Zástupcovia Východného dištriktu – biskup Peter Mihoč, biskupský tajomník Marek Cingeľ a tajomník pre školstvo VD Miroslav Čurlík – sa v piatok 2. mája 2025 zúčastnili na otvorení nového futbalového štadióna v Prešove – TATRAN ARÉNY.
Novostavbu požehnali a uviedli do života predstaviteľmi kresťanských cirkví, Mesta Prešov, Prešovského samosprávneho kraja, Slovenského futbalového zväzu a spoločnosti FTA. Interiér arény poskytne kompletné športové zázemie pre hráčov a tiež pre návštevníkov moderného športoviska na európskej úrovni.
Výstava areálu trvala 18 mesiacov a stála asi 24 miliónov eur. Projekt vznikol ako združená investícia – na financovaní sa podieľalo Mesto Prešov, PSK, Fond na podporu športu a Slovenský futbalový zväz.
Štadión dostal aj čestný prívlastok „Štadión Ladislava Pavloviča“, legendy prešovského futbalu. Pri odhalení pamätnej tabule boli prítomní aj syn a manželka tohto futbalového velikána. Nechýbalo ani mužstvo FC Tatran.
Výber z príhovoru dištriktuálneho biskupa Petra Mihoča:
„Futbal je krásny, lebo je to tímová hra. Hra, kde hviezda nič nezmôže bez prihrávky. Kde gól padá len vďaka pohybu celého tímu. Priestor, kde je rovnako dôležitý stopér, aj útočník, záloha, stred, obrana aj rýchle hroty.
Futbal nás učí, že sila je v tíme. Na ihrisku to funguje len vtedy, keď každý vie, že nehrá len za seba, ale za tím.
Rovnako to musí fungovať aj v živote. Rodina je tím. Mesto je tím. Národ je tím. Kde každý hrá len za seba, prehrávame všetci – v politike, spoločnosti, cirkev nevynímajúc.
A tak práve tu, na tomto štadióne – v meste s najstarším futbalovým klubom Slovenska – sa dnes nespája len minulosť so súčasnosťou, ale aj šport s hodnotami, ktoré potrebujeme ako soľ. Férovosť. Rešpekt. Vytrvalosť. Pokora. Tímovosť.
Tímový duch je sila, ktorá dnes v spoločnosti bolestne chýba. V rodinách, politike, medziľudských vzťahoch. A práve šport môže byť školou pre lepšiu spoločnosť.
A je to aj duch kalokagatie – starého, ale krásneho ideálu, ktorý spája krásu tela s krásou duše, silu s čestnosťou, výkon s pokorou.
Nech je futbalový štadión v Prešove miestom, kde mladí športovci napredujú nielen v rýchlosti, ale aj v dobrote. Kde sa trénuje nielen strela, ale aj charakter. Kde sa slávi nielen víťazstvo, ale aj férovosť.
Lebo v Božích očiach nie je víťaz ten, kto dá najviac gólov. Víťaz je ten, kto hrá čisto, žije svedomito a vie sa podeliť o loptu – aj v živote.
Ako sa hovorí, pánom na ihrisku je rozhodca. Nie preto, že by bol viac než ostatní, ale preto, že je zárukou hry podľa pravidiel. Bez neho by sa hra zmenila na chaos. A podobne aj v živote: potrebujeme pravidlá, spravodlivosť, a tých, ktorí ich chránia – zvlášť v dnešných náročných časoch ťažkých kopancov voči spravodlivosti, rozumnosti, faktom, charakteru a slušnosti. Potrebujeme trénerov, ktorí pochopia, v čom spočíva krása životnej hry. Potrebujeme si nanovo uvedomiť, že nie človek ale Boh je rozhodcom na ihrisku sveta, a preto máme hrať podľa pravidiel. Raz bude odpískané aj v našich zápasoch a na svetelnej tabuli života sa rozsvieti skóre svedomia a vedomia – nie počet gólov, ani výška majetku, ale radosť z postupu do ligy Majstra.“
