Oznamujeme evanjelickej verejnosti, že Pán života a smrti si k sebe povolal 9. júla 2025 – v požehnanom veku života 94. rokov – svojho verného služobníka, otca, starého a prastarého otca Michala Hudáka, evanjelického farára a seniora v. v.
Posledná rozlúčka so zosnulým sa konala 14. júla 2025 (pondelok) o 14.00 hod. v evanjelickom a. v. chráme Božom v Liptovskom Petre a na cintoríne vo Vavrišove.
Ďakujeme Pánovi cirkvi za dlhoročnú a vernú službu brata farára Michala Hudáka vo Východnom dištrikte ECAV na Slovensku, v cirkevných zboroch Jelšava a Liptovský Peter, ako aj v Liptovsko-oravskom senioráte.
Predsedníctvo dištriktu vyjadruje pozostalým synom a ich rodinám úprimnú sústrasť a vyprosuje od nebeského Otca pre ich zármutok Jeho pokoj a nádej.
Nech ich posilnia slová apoštola Pavla z 1K 1,3-7: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh každého potešenia, ktorý nás potešuje v každom našom súžení, aby sme potešením, ktorým nás potešuje Boh, mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení. Veď ako sa množia naše utrpenia pre Krista, tak sa rozmnožuje aj naše potešenie skrze Krista; či sme totiž súžení (súžení sme) na vaše potešenie a spasenie, či sa nám dostáva útechy, (aj to) je na vaše potešenie, ktoré pôsobí, že trpezlivo znášate tie isté utrpenia, aké aj my znášame. A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.“
Michal Hudák sa narodil na Dolnej zemi, v Slovenskom Komlóši (Tótkomlós, Maďarsko) 29. júla 1931. Tam navštevoval slovenskú evanjelickú základnú školu, a to až do roku 1938, keď sa rodina presťahovala do Segedína (Szeged). Gymnázium Gábora Barossa navštevoval aj cez ťažké vojnové roky a za prechodu frontu do roku 1946.
Na jeseň v rámci presídľovania Slovákov do ČSR prišiel do Dolného Kubína na gymnaziálne štúdium, ktoré ukončil maturitou v roku 1949. Ešte stále pod silným vplyvom konfirmácie (júl 1946), pod duchovným vedením seniora Daniela Benkóczyho, sa prihlásil na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave, kde študoval do konca roku 1952. Jeden semester pred absolvovaním štúdia musel v januári 1953 narukovať na vojenskú základnú službu do Levíc s tým, že teologické štúdium nebude môcť nikdy dokončiť. Po dvoch rokoch vojenčiny, i pre priaznivé hodnotenie armádou, vedenie fakulty súhlasilo s dokončením štúdia. Michal Hudák bol ordinovaný 2. júla 1955 v Košiciach biskupom VD Júliusom Krčmérym a ustanovený za jeho kaplána.
K 1. 11. 1956 ho vymenovali za námestného farára do novo-zriadeného cirkevného zboru v Šahách, manželku Ľudmilu za seniorálnu kaplánku Hontianskeho seniorátu v Horných Rykynčiciach. Pre stále ťažkosti s hlasivkami nasledoval v novembri 1962 nútený prechod do Jelšavy. Tamojšia služba v neľahkom baníckom, a pre ťažbu a spracovávanie magnezitu i vo veľmi nezdravom prostredí, trvala do roku 1974 (manželka pôsobila najprv ako seniorálna kaplánka, neskôr námestná farárka v Mokrej Lúke). Nezdravé prostredie si vynútilo ďalšiu zmenu pôsobiska a to od 1. júla v Liptovskom Petre. Duchovno-pastierska služba brata Hudáka v Liptovsko-oravskom senioráte trvala až do konca roka 1996; posledné roky i v hodnosti seniora LOS, zástupcu biskupa VD, generálneho presbytera, člena Vieroučného výboru cirkvi, člena predstavenstva Tranoscius. Michal Hudák stál i pri zrode Evanjelickej a. v. základnej školy a gymnázia v Liptovskom Mikuláši.
Po odchode do dôchodku založil v roku 1997 vydavateľstvo Polárka, ktoré sa špecializuje na vydávanie škandinávskej luterskej literatúry. Doposiaľ vykonalo užitočnú službu pre cirkev – za veľkej obetavosti aj pomoci manželky, no najmä syna Michala. Bratovi Michalovi Hudákovi, udelilo Generálne presbyterstvo ECAV na Slovensku cenu Leonarda Stöckela za celoživotnú prácu v ECAV na Slovensku v oblasti náboženstva.
Posledné roky života žil u svojho syna a nevesty na evanjelickej fare v Liptovskom Ondreji.
foto – Daniel Hanko
