Dnes si s vďačnosťou za požehnaný život a dielo pripomíname 100. rokov od narodenia biskupa VD ECAV na Slovensku Júliusa Fila st.
ThDr. Július Filo sa narodil v Liptovskom Sv. Jáne. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a gymnázium v Liptovskom Mikuláši. Odtiaľ prešiel na učiteľský ústav do Spišskej Novej Vsi (1938 – 1942), kde aj maturoval. Pre potreby vysokoškolského teologického štúdia maturoval aj na prešovskom Kolegiálnom gymnáziu v roku 1943. Evanjelickú bohosloveckú fakultu navštevoval v rokoch 1943 – 1947.
Ordinovaný za kňaza bol 29. júna 1947 vo Vyšnej Boci biskupom V. P. Čobrdom. Začínal ako kaplán v martinskom cirkevnom zbore, kde jeho predchodcom na tomto mieste bol Pavol Uhorskai. Následne bol menovaný za administrátora do Vyšnej Boce, kde sa napokon aj stal zborovým farárom v rokoch 1948 – 1952 (v archíve VD z tohto obdobia napr. evidujeme v roku 1948 jeho žiadosť o pridelenie bicykla pre potreby nerušeného konania cirkevno- zborovej služby). Odtiaľ prešiel do cirkevného zboru vo Veľkej pri Poprade. Vo Veľkej zotrval až do roku 1970.
V kritickom období normalizácie bol v roku 1970 zvolený za biskupa Východného dištriktu ECAV na Slovensku. Po smrti predchádzajúceho biskupa Š. Kátlovského (marec 1968) bol post biskupa takmer dva roky neobsadený. Rôzni navrhovaní kandidáti boli neprijateľní pre vtedajší vládny režim, iní boli neprijateľní pre cirkevnú opozíciu. Voľby boli napokon vypísané a v cirkevných zboroch sa uskutočnili 7. a 14. decembra 1969. Kandidátmi boli okrem J. Fila aj J. Kubis (farár v Slovenskom Pravne), J. Lukáč (farár v Liptovskom Jáne, senior LOS a biskupský administrátor) a O. Šimek (farár v Batizovciach). Cirkevné zbory si v týchto voľbách vybrali J. Fila.
Inštalácia nového biskupa sa uskutočnila 31.mája 1970 vo Veľkej pri Poprade a vykonal ju biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku R. Koštiaľ za asistencie seniorov M. Adamčíka a J. Lukáča. Zvolením J. Fila za biskupa došlo k utíšeniu rozbúrených cirkevných vôd. S jeho voľbou súviselo aj jeho presťahovanie sa z Veľkej do Košíc, vtedajšieho sídla biskupského úradu VD a zároveň zaujal aj miesto 1. farára v košickom cirkevnom zbore.
Ženatý bol s Elenou Kompišovou, v manželstve sa im narodili tri deti – najstarší syn Július (bol generálnym biskupom ECAV), dcéry Elena a Viera.
V roku 1975 získal na Evanjelickej bohosloveckej fakulte doktorát teológie. Bol autorom niekoľkých publikácií, napr. monografie o Jánovi Kollárovi, postily Slová večného života, učebnice pre konfirmandov Cesta za Kristom a mnohých ďalších. Bol pravidelným prispievateľom do Cirkevných listov či Evanjelického Posla spod Tatier.
Zo spomienok nebohého biskupa VD J. Midriaka (jeho nástupcu v pozícii biskupa VD) sa dozvedáme: „…, že bol pokojnou osobou, ktorá bez pocitu nadradenosti vedela usmerňovať. Bol biskupom, ktorý mal aj veľký zmysel pre začínajúcu sa ekuménu a človekom s veľkým zmyslom pre humor, ktorý vedel v pravej chvíli aj použiť (aj pri ťažkých rokovaniach). A nebolo kňaza v dištrikte, ktorý by bol jeho nepriateľom či neprajníkom a naopak…“.Biskupom VD ostal aj po veľkých spoločenských zmenách v roku 1989, aj napriek tomu, že vtedajšie vedenie cirkvi čelilo obrovskému tlaku zvnútra cirkvi. On sám prijímal svoju zodpovednosť, čo mnohokrát vyjadril aj rôznymi príspevkami či už do cirkevných periodík alebo svojimi vystúpeniami na cirkevných grémiách. Na generálnom konvente v Žiline, ktorý sa konal 1. 12. 1989 povedal: „Čím vyšší hodnostár, tým väčší hriešnik.“ Bol prívržencom dialógu, odmietal rýchle súdy.
Volieb nových predsedníctiev ECAV, ZD i VD sa v roku 1994 už nezúčastnil. V roku 1995 odišiel na starobný dôchodok, naďalej však slúžil v košickom cirkevnom zbore ako námestný farár do roku 1999.Zomrel 14. apríla 2004 v svojom rodisku v Liptovskom Jáne vo veku nedožitých 83 rokov, kde bol aj pochovaný.
Dnes pri spomienke na 100. rokov od jeho narodenia si s láskou na neho spomíname a sme vďační Pánovi cirkvi za jeho vernú a svedomitú službu na Pánovej vinici v neľahkých časoch.
Miloš Kožlej (archivár VD)