355 rokov od položenia základného kameňa Kolégia v Prešove (6. apríl 1666).
Stavbou Kolégia a jeho otvorením vyvrcholili snahy hornouhorských evanjelikov zriadiť vysokú školu v našich podmienkach. Cesta od položenia základného kameňa k otvoreniu školy (18.10.1667) bola relatívne krátka, ale vzhľadom na panujúce pomery v Uhorsku aj veľmi tŕnistá. Celú túto myšlienku bolo možné uskutočniť vďaka obrovskej spoločnej snahe a podpore evanjelikov. Na stavbu Kolégia prispievali rôznymi finančnými príspevkami mnohí významní predstavitelia protestantských stavov. Štefan Vitnédi daroval 6000 zlatých, k ďalším darcom patrili napr. Žigmund Zimmermann, Andrej Kecer, Dávid Feja (budúce obete Prešovských súdov v roku 1687). Kolégium finančne podporili aj remeselnícke cechy, rôzni zahraniční donátori, sedmohradské stavy, nemecké mestá, kniežatá ako aj švédsky a dánsky kráľ. Slávnostné položenia základného kameňa sa uskutočnilo za účastí mnohých hostí a väčšiny mešťanov.
335 rokov od smrti Eliáša Ladivera (2. 4. 1686)
Eliáš Ladiver sa narodil okolo roku 1633 v Žiline v rodine rektora žilinskej školy neskôr žilinského farára a seniora Hornotrenčianskeho seniorátu Eliáša Ladivera. Eliáš mladší postupne študoval v Žiline, Levoči a Blatnom Potoku, kde bol študentom Jána Ámosa Komenského. Následne študoval teológiu vo Wittenbergu. Po návrate domov bol rektorom školy v rodnej Žiline a v Bardejove. V roku 1664 bol ordinovaný za farára v Teplej (Liptov, Liptovská Teplá). V roku 1667 bol povolaný na novootvorené Kolégium hornouhorských stavov v Prešove za profesora logiky a poézie. V roku 1672 po zrušení Kolégia musel spolu s ostatnými profesormi z Prešova ujsť. Počas tohto exilu pôsobil na školách v Sedmohradsku Sibini a Sighișoara – Šegešvár (dnešné Rumunsko). V roku 1681 bol povolaný za rektora na obnovené Kolégium v Prešove. V Prešove 2. apríla 1686 aj zomrel a bol pochovaný v nemeckom evanjelickom kostole v Prešove (dnes konkatedrála sv. Mikuláša). Ladiver bol významným filozofom, básnikom a učiteľom a krátko pôsobil aj ako kňaz. Známe sú jeho vieroučné dišputy s jezuitmi, bol autorom mnohých divadelných hier, ktoré boli verejne prezentované študentmi Kolégia (Eleazar Constans, Papinianus Tetragonos).