Prečo čítať Bibliu a aké má posolstvo pre súčasnosť? Otázky, o ktorých v zrekonštruovaných priestoroch Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove, v pondelok 24. marca diskutovali – židovský rabín Michail Kapustin, evanjelický biskup Peter Mihoč a gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim. Diskusia tak mala nielen formu ekumenického ale aj medzináboženského dialógu. Potvrdila skutočnosť, že Biblia nie je obyčajná kniha. Je skôr ako mapa. Študovať ju ešte neznamená, že sa dostanete do cieľa. Treba nasadnúť do auta, naštartovať a vyraziť. Vieru preniesť do bežných situácií každodenného života.
Diskusia sa konala v marci, ktorý je Mesiacom kníh. Účastníkov v publiku aj pódiových hostí privítala Iveta Hurná, riaditeľka krajskej knižnice. Na organizácii podujatia, ktoré sa tešilo vysokej účasti, participovalo Ecumena Europe Centrum Abraháma a konalo sa pod záštitou Prešovského samosprávneho kraja.
Aké miesto má Biblia vo vašom živote?
Arcibiskup Jonáš Maxim: Sväté Písmo má miesto na mojom stole ako jedna zo základných kníh, ktoré mám stále po ruke. Bolo súčasťou môjho života, odkedy sa pamätám. Postupne, počas študentských rokov som sa ako gymnazista začal ponárať do biblických textov hlbšie. Biblia udáva smer a vplýva na myslenie ľudí, ich konanie a riešenia, ktoré vo svojom živote prijímajú. Je skutočnou Božou prítomnosťou medzi nami a vo svete.
Evanjelický biskup Peter Mihoč: Biblia je prostriedok, prostredníctvom ktorého Boh Stvoriteľ komunikuje s človekom. Je to živý hlas Boha presahujúceho tento svet. Biblia nie je iba môj pracovný nástroj. Cez Božie Slovo ma Boh vždy znovu učí, kto som, komu patrím, aké je moje miesto a poslanie na tomto svete – v cirkvi, rodine aj občianskej spoločnosti. Som vďačný za všetkých ľudí, ktorí vo mne vzbudili lásku k Božiemu slovu.
Rabín Michail Kapustin: O Židoch sa hovorí, že je to národ knihy. Jednoducho máme knihy radi. Medzi prvými vytlačenými knihami vôbec boli práve židovské modlitebné knihy. Keď hovorím ako rabín o Biblii, myslím na Starú zmluvu. Pred 11 rokmi sme sa s rodinou presťahovali na Slovensko z Krymu. Nemohli sme si zobrať veľa batožiny, a tak som tam musel nechať niekoľko tisíc kníh, ktoré začal zberať ešte môj otec. So sebou som zobral iba jednu knihu – Tóru. A tá je stále so mnou.
foto – E. Mihočová©Východný dištrikt ECAV na Slovensku
Viac v najbližších vydaniach eVýchodu alebo Evanjelického posla spod Tatier
