Oznamujeme evanjelickej verejnosti, že Pán života a smrti povolal si k sebe dňa 9. júla 2025 v požehnanom veku života 94. rokov svojho verného služobníka, otca, starého a prastarého otca Mgr. Michala Hudáka (ev. a. v. farára a seniora v. v.).
Posledná rozlúčka so zosnulým bude 14. júla 2025 (pondelok) o 14. 00 hod. v ev a. v. chráme Božom v Liptovskom Petre a na cintoríne vo Vavrišove.
Ďakujeme Pánovi cirkvi za dlhoročnú a vernú službu brata farára Michala Hudáka v našom VD ECAV na Slovensku, v cirkevných zboroch Jelšava a Liptovský Peter, ako j v Liptovskom – oravskom senioráte.
Predsedníctvo VD ECAV na Slovensku vyjadruje pozostalým synom a ich rodinám úprimnú sústrasť a vyprosuje od nebeského Otca pre ich zármutok Jeho pokoj a nádej.
Nech ich posilnia slová ap. Pavla z 1 K 1, 3 – 7: Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.
Michal Hudák sa narodil na Dolnej zemi, v Slovenskom Komlóši (Tótkomlós, Maďarsko), dňa 29. júla 1931. Tu navštevoval slovenskú evanjelickú základnú školu až do roku 1938, keď sa rodina presťahovala do Segedína (Szeged), kde po skončení 4. ročníka ho prijali na cvičné Gymnázium Gábora Barossa, ktoré navštevoval do konca 5. ročníka cez ťažké vojnové roky a za prechodu frontu do roku 1946.
Na jeseň v rámci presídľovania Slovákov do ČSR prišiel do Dolného Kubína a gymnaziálne štúdium dokončil s maturitou v roku 1949. Ešte stále pod silným vplyvom konfirmácie (júl 1946) pod duchovným vedením seniora Daniela Benkóczyho prihlásil sa na SEBF v Bratislave, kde študoval do konca r. 1952, keď jeden semester pred absolvovaním musel v januári 1953 narukovať na vojenskú základnú službu do Levíc s tým, že teologické štúdium nebude môcť nikdy dokončiť. Po dvoch rokoch vojenčiny, i pre priaznivé hodnotenie armádou, vedenie fakulty súhlasilo s dokončením štúdia, takže bol 2. júla 1955 v Košiciach ordinovaný br. biskupom VD Júliusom Krčmérym i ustanovený za jeho kaplána.
K 1. 11. 1956 bol vymenovaný za námestného farára do nedávno zriadeného cirkevného zboru v Šahách (manželka Ľudmila za seniorálnu kaplánku Hontianskeho seniorátu v Horných Rykynčiciach). Pre stále ťažkosti s hlasivkami nútený prechod v novembri 1962 do Jelšavy, tamojšia pekná
služba v neľahkom baníckom a pre ťažbu a spracovávanie magnezitu i veľmi nezdravom prostredí trvala do roku 1974 (manželka najprv seniorálna kaplánka, neskôr nám. farárka v Mokrej Lúke). Nezdravé prostredie si vynútilo ďalšiu zmenu pôsobiska a to od 1. júla v Liptovskom Petre, v Liptovsko-oravskom senioráte. Duchovno-pastierska služba v Liptovskom Petre trvala až do konca roka 1996; v posledné roky i v hodnosti seniora LOS, zástupcu biskupa VD, generálneho presbytera, člena Vieroučného výboru cirkvi, člena predstavenstva Tranosciu. Brat Michal Hudák stál i pri zrode Evanjelickej a. v. základnej školy a gymnázia v Liptovskom Mikuláši.
Po odchode do dôchodku založil v 1997 vydavateľstvo Polárka, ktorá za veľkej obetavosti aj pomoci manželky, no najmä syna Michala sa požehnane venuje vydávaniu vyhranene luterskej literatúry, predovšetkým škandinávskej a vykonáva užitočnú službu v celej našej cirkvi. Bratovi Michalovi Hudákovi, udelilo Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku cenu Leonarda Stöckela za celoživotnú prácu v ECAV na Slovensku v oblasti náboženstva.
Posledné roky života žil u svojho syna a nevesty na ev. fare v Liptovskom Ondreji.
