Author: Marek Cingeľ

„Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ J 20,15
 
Drahé sestry a bratia v živom Kristovi,
 
v tejto veľkonočnej dobe Vás pozdravujeme slovami nádeje a radosti: Kristus vstal z mŕtvych! Haleluja! Veľká noc nám každoročne pripomína, že podobne ako na počiatku Boh slovom tvorí život, tak vo veľkonočnej záhrade prehovoril znova a otvára nový svet vzkriesenia. Veľkonočné ráno teda spája dva svety: starý, poznačený slzami a bolesťou – svet Márie Magdalény; a nový svet, patriaci Vzkriesenému. Tieto dva svety premosťujú prvé veľkonočné slová: „Žena, čo plačeš? Koho hľadáš?“ (J 20,15). Mária plače, lebo stratila Pána, Jeho lásku a prijatie. Ježiš zmenil jej pochybný život. Zo stratenej existencie sa zrazu stala žena, ktorá začala žiť v spoločenstve s Ježišom zmysluplný život. A po Jeho ukrižovaní zrazu to všetko krásne bolo preč. Plače, lebo sa z jej života vytratil Ježiš. 
 
Udalosti posledných dní, tragédia Kvetnej nedele v meste Sumy na Ukrajine, nevinné obete vojen, slzy matiek, otcov, detí – odhaľujú, že slzy a plač stále patria k našej porušenej každodennosti. No zároveň potvrdzujú, že aj dnes sa môže zo života ľudí Niekto dôležitý stratiť. 
 
Milé sestry a bratia, nie je dôvodom k plaču skutočnosť, že sa z našich rečí, skutkov a postojov vytráca Ježiš? Nie je dnešný svet v mnohých oblastiach svedectvom o absencii lásky, súcitu, porozumenia, pokory, ľudskosti a úcty k životu? Márii Magdaléne vzali Pána, preto plače. My sa Ho často vzdávame postupne a dobrovoľne, až nám nakoniec zostávajú len oči pre plač. 
 
Radostná zvesť veľkonočného rána je ukotvená v Božom konaní, s ktorým tak ako vtedy, ani dnes mnohí nerátajú. Kristus vstal z mŕtvych a viac už nezomiera. Smrť nemala posledné slovo v Jeho živote. Posledné slovo má vždy Boh. Preto druhá otázka Vzkrieseného ide ešte hlbšie: „Koho hľadáš?“ Mária hľadala Toho, ktorý jej dal novú hodnotu života. – Na Veľkú noc je Kristus ako ranná hviezda, ktorá nikdy nezapadne, – povedal Luther. On je tým, koho potrebujeme hľadať. On dáva hodnotu veľkonočnému ránu, našej viere, nádeji a budúcnosti. On mení slzy plaču na tichú radosť z nového života a spoločenstva. – Boh zbiera slzy svojich verných a premieňa ich na pramene života, –  hovorí Luther na inom mieste. Aby sme zmierení s Bohom prinášali zmierenie svetu. Ako prijatí Kristom vedeli prijímať tých, ktorí trpia. Aby sme ako milovaní vedeli milovať. Modlime sa za všetkých, ktorí dnes plačú. Kristus žije a toto poznanie nám prináša nielen novú skutočnosť, ale predovšetkým radosť života. 
 
Prajeme Vám, aby ste aj počas tohtoročných sviatkov Veľkej noci mohli reálne zažiť skúsenosť biblických slov: „Ajhľa, stánok Boží s ľuďmi; prebývať bude s nimi a oni budú Jeho ľudom a On, Boh, bude s nimi, zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo. A Ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Ajhľa, všetko tvorím nové. A ešte povedal: Napíš, že tieto slová sú verné a pravé. A doložil: Stalo sa! Ja som Alfa i Omega, Počiatok i Koniec.“ Zjav 21,3-6
 
S prianím Božieho pokoja, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum; ten nech Vás chráni a ostríha Vaše srdcia, aby ste naplnení pokojom Vzkrieseného, stali sa pokojom pre dnešný nepokojný svet.
 
Ivan Eľko, generálny biskup
Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu
Peter Mihoč, biskup Východného dištriktu