Milé sestry, milí bratia,
Vianoce sú časom naplnených prianí. Nielen tých ľudských. Anjelský spev „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ vyjadruje Božie prianie pre svet: aby sme v betlehemskom dieťati našli pevný základ života, a aby tí, čo mu dôverujú, mohli žiť v pokoji.
V tomto roku si v kresťanskom svete pripomenuli 1700 rokov Nicejského vyznania, v ktorom cirkev vyjadrila podstatu Vianoc: Dieťa v jasliach je „Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého“, ktorý „pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies“. Boh svoje prianie naplnil tak, že sa nám daroval úplne. Nevyslovil len posolstvo, ale prišiel osobne. V Ježišovi Kristovi vidíme pravého Boha, ktorý sa skláňa, a zároveň pravého človeka, naplneného Božou láskou. Ježiš ukazuje, ako vyzerá život, ktorý sa nechá viesť Otcom: dôvera, súcit, vernosť pravde, poslušnosť, odpustenie, spasenie. V ňom nám daroval cieľ, ku ktorému nás Boh vedie – k pravému človečenstvu, naplnenému láskou.
Končiaci sa rok rodiny a manželstva nám pripomína, že tento zápas o pravé človečenstvo sa odohráva najprv doma. V rodinách sa stretávajú rôzne priania: detí túžia po prijatí a bezpečí, manželia po blízkosti a porozumení, starí rodičia po úcte a prítomnosti. Práve tu často narážame na vlastné hranice. Božím prianím je domov, v ktorom sa dá hovoriť pravda, prosiť o odpustenie a začínať znova. Tak ako Boh vstúpil do jednoduchej rodiny Márie a Jozefa, chce vstupovať aj do našich domácností – nie preto, že sú ideálne, ale práve preto, že nie sú. Tam, kde sa manželia a deti odvážia mocou Kristovej lásky vysloviť „odpusť“ a „odpúšťam“, kde sa znova učíme vidieť očami Kristovej lásky, tam sa nenápadne napĺňa Božie prianie a rodí sa nový človek.
Tohtoročná synoda tematicky vyhlásila rok 2026 za Rok slúžiacej cirkvi. Boh v Ježišovi neprišiel ako vládca, ktorý si nechá slúžiť, ale ako ten, kto slúži. Rok slúžiacej cirkvi nám chce pripomínať, že to, čo vyznávame o Bohu, ktorý sa narodil v Betleheme, má byť viditeľné aj v našich zboroch, spoločenstvách a rodinách. Znamená to byť cirkvou, v ktorej unavení nájdu odpočinok, sklamaní znova objavia nádej a hľadajúci zmysel života. Preto v roku 2026 chceme ako cirkev stáť pri tých, ktorí nesú ťažké bremená: byť duchovnou oporou rodinám v rôznych zápasoch, posilou pre mladých, ktorí hľadajú smer, spoločníkom pre starších, ktorí túžia po blízkosti. Chceme podať ruku ľuďom poznačeným vojnou, stratou či sociálnou neistotou. Každý z nás môže byť malým, ale dôležitým miestom, kde sa to začne napĺňať: tam, kde hľadáme pravdu, kde sa zastaneme slabšieho, kde radšej budujeme mosty než múry. To nie je vedľajší efekt viery, ale konkrétny tvar života, v ktorom pôsobí pravý Boh a v ktorom mocou Ducha sa buduje pravý človek.
V osobnej rovine vás pozývame k jednoduchej modlitbe: „Pane, Ty si na Vianoce naplnil svoje prianie prísť k nám. Ukáž nám, čo je Tvoje prianie pre náš život, pre našu rodinu, pre našu cirkev. Uč nás žiť ako pravých vianočných ľudí – naplnených Tvojou láskou, pripravených prijímať aj dávať.“
Ako Zbor biskupov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vám prajeme, aby ste tieto Vianoce prežili v istote, že Boh na nás nezabudol, že jeho prianie je naplnené a otvorené aj pre nás. Nech sa z Jeho lásky rodí pravý vianočný človek. Nech tieto sviatky prinesú do vašich životov pokoj a nech Božia sláva a láska nás pretvára na ľudí dobrej vôle v dnešnom nepokojnom svete.
V Božej blízkosti prežité vianočné sviatky a celý nový rok slúžiacej cirkvi 2026 vám z úprimného srdca prajú
Ivan Eľko, generálny biskup ECAV na Slovensku
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu ECAV na Slovensku
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku
