Záchrana alebo zničenie? – Východný dištrikt

Záchrana alebo zničenie?

Spor o Kolmanovu záhradu

(PEREX)

Jedným z bodov, ktorým sa zaoberalo dištriktuálne presbyterstvo na svojom aprílovom zasadnutí (30. apríl), bol medializovaný spor ohľadom tzv. Kolmanovej záhrady v Prešove. Rozšírili sa hoaxy, že evanjelická cirkev ju chce zničiť. Údajne by na mieste záhrady malo dôjsť k výstavbe rodinných domov spojenej s masívnym výrubom stromov. V tomto duchu sa šírili mnohé videá na sociálnych sieťach a internete, zástupcovia občianskeho združenia Kolmanova záhrada dokonca iniciovali aj podpisovú petíciu, ktorá obsahuje nepravdivé alebo pravdu skresľujúce skutočnosti. Aká je však realita? Chce Východný dištrikt záhradu skutočne zničiť alebo sa snaží o jej záchranu? Celú situáciu vysvetľuje dištriktuálny biskup Peter Mihoč.

–

– Začnime teda od začiatku… Ako sa tento klenot – Kolmanova záhrada – dostal do rúk evanjelickej cirkvi?

Tento rok uplynie presne 150 rokov od chvíle, kedy záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman prešovskému Evanjelickému kolégiu. Dlhé desaťročia ju práve gymnazisti využívali pre potreby vzdelávania botaniky. Zároveň slúžila aj ako oddychová zóna. V roku 1960, kedy boli mnohé majetky cirkvi poštátnené, sa štátnym nariadením táto záhrada stala na ďalšie desaťročia vlastníctvom československého štátu. Cirkev vlastne stratila svoj majetok.

– Naspäť bol teda vrátený po roku 1989 v rámci reštitučných zákonov?

Nie celkom. Po roku 1989 to vyzeralo, že v rámci reštitučných zákonov bude môcť byť záhrada spätne vrátená evanjelickej cirkvi. Nakoniec sa rozhodnutím Ministerstva životného prostredia a vypísaním chráneného územia Holá hora stala chráneným územím. Problém bol v tom, že chránené územia nepodliehali vydávaniu majetku pôvodným vlastníkom, reštitučný zákon to neumožňoval. Takýmto spôsobom teda Kolmanova záhrada nemohla byť vrátená tak, ako ostatný majetok cirkvi. Dnes už nebohý brat biskup Midriak dokonca podal žalobu v mene Východného dištriktu. Majetok bol však delimitovaný na mesto Prešov. Evanjelická cirkev v súdnom spore neuspela.

– Kedy sa teda pozemok Kolmanovej záhrady dostal späť do vlastníctva Východného dištriktu?

Náprava týchto majetkovo-právnych krívd prišla až v roku 1999. Na základe žiadosti Východného dištriktu, a dnes už zosnulého brata biskupa Jána Midriaka, sa uzatvorila kúpno-predajná zmluva s mestom Prešov, ktorú podpisoval bývalý primátor, pán Juraj Kopčák. Samotná zmluva bola odsúhlasená na mestskom zastupiteľstve, kde bol jednomyseľne nielen evanjelikom, ale aj iným cirkvám, touto právnou formou vrátený majetok za symbolickú jednu korunu. Tu je potrebné ešte objektívne dodať, že to nebolo úplne za korunu, nakoľko bola evanjelická cirkev povinná zaplatiť daň, vo výške necelých 20 000 slovenských korún.

– Vyplynuli z tejto zmluvy pre majiteľa nejaké povinnosti?

V kúpno-predajnej zmluve je klauzula, ktorá definuje práva a povinnosti samotného kupujúceho, teda Východného dištriktu. Dištrikt sa zaviazal, že sa o Kolmanovu záhradu bude starať ako o chránené územie, keďže takto bola lokalita Holá hora vtedy definovaná. Druhá časť klauzuly hovorí: „… a s tým spojenú výučbu žiakov v rámci rôznych edukačných ekologických projektov.“ Tým chcem len zdôrazniť, že chránené územie nie je verejné priestranstvo. Dištrikt sa podpisom tejto zmluvy nijakým spôsobom nezaviazal, že bude záhradu spravovať a udržiavať ju ako verejný park pre všetkých občanov mesta. Ale ako prejav dobrej vôle sme sa snažili tento priestor zachovať nielen pre seba, ale aj pre Prešovčanov, ktorí si počas komunizmu zvykli na to, že bol otvoreným parkom. (Pozostatkom doby minulej je betónová plocha – tzv. „ihrisko“, kde kedysi končili prvomájové sprievody, pozn. red.)

– Aké úpravy sa od tohto momentu udiali v Kolmanovej záhrade?

V roku 2000 tam prebehla prvá revitalizácia. Na základe našej vlastnej investície sa osadili nové lavičky, zušľachtili sa chodníky, vytvorili sa rôzne oddychové zóny, pieskoviská a priestor pre matky s deťmi. Samozrejme, vždy sa dbalo aj o údržbu samotnej zelene. Tu treba smutne konštatovať, že po niekoľkých mesiacoch, alebo lepšie povedané aj týždňoch, bola celá investícia zničená – lavičky rozbité, pieskovisko vyrabované. Takýmto spôsobom došlo k majetkovej škode na našej strane. Napriek tomu Kolmanova záhrada stále ostávala ako verejný priestor otvorený pre širokú verejnosť s tým, že cirkev sa o ňu stará v rámci svojich možností – udržiavaním zelene a kosením. Ale bez väčších investícií, nakoľko zo strany mesta nebola veľká ochota spolupodieľať sa na samotnej údržbe.

ZMENA LEGISLATÍVY

– Prečo by to mesto malo vlastne robiť – podieľať sa na údržbe?

V roku 2007 bolo rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia zrušené chránené územie Holá hora, nakoľko sa v jej lokalite nedokázali žiadne vzácne biotopy, ktoré by bolo potrebné chrániť. Takýmto spôsobom sa záhrada stala majetkom bez vecného bremena. V roku 2009 však mestské zastupiteľstvo v rámci zmeny územného plánu definovalo toto územie ako verejnú zeleň. O tejto skutočnosti vlastníka žiadnym spôsobom neinformovalo, ani ho na to neupozornilo a, samozrejme, ani finančne neodškodnilo.

– V zmysle vyhlášky je o verejnú zeleň povinné starať sa mesto. Keď sme o to žiadali, bolo nám komunikované, že mesto sa nemôže starať o verejnú zeleň na súkromnom majetku. Takto sme ďalších 15 rokov – bez vzájomnej dohody a bez prenájmu súkromného vlastníctva – znášali bremeno starostlivosti v podobe údržby. Znášali sme aj bremeno majetkovej ujmy, nakoľko priestranstvo Kolmanovej záhrady síce verejnosť užívala, ale bez akejkoľvek náhrady. Dokonca sme boli obvinení, že žiadosť o finančný prenájom pre potreby verejného priestranstva je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sme majetok získali za nízku cenu.

Ako zástupca cirkvi som cítil zhrozenie. Najskôr nám komunistický režim pozemok násilne ukradne, potom nemôže byť kvôli rozhodnutiam štátu reštitučne vydaný. A keď sa nájde morálna sila a jediná právna forma na majetkovo-právne vysporiadanie kúpou pozemku, spravia z Kolmanovej záhrady bez nášho vedomia verejnú zeleň. Keď ako vlastník žiadame, kvôli značným obmedzeniam spôsobeným rozhodnutím mestských orgánov, o finančné majetkovo-právne vysporiadanie vo forme nájomnej zmluvy, tak je to údajne v rozpore s dobrými mravmi. Pritom sme z týchto finančných prostriedkov chceli len pokrývať náklady na údržbu pozemku. Otázka je, či bezodplatné 25-ročné užívanie pozemku širokou verejnosťou je v súlade s dobrými mravmi vo vzťahu k súkromnému vlastníkovi.

Povinnosť mesta starať sa o záhradu, ktorú vyhlásilo bez vedomia vlastníka za verejnú zeleň, potvrdilo aj nedávne súdne rozhodnutie.

– Prečo bola Kolmanova záhrada doteraz prístupná verejnosti, keď ide o súkromný pozemok?

Chcem opäť podčiarknuť dôležitý fakt, že záhradu daroval lekárnik Friedrich Kolman v roku 1875 evanjelickej cirkvi a prešovskému Evanjelickému kolégiu. Kolmanka nepatrí mestu Prešov ako samosprávnemu subjektu. To, že je dodnes verejnosti prístupná, je iba prejav dobrej vôle cirkvi ako súkromného vlastníka.

Z pôvodnej výmery štyroch hektárov získal Východný dištrikt v rámci kúpno-predajnej zmluvy v roku 1999 už iba jeden necelý hektár. To znamená, že tri hektáre boli počas komunizmu a po revolúcii rozdelené a rozpredané. Takýmto spôsobom dištrikt ako vlastník utrpel značnú majetkovú ujmu.

– Nastali v ďalších rokoch na danom území ešte ďalšie majetkovo-právne zmeny?

Po navrátení jedného hektára boli v strede Kolmanovej záhrady ešte dva pozemky, ktoré mali cudzích vlastníkov. Na základe dohody a majetkovo-právneho vysporiadania sa dištriktu podarilo tieto dva pozemky minulého roku získať, a tak záhradu územne sceliť.

REVITALIZÁCIA

– Prečo ste sa rozhodli podať projekt na revitalizáciu parku? Kde ste našli vhodnú výzvu?

Dištrikt si uvedomuje, že pohyb v Kolmanovej záhrade môže predstavovať istý typ nebezpečenstva, ak nebude zeleň udržiavaná, a najmä zdravie všetkých biotopov. Pre lepšiu predstavu, finančné náklady len na dendrologickú údržbu predstavujú niekoľko desiatok tisíc eur. A tak sme sa pred dva a pol rokmi rozhodli, že v spolupráci so záhradným architektom pripravíme projekt na revitalizáciu záhrady. Následne sme istý čas čakali na primeranú výzvu, cez ktorú by sme dokázali revitalizáciu prefinancovať. Na jeseň roku 2024 vyhlásilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) výzvu, ale finančné prostriedky alokovalo na samotné samosprávy, ktoré mali rozhodnúť o ich nakladaní. Ako predstavitelia Východného dištriktu sme preto vstúpili do komunikácie s predstaviteľmi mesta. Žiadali sme, aby sa projekt revitalizácie Kolmanky začal uskutočňovať a aby to bola jedna z priorít mesta Prešov.

– O akých číslach sa pri investíciách bavíme? Aké sú celkové náklady projektu a spoluúčasť cirkvi?

Podmienka samotnej výzvy bola 8-percentná spoluúčasť, čo pri celkovej výške projektových nákladov zhruba 600 000 € predstavuje okolo 50 000 €. Udržateľnosť projektu je 5 rokov – to znamená, že sa žiadateľ zaväzuje k tomu, že bude päť rokov v rámci tohto projektu Kolmanovu záhradu udržiavať v zmysle projektovej dokumentácie. Do údržby by bolo potrebné investovať ešte ďalších 25 000 € ročne. Takže celkové náklady sú za 5 rokov zhruba 175 000 €, čo je pre dištrikt enormná finančná záťaž.

Ak má Kolmanova záhrada prejsť revitalizáciou a stať sa bezpečným verejným priestranstvom, dištrikt považuje za morálne, aby sa mesto na základe dohody podieľalo na financovaní nákladov v podobe riadneho nájomného vzťahu.

– V súvislosti s témou revitalizácie sa začali šíriť hoaxy a dezinformácie o údajnom pripravovanom výrube vzácny stromov a biotopov. Aká je skutočnosť?

K výzve MIRRI sú okrem projektovej dokumentácie potrebné súhlasné stanoviská rôznych schvaľovacích orgánov, vrátane mestského odboru životného prostredia, ktoré spolu so zástupcami ochranárov posúdilo zdravotný stav každého jedného stromu v Kolmanovej záhrade. Na základe toho vznikol plán ozdravného výrubu stromov, ktoré sú úplne vyschnuté alebo ozdravného orezu chorobou napadnutých stromov. Momentálne ohrozujú nielen návštevníkov záhrady, ako aj domy v susedstve. Tu by som rád zdôraznil, že návrh na výrub a orez stromov pripravili odborníci životného prostredia v spolupráci s ochranármi, nie my ako vlastník. O to viac ma mrzia rôzne dezinformácie, ktoré proti cirkvi účelovo šíria niektorí aktivisti, a pritom nemajú žiadny právny vzťah k danému územiu, teda ani právnu zodpovednosť.

PROJEKT DSS

– Predsedníctvo dištriktu podalo cez poslanecký návrh mestskému zastupiteľstvu žiadosť na zmenu územného plánu na dvoch parcelách, a to za účelom výstavby nového diakonického zariadenia pre seniorov. O čo konkrétne ide?

Východný dištrikt pred dvomi rokmi zriadil Diakonický domov pre seniorov Elim na Baštovej ulici, kde je veľmi dlhý poradovník. Ide o verejno-prospešnú službu, ktorú evanjelická cirkev poskytuje zdravotne odkázaným obyvateľom mesta a jeho okoliu, a to bez ohľadu na konfesionálnu príslušnosť. Záujem o sociálne služby je obrovský, preto dištrikt začal uvažovať nad vybudovaním ďalšieho sociálneho zariadenia. A nemá iný pozemok, ako je pozemok v Kolmanovej záhrade.

Treba zdôrazniť, že žiadal o zmenu územného plánu na parcele, ktorá nebola súčasťou kúpno-predajnej zmluvy podpísanej medzi Východným dištriktom a mestom Prešov v roku 2000. Chcem tiež podčiarknuť, že na tejto parcele nerastú žiadne stromy.

– Ako ste postupovali v tejto veci ďalej?

Na spoločnom rokovaní s pánom primátorom som sa informoval o možnostiach zmeny územného plánu za týmto účelom – predefinovať necelých 10 percent výmery Kolmanovej záhrady na stavebný pozemok. Na základe týchto rokovaní dištrikt podal oficiálnu žiadosť o zmenu územného plánu, v ktorej zadefinoval svoj zámer. Nechceli sme v Kolmanke stavať byty ani domy. Nemáme žiadne developerské projekty a záujmy, išlo nám len o rozšírenie sociálnych služieb, ktorých je v rámci mesta nedostatok a budú aj do budúcna veľmi potrebné. Chceli sme, aby záhrada slúžila v prospech poslania cirkvi, ale aj ako verejno-prospešná služba pre Prešovčanov. Tento zámer opätovne potvrdil na tohtoročnom májovom zasadnutí uznesením Dištriktuálny konvent

– Prečo by bolo dobré, aby DSS stála práve v danej lokalite?

Za posledných 15 rokov máme veľa negatívnych skúseností. Pozemok Kolmanovej záhrady nie je žiadnym spôsobom chránený. Mestská polícia nás už nespočetnekrát upozornila na potrebu likvidácie skládok odpadu, ktorý do Kolmanky niekto navozil. Odpad teda chodíme už roky upratovať na svoje vlastné náklady. Pri kosení nachádzame použité injekčné striekačky, porozbíjané fľaše a iné nebezpečné predmety. V bezpečí teda nie sú ani samotní návštevníci záhrady. Keby na predmetnej parcele stálo sociálne zariadenie, Kolmanova záhrada by získala „oči“. Mal by sa o ňu kto starať, udržiavať ju, chrániť a zabezpečovať určitý typ poriadku.

Okrem toho by seniori svoju starobu mohli prežiť v krásnom prostredí. Záhrada by tak mohla byť jedinečným priestorom, kde sa budú stretávať všetky generácie, od najmenších až po najstarších. So spájaním generácií máme pozitívne skúsenosti pri diakonickom domove Elim a Evanjelickej spojenej škole.

PETÍCIA

– Čo si myslíte o petícii, ktorú iniciovalo tzv. občianske združenie Kolmanova záhrada a pod ktorú sa podpísalo cca 6-tisíc ľudí?

Veľmi ma mrzí, že podsúvajú verejnosti značné dezinformácie. Nežiadali sme o výrub zdravých stromov kvôli nejakej výstavbe. Ešte raz opakujem, že dištrikt požiadal o výrub mŕtvych a orez chorých stromov, ktoré potrebujú ošetrenie, a to na základe posudku odborníkov. Mrzí ma, že ľudia, ktorí petíciu podpísali, nemali relevantné informácie. Neviem, či vôbec vedia, že Kolmanova záhrada je súkromný majetok evanjelickej cirkvi. Nebudem komentovať motívy iniciátorov petície, avšak verím, že po objasnení niektorých majetkovo-právnych skutočností obyvatelia Prešova pochopia podstatu veci a problémov, ktoré ako vlastník denne riešime.

– Tvrdíte, že iniciátori petície verejnosť úmyselne zaviedli. Ktoré fakty sú v rozpore so skutočnosťou?

Citujem z petície: „Verejnosť je zásadne proti výstavbe v tomto unikátnom území urbanistickej a verejnej zelene a proti zmene územného plánu na území Kolmanovej záhrady (parcely 7366, 7367/1, 7368, 7370/2, 7370/3).“ Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Žiadosť o zmenu územného plánu sme ako vlastník podali cez poslanecký návrh len na parcely 7367/1 a 7368. Ide o parcely, ktoré neboli súčasťou kúpno-predajnej zmluvy podpísanej medzi Východným dištriktom a mestom Prešov v roku 2000. Parcela 7366 (teda časť, kde je zeleň a kde rastú stromy, pozn. red.), ktorá bola predmetom kúpno-predajnej zmluvy vo výmere 9885 m², nebola predmetom žiadosti o zmenu územného plánu. Parcely 7370/2, 7370/3 nie sú ani vlastníctvom Východného dištriktu ECAV na Slovensku, z tohto titulu nie sme oprávnení žiadať o zmenu územného plánu. Celý odsek je zavádzajúci a obsahovo nekorešponduje s obsahom našej žiadosti.

– Podľa petície „Kolmanova záhrada 200 rokov slúžila verejno-prospešnému účelu ako unikátna botanická záhrada, štátom chránené územie a urbanistická a verejná zeleň“. Je to naozaj tak?

Ako som už uviedol, po poštátnení v roku 1960 boli tri hektáre záhrady rozpredané súkromným vlastníkom, a tak aj zničené vzácne stromy a biotopy. Z pôvodnej rozlohy záhrady zostal necelý hektár. V roku 2006 vyhláškou Krajský úrad životného prostredia zrušil túto lokalitu ako chránené územie, keďže už niet čo chrániť. Vyhláška nadobudla právoplatnosť 1. 1. 2007

– Aktivisti ďalej tvrdia, že „v roku 2013 bol petíciou zastavený zámer výstavby v Kolmanovej záhrade. Mesto Prešov v roku 2022 opakovane vyhralo súdny spor s vlastníkom pozemkov v Kolmanovej záhrade. Súdne rozhodnutie znamená, že Kolmanova záhrada môže naďalej slúžiť verejnosti ako oddychový park“. Skutočne existuje súdne rozhodnutie, ktoré spravilo z Kolmanky park pre obyvateľov Prešova?

V roku 2013 ani nikdy predtým sme ako vlastník Kolmanovej záhrady nemali, ani žiadnym spôsobom nedeklarovali zámer výstavby, ktorý by mal byť petíciou zastavený. Mesto Prešov v roku 2022 s nami ako vlastníkom pozemkov v Kolmanovej záhrade nevyhralo súdny spor, teda žiadne súdne rozhodnutie neurčilo, že verejnosť môže užívať pozemok Kolmanovej záhrady ako oddychový park. Z tohto hľadiska vnímame obsah petície ako vysoko zavádzajúci širokú verejnosť.

– Iniciátori petície verejnosť strašili developermi, ktorí sa opakovane nevzdávajú svojich úmyslov na zmenu územného plánu.

Toto označenie považujeme za vysoko znevažujúce dobré meno cirkvi, ktorej poslaním je rozvíjať praktickú diakonicko-sociálnu službu širokej verejnosti. Zmyslom návrhu zmeny územného plánu bolo rozšírenie kapacít poskytovania sociálnych služieb pre obyvateľov mesta Prešov a širokú verejnosť. Nazývať vlastníka pozemku developerom považujeme za urážlivé zvlášť v prípade, ak sa jedná o druhú najväčšiu cirkev v krajine, ktorá chcela svoj vlastný majetok poskytnúť verejnosti a za svoje vlastné finančné prostriedky na vlastnom pozemku poskytovať sociálnu službu obyvateľom mesta.

– Stretli ste sa niekedy aj osobne s iniciátormi petície a zástupcami OZ Kolmanova záhrada?

Pred pár rokmi som sa stretol s jej predsedom, kedy som ho informoval o vlastníckych pomeroch vo vzťahu ku Kolmanke. Pred nejakým časom som sa spolu s predstaviteľmi združenia zúčastnil na rokovaní mestského zastupiteľstva, kde som niektoré skutočnosti ozrejmil – nielen z právneho, ale opäť aj z vlastníckeho hľadiska. Informoval som aj o zámere revitalizácie záhrady. Mrzí ma, že autori petície obsahovo nepomenovali skutkový stav objektívne a v pravde. Na základe spomenutých skutočností sme presvedčení, že široká verejnosť bola neobjektívne informovaná.

ZÁVERY

– Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí 30. apríla 2025 napokon zmenu územného plánu, o ktorú dištrikt žiadal, neschválili. Ako hodnotíte výsledok tohto hlasovania?

Mrzí ma, že sa poslanci pri svojom rozhodovaní neopierali o skutkový stav vecí, čo vytvorilo precedens do budúcna – ktokoľvek na základe neobjektívnych informácií vás dokáže nielen diskreditovať, ale aj vytvárať spoločenský tlak na dosiahnutie svojich cieľov. Cítime nielen majetkovo-právnu krivdu, ale najmä zodpovednosť pred Bohom za správu nášho vlastníctva, ktoré nemôžeme už desiatky rokov riadne užívať. Pred zasadnutím mestského zastupiteľstva, sme 28. apríla všetkých poslancov pozvali na stretnutie do Dvorany Starého kolégia, kde sme podrobne predstavili projekt revitalizácie a zámer výstavby DSS. Mrzí ma, že iba piati poslanci prejavili záujem.

–
Začiatkom júna tohto roku dištrikt vyhlásil verejnú súťaž na prenájom Kolmanovej záhrady.
Prečo bola súťaž vyhlásená a aké sú jej výsledky?

Dištriktuálny konvent na svojom zasadnutí 24. mája 2025 v Prešove prijal uznesenie, ktorým schválil realizáciu revitalizácie Kolmanovej záhrady, ale pod podmienkou uzavretia právneho vzťahu s mestom Prešov v zmysle znaleckého posudku, ktorý určuje minimálnu výšku nájomného za prenájom záhrady. Tento právny vzťah s mestom sa nepodarilo uzavrieť, keďže nájom, ktorý mesto Prešov ponúklo, bol hlboko pod výškou nájmu, ako ho stanovil súdny znalec.

Preto nasledovalo vyhlásenie verejnej súťaže – opäť v zmysle prijatého uznesenia Dištriktuálneho konventu – do ktorej sa prihlásili dva subjekty. Ani jeden z nich však nesplnil jednu zo základných podmienok súťaže – minimálneho nájomného vo výške stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným znalcom v odbore stavebníctvo.

–

– Čo bude s Kolmanovou záhradou ďalej, vzhľadom na patový stav spôsobený účelovou legislatívou?

O záhradu sa bude dištrikt starať v rámci svojich personálno-finančných možností tak ako doteraz. Zabezpečí ju tak, aby vyschnuté a chorobou napadnuté stromy nikoho neohrozili na zdraví a živote, a nepoškodzovali ani rodinné domy a majetok v susedstve. Kolmanku budú naďalej využívať študenti Evanjelickej spojenej školy – na ekologické aktivity v rámci vyučovacieho procesu, zber odpadkov a pobyty v rámci OŽaZ – Ochranu života a zdravia, kedysi branné cvičenia. Verejnosti, samozrejme, zabezpečíme právo prechodu tak, ako to ustanovuje kúpno-predajná zmluva.

– A bodka na záver?

Lekárnik Friedrich Kolman bol človek, ktorý mal úzky, osobný vzťah k cirkvi aj k samotnému Evanjelickému kolégiu. Starať sa o majetok, ktorý cirkvi daroval, je naša zodpovednosť pred Pánom Bohom aj pred budúcimi generáciami. Chceme ho opatrovať a zveľaďovať tak, aby prinášal nielen materiálne, ale najmä duchovné benefity.

Zuzana Martausová a E. Mihočová