dogmatických odpovedí, nestačí iba citovať Božie slovo – takto vzniká priepasť medzi poznaným a žitým. Je potrebné uvádzať do súladu slovo a skutok, poznanie so životom. To je misia, ktorá oslovuje a vyráža dych, z ktorej sa rodí záujem o Božie veci.

Po osobnej skúsenosti sa zrodilo kráľovnine vyznanie o Hospodinovi, ktorý to všetko spôsobil. Ona za tým všetkým nevidela kráľovu šikovnosť, jeho schopnosti, ale Hospodina, ktorý ho ustanovil za kráľa, a tak dokázal svoju lásku k Izraelu.  Blahoslavení sú tí, ktorí prichádzajú do kontaktu s takouto životnou múdrosťou. Ak sa dnes pýtame, na čom je založené misijné pôsobenie cirkvi, tak určite na tomto súlade slov a skutkov. Nemáme byť len cirkvou slova, ktoré je dôležité, ale aj života, poznaného a žitého.

Čo vidí dnešný svet, keď sa pozrie do kráľovského dvora našej cirkvi?

Keď sa pozrie na duchovných, na naše rodiny, na tých, čo stoja v službe presbyterov, či iných laických pracovníkov?

Čo vidí, ak sa pozrie na výchovu a správanie manželov, rodičov, a ich deti?

Vyrazí mu to dych?  Alebo sa mu dych skôr zastaví?

Skúsenosť, ktorá potvrdzuje počutý chýr, je základom každej úspešnej misie. – Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. 

Pamätajme, že dnes už nie betlehemskej hviezdy jas, ale to svetlo v nás, musí ukázať, že Kristus narodil sa v nás. Svedectvo, ktoré iných podnieti na cestu za Kristom.

Kráľovná zo Sáby nakoniec hovorí: Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť.   K tomuto poznaniu a vyznaniu sa kráľovná dopracovala po nahliadnutí do Šalamúnovej kuchyne, do jeho života. Čo vyznajú o Bohu ľudia, ktorí sa pozerajú do duchovnej kuchyne našej cirkvi, našich cirkevných zborov a rodín?

4. Misijné pôsobenie obohacuje nielen hľadajúcich, ale aj slúžiacich. Oslovujúca misia je založená na vzájomnom obdarovaní.

Po oslovujúcej skúsenosti kráľovná obdarovala Šalamúnov dvor tým, čo bolo typické pre jej krajinu – vonné veci. Múdrosť totiž nielen oslovuje, ale aj obohacuje. Zaujímavé je, že aj ona mala čo ponúknuť Božiemu mužovi a zase aj on jej mal čo dať. Vidíme tu vzájomnú potrebu obdarovania:

 Cirkev je obdarená novým poznaním, ktoré prichádza o svete. No zase ani cirkev nesmie zabudnúť  ponúknuť kráľovský dar od Otca  svetu – Pána Ježiša Krista, a cez Neho aj mnoho iného, ako je láska, pokoj, milosrdenstvo, služba. A práve toto je zavŕšením misijného pôsobenia: odovzdať kráľovský dar, priniesť Krista, odpustenie, zmierenie, nový pokoj, novú cestu služby. To je viac ako všetko zlato, to sú „vonné veci“, ktorými chce zavoňať aj dnešný svet. „Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia,“ hovorí apoštol Pavol.

Preto si prajem, aby aj dnešný svet zavoňal novým oslovujúcim misijným pôsobením cirkvi cez nás ako jednotlivcov,

– aby sme sa Božím pôsobením stávali pre iných svetlom,

– aby sa niesol dobrý chýr,

– aby svedectvo o súlade medzi poznaným a žitým vyrážal iným dych,

– aby sme nezabudli obdarovávať tento svet kráľovskými darmi od Kráľa kráľov a Pána Pánov.

Mgr. Peter Mihoč (biskup VD ECAV na Slovensku)