Rozpad Rakúsko – Uhorska na konci roku 1918 znamenal aj zánik Uhorskej evanjelickej a. v. cirkvi a zároveň vznik národných cirkví na pôde jednotlivých nástupníckych štátov. V rokoch 1918 – 1921 pôsobila Evanjelická cirkev na Slovensku (ďalej len ECAV) v provizóriu. Ministerstvo pre správu Slovenska pod vedením Vavra Šrobára určilo Generálnu radu (GR), ktorá mala riešiť otázky správy a riadenia ECAV. Táto následne menovala tzv. administrátorov (biskup, senior – dozorca), ktorí stáli na čele dištriktov a seniorátov. Títo mali byť vo funkcii, kým nebude prijatá riadna Ústava ECAV a uskutočnia sa riadne voľby všetkých volených predstaviteľov ECAV na všetkých úrovniach cirkvi (generálny dozorca, dištriktuálni biskupi a dozorcovia, seniori a seniorálni dozorcovia).
GR rozdelila územie Slovenska na dva dištrikty (Východný a Západný). Administrátorom biskupa Východného dištriktu (VD) bol menovaný Jur Janoška, farár v Liptovskom Mikuláši, administrátorom dozorcu bol menovaný Ján Ružiak. Cirkevné zbory (CZ) VD boli rozdelené do seniorátov: Abanovo – zemplínsky, Gemerský, Liptovský, Malohontiansky, Oravský, Podtatranský, Spišský mestský, Šarišský a Turčiansky.
Synoda, na ktorej bola prijatá ústava ECAV, sa uskutočnila v Trenčianskych Tepliciach, v dňoch od 19. januára do 4. februára a 24. – 25. mája 1921. V posledný deň bola prijatá Ústava Cirkve evanjelickej augšpurského vyznania na Slovensku.(obrázok)
Synoda v Trenčianskych Tepliciach potvrdila existujúce administratívne rozdelenie cirkvi (2 dištrikty, 17 seniorátov). Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska potvrdilo ústavu 15. mája 1922.
V riadnych voľbách v ECAV bol za generálneho dozorcu zvolený Ján Vanovič, za biskupa VD Jur Janoška a dozorcu VD Ján Ruman. J. Janoška bol generálnym konventom zároveň poverený funkciou generálneho biskupa.
Keďže J. Janoška bol zároveň liptovskomikulášskym farárom, sídlom biskupa VD sa stal Liptovský Mikuláš.
V roku 1925 bol za dozorcu VD zvolený Bohuslav Klimo.
Po smrti J. Janošku bol za nového biskupa VD v roku 1930 zvolený Vladimír Pavol Čobrda, farár v Ružomberku. Funkciou generálneho biskupa bol poverený biskup Západného dištriktu Dušan Fajnor(1930 – 1933).
Od júla roku 1930 bol sídlom biskupa VD Ružomberok. V roku 1931 V. P. Čobrda prijal pozvanie prešovského slovenského zboru na 2.uprázdnené farárske miesto, z tohto dôvodu sa biskupský úrad VD premiestnil do Prešova.
Po smrti Dušana Fajnora v roku 1933, sa V. P. Čobrda stal zároveň aj generálnym biskupom. V tejto funkcii zotrval až do roku 1951.
V roku 1939 so vznikom samostatnej Slovenskej republiky sa od ECAV oddelili nemecké evanjelické cirkevné zbory a vytvorili Nemeckú evanjelickú cirkev a. v. na Slovensku, združovala 49 cirkevných zborov, išlo o zbory na Spiši a v Bratislave a okolí. Z dôvodu územných strát v prospech Maďarska po Viedenskej arbitráži (11/1938) prišla ECAV aj o zbory na týchto územiach.
Zákonite došlo aj k organizačným zmenám v rámci VD, zo zvyšných zborov Abanovo – zemplínskeho seniorátu vznikol Zemplínsky seniorát, zo Spišského mestského a Podtatranského seniorátu sa vyčlenili slovenské zbory do Spišského seniorátu a Malohontský seniorát prišiel o niekoľko zborov na území, ktoré pripadlo Maďarsku.
V druhej polovici roku 1944 sa v súvislosti s vojnovými operáciami na Slovenska presunul úrad biskupa VD do Liptovského Mikuláša, a začiatkom roka 1945 do Košíc, Rázusova 6(v Košiciach v tom čase sídlili aj rôzne štátne úrady obnovenej predvojnovej ČSR) a po vojne sa biskupský úrad na krátko opäť vrátil do Prešova.
Po roku 1945 nastali v súvislosti s koncom II. svetovej vojny ďalšie zmeny v administratívnom členení ECAV. Došlo k zrušeniu samostatnej nemeckej ev. cirkvi a k zlúčeniu nemeckých zborov so slovenskými zbormi, na území VD išlo o zbory v mestách Bardejov, Kežmarok, Košice, Levoča, Prešov a Sabinov. Bol obnovený Abanovozemplínsky seniorát, avšak už bez dvoch zborov na území Podkarpatskej Rusi(Nový Klenovec a Užhorod), ktorá bola pričlenená k Sovietskemu zväzu.
Na konci roka 1945 bol V. P. Čobrda zvolený za farára v Liptovskom Mikuláši, kam sa z Prešova premiestnil aj biskupský úrad VD.
K zásadným zmenám v ECAV došlo v roku 1953 v súvislosti s prijatím novej cirkevnej ústavy, ktorej prijatie súviselo s politicko – spoločenskými zmenami v ČSR v roku 1948 po „februárovom prevrate“ a s následnou politikou KSČ(Komunistickej strany Československa).
Už predtým v roku 1951 bol V. P. Čobrda donútený štátnou mocou vzdať sa funkcie generálneho biskupa. 12.októbra 1953 sa na zasadnutí Dištriktuálnej rady VD vzdal aj funkcie biskupa VD. Spolu s ním rezignoval aj dovtedajší dištriktuálny dozorca Ondrej Devečka.
Novým biskupom VD sa stal Július Krčméry, farár v Košiciach, novým dozorcom Fedor Zorkóczy. Od 1. februára 1954 sa sídlom biskupa VD na nasledujúcich 40 rokov stali Košice (Jesenského ulica č.1).
Na základe novej ústavy Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSR (neskôr ČSSR) došlo aj k reorganizácii seniorátov VD – bolo vytvorených 6 seniorátov. Gemerský (GES) a Turčiansky (TUS) seniorát ostali viac menej bezo zmeny, Liptovský a Oravský seniorát boli zlúčené do Liptovsko – oravského (LOS), zbory Abanovozemplínskeho seniorátu boli prerozdelené – zemplínske zbory sa včlenili do Šarišško – zemplínskeho (ŠZS), do novozriadeného Košického seniorátu (KOS) boli zaradené zbory z Abova, časť spišských a šarišských zborov. Spišský seniorát bol premenovaný na Tatranský (TAS). Malohontský seniorát bol pričlenený k Západnému dištriktu a premenovaný na Rimavský seniorát. V súvislosti s touto reorganizáciou došlo aj k novým voľbám predsedníctiev seniorátov.
V roku 1958 sa J. Krčméry vzdal funkcie biskupa. Vo voľbách bol za biskupa zvolený košický farár a profesor na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Štefan Kátlovský.
V roku 1963 sa funkcie vzdal dozorca F. Zorkóczy. Za nového dozorcu bol zvolený Ján Haško, dovtedajší dozorca Košického seniorátu.
V máji 1968 zomrel biskup Š. Kátlovský. V nasledujúcom období bol administrátorom biskupa Juraj Lukáč, farár v Liptovskom Jáne a senior LOS.
V roku 1970 bol za biskupa zvolený Július Filo st., farár vo Veľkej, ktorý vo svojej funkcii zotrval až do roku 1994.
V septembri 1972 zomrel Ján Haško, za nového dozorcu bol zvolený Pavel Niederland, dozorca Tatranského seniorátu.
Vo februári 1979 sa P. Niederland vzdal svoje funkcie, v následných voľbách bol za dozorcu zvolený Karol Wurm z Liptovského Mikuláša.
V roku 1989 a potom v roku 1993 došlo k ďalším spoločensko – politickým zmenám, ktoré však do ECAV zásadne zmeny v administratívnom usporiadaní nepriniesli.
V roku 1990 sa novým dištriktuálnym dozorcom stal Ivan Šenšel a po ňom v roku 1992 Ľubor Michna.
V roku 1993 bola prijatá nová cirkevná ústava, ktorá oi. časovo obmedzila pôsobnosť biskupov, seniorov a dozorcov na 6 rokov a max. dve funkčné obdobia po sebe, administratívne členenie ECAV sa nezmenilo.
V roku 1994 sa uskutočnili voľby biskupov, novým biskupom VD sa stal prešovský farár a senior ŠZS Ján Midriak, ktorý od 1. 1. 1995 preniesol sídlo biskupského úradu VD opäť do Prešova (dočasne zborový dom Patmos). Od 1. 1.1998 sa sídlom biskupa stalo Staré Kolégium v Prešove.
Vo voľbách predsedníctva VD v roku 2000 sa novým biskupom stal Igor Mišina, farár v Rankovciach a senior KOS, a dištriktuálnym dozorcom Ján Paciga.
Vo voľbách v roku 2006 bol znovuzvolený biskup I. Mišina, ktorý sa však následne svojej funkcie vzdal a vedením VD bol poverený Jozef Havrila, vtedajší senior TUS. Za nového dištriktuálneho dozorcu zvolený Ján Brozman (2006 – 2018).
V roku 2008 sa stal najmladším biskupom v histórii ECAV na Slovensku Slavomír Sabol, farár v Bystrom a konsenior ŠZS. Po 12 rokoch ho nahradil v biskupskej službe Peter Mihoč, tajomník biskupa VD. V roku 2018 sa stal novým dozorcom VD Ľubomír Pankuch.