2% z dane pre Elim

2% z dane pre Elim

Biskupský úrad Východného dištriktu ECAV na Slovensku začína s rekonštrukciou budovy na Baštovej ulici 21 v Prešove, kde po ukončení prác vznikne Diakonický domov Elim, ktorý bude ponúkať komplexné sociálne služby seniorom z Prešova a širokého okolia. Rekonštrukcia budovy je finančne náročná, preto vyzývame ochotných darcov, ktorí chcú podporiť tento dôležitý projekt, k darovaniu 2% zo zaplatenej dane. K darovaniu časti zaplatenej dane prosíme využite priložené tlačivo. Každý príspevok nám pomôže urýchliť tento projekt, preto Vám už teraz srdečne ďakujeme! 

 

ŠTÚDIUM NA EVANJELICKEJ BOHOSLOVECKEJ FAKULTE UK V BRATISLAVE

ŠTÚDIUM NA EVANJELICKEJ BOHOSLOVECKEJ FAKULTE UK V BRATISLAVE

Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v  Bratislave oznamuje, že pre akademický rok 2020/2021 sa uskutoční prijímacie konanie do nasledovných študijných  programov:

Evanjelická teológia  –  (5-ročné denné spojené magisterské štúdium):
– s možnosťou prípravy na ordináciu v Evanjelickej cirkvi a.v.
– s možnosťou všeobecného štúdia evanjelickej teológie
Učiteľstvo náboženskej výchovy v kombinácii
(3-ročné denné bakalárske štúdium a nadväzujúce 2-ročné denné magisterské štúdium)
V  spolupráci s FiFUK a PriF UK nasledovné možnosti kombinácií:
–        s učiteľstvom anglického jazyka a literatúry
–        s učiteľstvom nemeckého jazyka a literatúry
–        s učiteľstvom slovenského jazyka a literatúry
–        s učiteľstvom maďarského jazyka a literatúry
–        s učiteľstvom histórie
–        s učiteľstvom geografie
–        s učiteľstvom filozofie
Evanjelická teológia so zameraním na sociálnu pomoc

(3-ročné denné alebo 4-ročné externé  bakalárske štúdium)

Evanjelická teológia so zameraním na riadenie sociálnej pomoci

(2-ročné denné alebo 3-ročné externé magisterské štúdium)

 

Podrobné informácie o študijných programoch a podmienkach prijatia nájdete na adrese: www.fevth.uniba.sk v sekcii „Štúdium“, podsekcii  „Pre uchádzačov o štúdium“..

Termín podania prihlášok pre bakalárske a magisterské  študijné programy: 31. marca 2020

Prihlášky na štúdium je nutné podať elektronickou formou, následne vytlačiť a podpísané s povinnými prílohami na adresu:

Evanjelická bohoslovecká fakulta

Univerzita Komenského v Bratislave

Bartókova 8

811 02 Bratislava 1

V mediálnej galaxii

V mediálnej galaxii

Žijeme v dobe, kedy čoraz viac ľudí používa digitálne médiá a komunikuje cez rôzne sociálne siete. Je digitalizácia užitočná alebo z nej musíme mať obavy? Je hrozbou alebo šancou? Či a ako zvládame mediálnu situáciu v evanjelickej cirkvi? Tieto otázky sme si položili v hlavnej téme februárového čísla EV s nasledujúcim obsahom:

*rozhovor s Tomášom Michalíkom, zakladateľom diskusnej skupiny Ako ďalej v ECAV

*tému Imricha  Gazdu:

Prečo sa o cirkvi nepíše ľahko

*postoj ku kontroverznému filmu

Prvé pokušenie Krista

* príbeh novinára časopisu Bild

Ako som sa stal kresťanom 

*komentár k iniciatíve

Kresťania proti nenávisti

* druhú sériu ankety k parlamentným voľbám

* portrét Petra Pokorného

novozmluvného  teológa

* rozhovor s matematikom Johnom Lennoxom

* reportáž z oblasti Donbasu

s fotografiami reportéra Tomáš Forró

*rozhovor s Františkom Mikloškom, oceneným štátnym vyznamenaním prezidentky SR

*prenasledovanie kresťanov v Nigérii

* nové „střípky“ zo života manželky biskupa  Lilie Tyrlíkovej

* portrét  Jána Trebulu, prenasledovaného farára 

* recept z fary 

* filmovú a knižnú recenziu

POZÝVAME Rozhlasové služby Božie z Pribyliny

POZÝVAME Rozhlasové služby Božie z Pribyliny

V Predpôstnu nedeľu, 23. februára 2020, RTVS odvysiela záznam rozhlasových bohoslužieb z evanjelického cirkevného zboru Pribylina, ktorý patrí do Liptovsko-oravského seniorátu. V súčasnosti má 688 členov a je monolitným zborom. Vedie ho zborová dozorkyňa Jana Zaťková spolu so zborovou farárkou Erikou Pospíšilovou . V zbore je aktívna detská besiedka, dorast aj 15-členný spevokol pod vedením Jany Mikušovej.

Kostol z roku 1902 zbor postavil podľa návrhu známeho architekta M. M. Harminca. V čase 1. svetovej vojny až do roku 1921 v Pribyline pôsobil evanjelický kňaz a spisovateľ Martin Rázus. V Pribyline sa narodil a je i pochovaný známy evanjelický teológ Dr. Ján Lajčiak (1875 – 1918), dvojnásobný doktor filozofie a teológie, priateľ M. R. Štefánika zo štúdií v Paríži.

————————————————————————————————————-

Program rozhlasových bohoslužieb:

Termín: Predpôstna nedeľa, 23. februára 2020.

Piesne: 192, 245, 199, 355, A86

Liturg a kazateľ: Erika Pospíšilová – zborová farárka

Kantor: Metod Rakar

Príhovornú modlitbu prednesie zborový poddozorca Stanislav Mikuš, báseň od Martina Rázusa: Slovo k duši –  Lívia Pozorová.

Zaspieva zborový spevokol a dorast.

FOTO: zborový archív

Evanjelici vyzbierali pre ľudí z Mukačevskej ulice vyše 40.000 eur

Evanjelici vyzbierali pre ľudí z Mukačevskej ulice vyše 40.000 eur

Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi a . v. na Slovensku – generálny biskup Ivan Eľko a generálny dozorca Ján Brozman – odovzdalo primátorke mesta  Andrei Turčanovej symbolický šek vo výške 41 715 eur, výťažok z celocirkevnej zbierky pre obete a pozostalých tragického výbuchu bytového domu na Mukačevskej ulici, ku ktorému došlo 6. decembra 2019. Osem ľudí prišlo pri tragédii o život a niekoľko desiatok rodín o strechu nad hlavou.

„Stalo sa to v deň, keď sme mali v Bratislave zasadnutie generálneho presbyterstva. Traja jeho členovia sú Prešovčania. Hneď začali telefonovať a pýtať sa, čo sa stalo. Správy sa rôznili a zneli veľmi zle. Generálne presbyterstvo okamžite vyhlásilo celocirkevnú zbierku,“ vysvetlil okolnosti tragického piatku generálny biskup I. Eľko. Následne presbyterstvo vyzvalo evanjelickú verejnosť k dobročinnosti a zverejnilo oficiálny účet spolu s variabilným symbolom.

Predsedníctvo ECAV symbolický šek vedeniu mesta Prešov odovzdalo pri príležitosti inštalácie novozvoleného biskupa Východného dištriktu Petra Mihoča, ktorá sa konala v nedeľu 2. 02. 2020 v Chráme sv. Trojice v Prešove. Generálny biskup Eľko v príhovore uviedol: „Mysleli sme počas tej doby na Prešov, na predstaviteľov mesta, na vás pani primátorka – prežili ste ťažký december a január, ťažká situácia ešte stále trvá. Toto je iba malý príspevok do obrovskej potreby, ktorá v Prešove vznikla. Súcitíme s pozostalými po obetiach a s rodinami, ktoré sa nemohli vrátiť domov, aj na vás, ktorí túto ťažkú situáciu musíte riešiť.“

Celocirkevná zbierka evanjelickej cirkvi bola ukončená k 31. januáru 2020. „Mnohí evanjelici podľa našich informácií prispeli priamo na transparentný účet mesta, čo je samozrejme v poriadku,“ uviedla Jana Nunvářová, tlačová tajomníčka Generálneho biskupského úradu ECAV.

Andrea Turčanová symbolický šek prijala s vďakou voči všetkým, ktorí sa rozhodli prispieť: „6. december 2019 sa stal v našom meste čiernym piatkom. Práve sme chystali akcie ku dňu sv. Mikuláša, po ktorom je pomenovaná aj prešovská konkatedrála a mysleli sme si, že sa nič zlé nemôže stať. 6. december to však všetko zmenil. Nechcem sa vracať k tragédii a ku všetkému, čo sta stalo, pretože to bolo ťažké. Pozitívne je, že bolo zachránených 39 ľudí. Nešťastie zmobilizovalo Slovensko a aj naše partnerské mestá v Čechách, ktoré vyhlasovali zbierky.“ Verejná zbierka mesta Prešov  trvala do konca januára a celkovo sa vyzbieralo takmer 5 miliónov eur. Podľa primátorky by celková suma mala postačovať na to, aby si 48 poškodených rodín zabezpečilo nové bývanie.

————————————————————————————————————–

Okrem hasičov a policajných zložiek bol v osudný piatok 6. decembra 2019 v pohotovosti aj tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti Ministerstva vnútra SR, ktorého členom je aj evanjelický duchovný Matúš Vongrej. Okolnosti intervencie opísal nasledujúco: „Pomáhali sme s distribúciou teplého čaju zraneným, poskytovali sme informácie i slová útechy. To všetko sa dialo spočiatku improvizovane, keďže katastrofu takýchto rozmerov si nikto nevedel ani len predstaviť. Zasiahnutých ľudí bolo obrovské množstvo… Poskytovaním krízovej intervencie krátko po tragédii sme chceli utíšiť rozrušených plačúcich ľudí, tých ktorí boli v šoku i tých, ktorí v strachu obchádzali krízové centrá a hľadali v našich zoznamoch preživších svojho príbuzného. Modlil som sa s tými, ktorí po oznámení úmrtia ich blízkeho boli na úplnom dne svojich síl. Plakal som s plačúcimi, potešoval ako vedel, ale zároveň upriamoval pozornosť na Toho, ktorý dokáže viac, ako naše nedokonalé slová. Modlil som sa, aby bolo obetí čo najmenej a aby požiar čím skôr uhasili, keďže sme vedeli, že hore sú ešte ľudia.“

E. Mihočová

FOTO: Dušan Majerník

Inštalácia biskupa Východného dištriktu

Inštalácia biskupa Východného dištriktu

Východný dištrikt Evanjelickej cirkvi  a. v. na Slovensku má nového biskupa. Petra Mihoča do funkcie inštalovali v nedeľu 2. 2. 2020 v Chráme sv. Trojice v Prešove za účasti hostí z domova aj zahraničia. Program slávnostných bohoslužieb v priamom prenose odvysielala Slovenská televízia.

Ordinovaní evanjelickí duchovní do chrámu vstupovali s hudobným sprievodom Posaunenchoru, v slovenskom prostredí unikátneho cirkevného súboru dychovej  hudby. Zhromaždenie v Chráme sv. Trojice privítal Ľubomír Pankuch, dozorca Východného dištriktu.  Vystúpili spojené spevokoly cirkevných zborov Bystré, Hanušovce, Prešov a Zlaté pod dirigentskou taktovkou kantora Martina Tipula.

Inštalovaný si ako motto svojho uvedenia do úradu zvolil slová Jána Krstiteľa: – On (Ježiš) musí rásť a ja sa umenšovať  (J 3,30). Práve Jánovo vyznanie má byť jeho osobným životným programom, ale aj programom, ku ktorému chce ako biskup viesť celé jemu zverené spoločenstvo evanjelikov vo Východnom dištrikte.

Generálny biskup Ivan Eľko v inštalačnom príhovore uviedol, ako mnohých potešilo, že si novozvolený biskup vybral práve tento biblický text: „Skutočne, ak by Jánovo vyznanie bolo autentickým životným programom čo najväčšej skupiny kresťanov a programom čo najväčšej skupiny členov našej cirkvi, mnohé ťažkosti, ktoré dnes máme, by vôbec nejestvovali a mnohé výzvy by mali omnoho nádejnejšie riešenia, mnohé naše úsilia by boli omnoho ďalej.“ 

Po verejnom sľube inštalovaného biskupa VD Petra Mihoča nasledovala promulgácia – vyhlásenie pred bohoslužobným zhromaždením s odovzdaním biskupského kríža. Prítomní biskupi z domova aj z partnerských cirkví v zahraničí mu v duchu praxe prvotnej cirkvi vzápätí udelili požehnanie skladaním rúk, výpoveďou z Písma a bozkom na čelo.

Na slávnosť inštalácie prijali pozvanie viacerí domáci aj zahraniční hostia. Za zahraničné evanjelické partnerské cirkvi sa novozvolenému biskupovi osobne prihovoril Dušan Toth, reverend v Kanade a cez videoprojekciu  Frank Otfried July, biskup Krajinskej evanjelickej cirkvi vo Württembersku, ktorá je v súčasnosti najväčšou partnerskou cirkvou Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Biskup July ocenil dlhodobú spoluprácu oboch cirkví a vyjadril nádej, že bude pokračovať aj v budúcnosti.

Slávnosť inštalácie mala ekumenický rozmer vďaka účasti zástupcov viacerých kresťanských cirkví. Za Konferenciu biskupov Slovenska a ekumenické spoločenstvo cirkví sa prihovoril Mons. Bernard Bober, rímskokatolícky arcibiskup, metropolita Košickej arcidiecézy.

Uvedenie novozvoleného biskupa sa konalo práve na Hromnice, kedy si kresťania na celom svete pripomínajú udalosť predstavenia Ježiša v chráme staručkému Simeonovi. Inštalovaný biskup Peter Mihoč vo svojom príhovore na tento sviatok nadviazal poukazom na to, že Ježiš Kristus je cestou k zmyslu života: „Nie je prejavom mnohých sporov v cirkvi, rodinách, spoločnosti, neschopnosť umenšovať sa, aby to, čo sa rodí z lásky a odpustenia, mohlo rásť? … Nech On rastie medzi nami i v nás, aby sme aj dnes ako cirkev vytvárali prostredie zdravého duchovného priestoru pre nové generácie.“ 

Slávnosť inštalácie ukončil akt odovzdania emeritného kríža Slavomírovi Sabolovi, ktorý úrad biskupa Východného dištriktu zastával 12 rokov, s poďakovaním za jeho obetavú a vernú službu. V nasledujúcom období bude pôsobiť ako zborový farár v cirkevnom zbore Marhaň.

Hudobne inštalačné bohoslužby okrem Posaunenchoru sprevádzala KVD – Kapela Východného dištriktu a hudobné zoskupenie „Il dueto“.

Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi a . v. na Slovensku, generálny biskup Ivan Eľko a generálny dozorca Ján Brozman, pri tejto príležitosti odovzdalo tiež symbolický šek primátorke mesta Prešov A. Turčanovej, a to vo výške 41 715 eur – výťažok z verejnej zbierky pre obete tragického výbuchu bytového domu na Mukačevskej ulici v Prešove.

-emi-

—————————————————————————————————————–

Profil:

Peter Mihoč sa narodil v roku 1978 vo Vranove nad Topľou. Po absolvovaní gymnázia v Prešove študoval v rokoch 1997 – 2002 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ordinácii pôsobil ako kaplán v Bardejove a farár v Liptovskom Hrádku-Dovalove. Od roku 2009 bol tajomníkom biskupa Východného dištriktu ECAV Slavomíra Sabola. Je ženatý, má tri deti. Úrad biskupa bude zastávať v najbližšom šesťročnom funkčnom období (2020 – 2026).

 

Záznam inštalácie v archíve RTVS

FOTO: Dušan Majerník

Stanovisko Predsedníctva ŠZS k disciplinárnemu konaniu voči br.farárovi J.Meňkymu

Stanovisko Predsedníctva ŠZS k disciplinárnemu konaniu voči br.farárovi J.Meňkymu

Stanovisko Predsedníctva Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ku medializovaným informáciám ohľadom disciplinárneho konania voči zborovému farárovi CZ ECAV na Slovensku Michalovce Mgr. Jánovi Meňkymu

 

Vzhľadom na tvrdenia, ktoré sa objavili na niektorých webových stránkach (www.ecavmichalovce.eu; www.volbyecav.sk) ohľadom disciplinárneho konania a disciplinárneho opatrenia voči zborovému farárovi CZ ECAV na Slovensku Michalovce Mgr. Jánovi Meňkymu zverejňujeme stanovisko k tomuto prípadu.

Predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV vykonávalo a vykonáva pravidelné a plánované seniorské návštevy v cirkevných zboroch seniorátu tak, ako mu to ukladá a umožňuje cirkevný predpis. Ani jedna doposiaľ vykonaná návšteva sa však nestretla s tak neprimeraným a cirkevné predpisy porušujúcim prístupom ako návšteva, ktorá sa mala uskutočniť v Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Michalovce (CZ Michalovce) dňa 9. 2. 2019. Podľa ustanovení Cirkevného nariadenia č. 3/1997 o kanonických vizitáciách biskupských a seniorských návštevách a kontrolách v zmysle cirkevného nariadenia č. 7/2015 sa v § 3 upravuje oznámenie konania kanonickej vizitácie /v senioráte kontrolná návšteva seniora – § 15,16/ najmenej 1 mesiac vopred cirkevnému zboru. Toto nariadenie bolo rešpektované a splnené aj tým, že senior Šarišsko-zemplínskeho seniorátu (ŠZS) informoval vopred brata biskupa VD o zámere vykonať kontrolné návštevy v cirkevných zboroch ŠZS, o plánovaných kontrolných návštevách v cirkevných zboroch informoval aj presbyterstvo ŠZS. Takto sa postupovalo aj v roku 2018, keď boli navštívené CZ Bystré a Bardejov, kde v oboch prípadoch prebehli návštevy v konštruktívnom duchu a požehnanej atmosfére. Takisto to bolo aj v CZ Trebišov, ktorý bol navštívený dňa 9. 2. 2019. Žiaľ, iné to už bolo v prípade CZ Michalovce.

Listom zo dňa 8. 1. 2019 bol CZ Michalovce oznámený termín kontrolnej návštevy seniora a Hospodárskeho výboru (HV) ŠZS na 9. 2. 2019 o 14.00 hod. Súčasťou tejto písomnosti bol aj zoznam požadovaných materiálov ku kontrole v súlade s ustanovením § 7,8 CN č. 3/97 a podľa pokynov HV ŠZS. Na túto písomnosť reagovalo zborové predsedníctvo CZ Michalovce listom zo dňa 31. 1. 2019, ktorý bol na seniorský úrad doručený dňa 8. 2. 2019, teda deň pred plánovanou kontrolnou návštevou. V ňom zborové predsedníctvo konštatuje, že informáciu o kontrolnej návšteve seniora a HV ŠZS berie na vedomie, ale termín je pre nich nevyhovujúci. Takisto uvádza, že o vyhovujúcom termíne a programe stretnutia budú seniorský úrad informovať, čo sa však nestalo. V telefonických rozhovoroch zborové predsedníctvo CZ Michalovce tvrdilo, že sa 9. 2. 2019 chce zúčastniť na konferencii organizovanou ASLOZ o Hluchoslepote v cirkvi. Podotýkame, že termín kontrolnej návštevy v CZ Michalovce bol stanovený skôr, ako termín tejto konferencie (dokonca pôvodne mala byť 2. 2. 2019, neskôr zmenená na 9. 2. 2019). Takže termín kontrolnej návštevy nebol zámerne určený tak, aby kolidoval s termínom vyššie spomínanej konferencie. Ak niekto tvrdí opak, tak vedome zavádza.

S poukazom na toto konanie bol zo seniorského úradu zaslaný do CZ Michalovce list zo dňa 11. 3. 2019 s obsahom v súlade s právnymi predpismi ECAV na Slovensku a s termínom druhej kontrolnej návštevy na deň 13. 4. 2019 o 9.00 hod. Zo strany CZ Michalovce nebola daná žiadna žiadosť o zmenu termínu s náležitým odôvodnením a v dostatočnom časovom predstihu. List z CZ Michalovce zo dňa 9. 4. 2019 prišiel na seniorský úrad v piatok 12. 4. 2019, teda opäť jeden deň pred plánovanou kontrolou. Senior ho však nemohol prevziať, pretože bol v tom čase na Biblickej olympiáde v Prešove. Preto predsedníctvo ŠZS spolu s členmi HV ŠZS prišli do Michaloviec vo vopred ohlásenom termíne. Po vstupe do mesta, keď chceli telefonicky zistiť, kam presne majú ísť (či na faru, alebo do kostola) im brat farár Meňky povedal, že ich nikto nečaká a že majú z územia CZ Michalovce odísť. Senior, seniorálny dozorca, konsenior pre hospodárenie, predsedníčka Hospodárskeho výboru ŠZS boli týmto spôsobom vyhodení z územia cirkevného zboru, bez možnosti sa stretnúť aspoň so zborovým farárom. Viete si predstaviť, že by sa niekto takto správal voči svojim predstaveným v akomkoľvek civilnom zamestnaní? Cirkev nie je firma, ale práve o to viac by tu mali platiť minimálne pravidlá slušného správania. Žiaľ, pre niekoho neplatia ani tie.

V spomínanom liste zo dňa 9. 4. 2019, ktorý bol doručený na seniorský úrad dňa 12. 4. 2019, predsedníctvo CZ Michalovce uvádza v súvislosti s návštevou seniora tvrdenia o vnucovaní, porušovaní predpisov, o protiústavnom správaní a iné. Tieto tvrdenia však nie sú pravdivé. Poukazujeme pri tom na minimálne dve ustanovenia Ústavy ECAV na Slovensku:

Článok 42 Ústavy ECAV ods. 4 písm. b/: Senior dozerá na činnosť duchovných v senioráte a najmenej raz za tri roky kontroluje činnosť cirkevných zborov seniorátu /CN 3/1997/.

Článok 47 Ústavy ECAV ods. 3 písm. c/: Seniorálny dozorca dozerá na hospodársku činnosť a zabezpečuje kontrolu hospodárenia v cirkevných zboroch.

Je teda povinnosťou seniora a seniorálneho dozorcu konať pastorálne-právne návštevy cirkevných zborov seniorátu.

CZ Michalovce, reprezentovaný zborovým farárom Jánom Meňkym, opakovane nerešpektoval to, čo je jeho povinnosťou v súlade s ustanoveniami cirkevno-právnych predpisov, keď neprijal predstaviteľov seniorátu na návštevu. Konanie predsedníctva ŠZS nebolo a nie je protiústavné ani panovačné, je len dodržiavaním cirkevného práva a platnej právnej úpravy. Platné predpisy cirkvi pošliapal niekto iný. Predstavitelia seniorátu to neboli.

Súčasne je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že (CZ č. 15/1994 o rokovacom poriadku v organizačných jednotkách ECAV na Slovensku v znení cirkevného zákona č. 5/2010 § 13 ods. 7) je povinnosťou zborového farára predkladať zápisnice zo zborových konventov. Zápisnica z výročného konventu CZ Michalovce za rok 2018 však na seniorský úrad nebola doručená a rovnako tak, ani výročná správa o živote CZ Michalovce za rok 2018. Zborový farár Ján Meňky, ktorý je o. i. zodpovedný za administratívnu činnosť CZ Michalovce, nerešpektoval vyššie uvedený zákon ani uznesenie Seniorálneho konventu č. 12/2019 zo dňa 30. 3. 2019: Seniorálny konvent ŠZS zaväzuje CZ Michalovce, aby najneskôr do 5. apríla 2019 zaslal na Seniorský úrad: kňazskú správu za rok 2018 a zápisnicu z výročného konventu za rok 2018; takisto, aby do tohto istého termínu uhradil cirkevný príspevok do seniorátu a príspevok do Seniorálnej podporovne za rok 2018. Zápisnica, ani výročná správa z CZ Michalovce za rok 2018 do dnešného dňa na seniorát doručené neboli. Prečo si 23 zborových farárov ŠZS môže plniť svoje povinnosti a jeden nie? Čo ho k tomu oprávňuje?

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo dňa 17. 9. 2019 začaté disciplinárne konanie voči zborovému farárovi Mgr. Jánovi Meňkymu. Bolo to teda takmer dva týždne predtým ako sa konala kandidačná porada (bola 30. 9. 2019) na voľbu biskupa VD. Tam po prvýkrát zaznelo meno Jána Meňkyho ako kandidáta na biskupa VD. Ak on tvrdí, že disciplinárne konanie voči jeho osobe bolo zámerne načasované na termín kandidačnej porady, tak opäť zavádza. Predsedníctvo ŠZS v čase začatia disciplinárneho konania ani netušilo, že brat farár bude kandidovať na biskupa VD.

Brat farár Ján Meňky bol predvolaný na disciplinárne pojednávanie stanovené na 8. 1. 2020, na ktoré sa však bez ospravedlnenia nedostavil. Preto predsedníctvo ŠZS ako disciplinárny orgán prijalo rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia: odvolanie z funkcie zborového farára s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok. Zdôrazňujeme, že disciplinárne opatrenie je podmienečné. To znamená, že brat farár Ján Meňky je naďalej zborovým farárom CZ ECAV Michalovce a predsedníctvo ŠZS v zmysle napomínajúcej bratskej lásky mu dáva čas na nápravu. Najmä v tom, že si začne plniť povinnosti vyplývajúce z ordinačného sľubu a platných predpisov ECAV na Slovensku, tak ako ostatní ordinovaní Šarišsko-zemplínskeho seniorátu. Rozhodnutie disciplinárneho orgánu ešte nenadobudlo právoplatnosť. Brat farár Ján Meňky má možnosť sa odvolať. Odvolacím orgánom je seniorátne presbyterstvo ŠZS.

Vyššie spomínané uvádzame len preto, aby evanjelici a. v. v našom Šarišsko-zemplínskom senioráte aj v cirkvi mali relevantné informácie k tejto veľmi smutnej kauze. Nemusela vôbec vzniknúť, keby boli riadne dodržiavané existujúce právne predpisy cirkvi a najmä, keby boli dodržané pravdy Božieho Slova.

V Prešove, 28.01.2020

Predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu:

Mgr. Martin Chalupka, senior

PhDr. Marián Damankoš, PhD., seniorálny dozorca

Stanovisko Predsedníctva ŠZS k ú.z.Helianthus na Sigorde

Stanovisko Predsedníctva ŠZS k ú.z.Helianthus na Sigorde

Sigord – genéza vzniku a zániku účelového zariadenia Helianthus

Stanovisko Predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu ECAV

S ohľadom na spôsob a obsah informácií, ktoré v predchádzajúcich rokoch publikovala bývalá redakcia Evanjelického Posla spod Tatier, prihliadajúc k nepodloženým obvineniam bývalého generálneho dozorcu Imricha Lukáča, v snahe o komplexné a úplné informovanie, z úcty voči bývalým vedeniam nášho seniorátu, vydáva Predsedníctvo ŠZS s podporou Seniorálneho presbyterstva ŠZS, túto genézu vzniku a zániku účelového zariadenia Helianthus na Sigorde pri Prešove.  

Sigord – veľký dar

 Myšlienka na vytvorenie školiaceho a rekreačného centra v Šarišsko-zemplínskom senioráte má korene už v deväťdesiatich rokoch 20. storočia. Vychádzala z novej situácie cirkvi po Nežnej revolúcii. Misijná činnosť, ktorá sa dovtedy konala tajne sa mohla diať bez zábran. Tieto okolnosti viedli zodpovedných pracovníkov v senioráte k tomu, že začali zvažovať možnosť kúpy niektorého zo zariadení, ktoré sa po zmene pomerov pre svojich zriaďovateľov ukázali ako nepotrebné.

 Seniorálny konvent ŠZS v roku 1997 navrhuje dištriktu zriadenie stáleho miesta mládežníckeho farára. Rok nato senior Boris Mišina v seniorskej správe konventu navrhuje: „Treba podporiť myšlienku vytvorenia misijného a rekreačného centra v senioráte a získať pre ňu kompetentných.“ Už vtedy myšlienka o takomto stredisku prenikla z neformálnych rozhovorov nadšených pracovníkov s mládežou na oficiálnu platformu rokovania cirkevného grémia.

Hľadali sme vhodný objekt

 V roku 2004 sa seniorálny konvent zaoberal konkrétnou nehnuteľnosťou a odporúčal predsedníctvu ŠZS prejednať podmienky predaja a cenu nehnuteľnosti. Išlo o chatu ZEOCEM v Hermanovciach nad Topľou. No o rok na to konvent konštatoval, že na takúto kúpu za trhovú cenu nemá seniorát dostatok prostriedkov. Stále však v mysliach pracovníkov seniorátu zostával plán hľadať objekt, kde by sa dali konať VM aktivity zborov aj seniorátu.  Uznesenie konventu ŠZS č. 2/2006 poveruje predsedníctvo seniorátu, aby rokovalo s príslušnými partnermi o školiacom stredisku pre seniorát. Z prítomných delegátov hlasovalo 116 za návrh, proti nebol nikto, dvaja sa zdržali. Konvent vychádzal zo skúseností tých rokov, kedy sa štátna správa a samospráva postupne zbavovali pre nich nepotrebných objektov. Prevody na nových užívateľov sa pritom väčšinou realizovali za symbolickú cenu. Vedeli sme o takýchto objektoch, ktoré začali užívať v iných cirkvách. Šlo teda o reálne možnosti, ktoré sme chceli využiť.

 O dva roky na to Prešovský samosprávny kraj reorganizoval sieť svojich škôl a uvoľnil priestory Lesníckeho učilišťa na Sigorde. Šlo o internát, telocvičňu a kuchyňu s jedálňou. Jednu menšiu budovu v areáli už užívala Gréckokatolícka cirkev ako Centrum pre rodinu, ďalšie užívalo múzeum ako depozit. Za týchto okolností konvent ŠZS prijal uznesenie č. 10/2008, ktorým „ukladá predsedníctvu ŠZS riešiť možnosti nájmu priestorov školy na Sigorde a následne využitia týchto priestorov a poveruje predsedníctvo prípravou vízie využitia a prevádzkovania.“ Náladu v prospech tejto myšlienky podčiarkuje hlasovanie: ZA 114, PROTI  0. V priebehu desiatich rokov, od návrhu seniora Mišinu sa teda s myšlienkou vzniku misijného centra stotožnili všetci zodpovední predstavitelia cirkevných zborov na konvente.

Prvé kroky k činnosti účelového zariadenia

 Výsledkom tohto procesu bol podpis kúpnej zmluvy v marci 2009, ktorou ŠZS kúpil od PSK budovu internátu, telocvične a jedálne s kuchyňou za cenu 1 €. Súčasťou kúpy boli aj pozemky pod časťou týchto budov. Zvyšná časť pozemkov nebola v tom čase majetkoprávne vysporiadná, preto ich nebolo možné zahrnúť do zmluvy.  Seniorálny konvent v tomto roku mal k dispozícii správu o stredisku. Senior J. Bakalár v nej predkladal možnosti využitia v spolupráci so školou pre hluchoslepé deti v Červenici a diakonickým strediskom CZ Prešov. Zároveň informoval, že z prostriedkov Seniorálnej podporovne boli zakúpené postele, aby bolo možné zariadenie hneď využívať. Už vtedy sme si v senioráte uvedomovali skutočnosť, ktorú vyjadrovala naša pokorná modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti za tento krásny dar! …. Ale snáď nemusel byť až taký veľký.  Vnímali sme totiž nielen veľké možnosti, ale aj veľké výzvy, ktoré prevádzkovanie takého strediska prináša. S veľkým nasadením sa do sprevádzkovania strediska pustilo vedenie seniorátu a niekoľko ďalších odhodlaných funkcionárov. V septembri 2009 sa tu uskutočnilo seniorálne evanjelizačné stretnutie, ako jedno z prvých podujatí seniorátu v získaných priestoroch. Spolupráca so školou v Červenici sa ukázala z praktických a organizačných dôvodov ako neperspektívna. Bolo treba hľadať ďalšie možnosti.

 V roku 2010 konvent odhlasoval zbierku ŠZS pre Účelové zariadenie seniorátu vo výške 1 € na člena. Za túto zbierku hlasovalo 70 prítomných, proti bolo 5. Ten istý konvent schválil aj použitie prostriedkov z Rezervného fondu seniorátu a pôžičku z GePo. Medzitým sa konali brigády a aktivity, ktoré mali prispieť k tomu, aby bolo možné objekt čo najskôr používať na účel, na ktorý bol kúpený. V tom istom roku sa konal aj mimoriadny konvent  ŠZS priamo v priestoroch účelového zariadenia, aby sa všetci konventuáli mohli zoznámiť so stavom a možnosťami strediska. Konvent vzal na vedomie správu o investíciách, vykonaných prácach a nákladoch spojených so spustením do prevádzky.

Prežívali sme požehnanie aj starosti

 V priebehu roka sa konali aj potrebné jednania s Gréckokatolíckou cirkvou, ktorá do nášho objektu dodávala teplo na vykurovanie, studenú a teplú vodu. Po prvých jednaniach sa ich nároky na refundáciu rôznych činností spojených s prevádzkovaním zariadení na dodávku služieb postupne zvyšovali. Tieto podmienky boli jedným z vážnych problémov, ktoré sme potrebovali riešiť a rozhodnúť sa napríklad, či budeme stredisko prevádzkovať celoročne, alebo ho na zimnú sezónu odstavíme a či budeme uvažovať o osamostatnení dodávky tepla. Rozhodnutia neboli jednoduché. Nevedeli sme vopred odhadnúť ako dokážeme naplniť čas školského roka podujatiami alebo prenájmom priestorov iným klientom tak, aby bola dodávka tepla rentabilná. Ďalším problémom, ktorý sme len s námahou vedeli riešiť bolo personálne zabezpečenie prevádzky. Z väčšej časti sa prevádzka strediska konala na základe entuziastickej zväčša dobrovoľníckej práce funkcionárov seniorátu aj správnej rady zariadenia. To všetko boli otázky, ktoré zostávali pred nami ako výzvy.

 V letnej sezóne roku 2011 sa na Sigorde už mohli konať seniorálne dni mládeže, aj väčšie zborové tábory a stretnutia. Veľkou pomocou pre prevádzkovanie strediska bol nábytok a rôzne zariadenie, ktoré sme získali z hotela Sanus v Starej Turej. Nový majiteľ hotela pred rekonštrukciou budovy daroval jeho zariadenie, vrátane umývadiel, záchodov a ďalšieho zariadenia za cenu našej práce. Skupina viac ako dvadsiatich dobrovoľníkov z CZ Bardejov v auguste 2011 vo veľmi intenzívnom tempe za tri dni demontovala a vyskladnila z piatich poschodí hotela v Starej Turej približne 40 ton materiálu. V rámci tohto množstva boli aj liatinové radiátory, ktoré sme potrebovali na nahradenie prasknutých vykurovacích telies, veľké množstvo váľand, skríň, stolíkov a ďalšieho zariadenia. Ďalší brigádnici z CZ Prešov a ďalších zborov dovezený materiál vykladali a rozmiestnili v budove. Všetky tieto zariaďovacie predmety napomohli tomu, že prevádzka strediska  mohla napredovať.

 Aj v roku 2011 sa opäť konal mimoriadny konvent ŠZS v priestoroch Účelového zariadenia Helianthus Sigord. Na konvente podal br. Bakalár ako riaditeľ ÚZ podal správu o činnosti aj s uvedením starostí a chýb, ktoré sme si uvedomili a všimli. Predseda správnej rady S. Sokol doplnil informácie o novom vybavení strediska a ďalších možnostiach jeho využívania. Informoval o počte ubytovaných v uplynulej sezóne. Konvent prijal v súvislosti s fungovaním zariadenia niekoľko uznesení. Všetky boli prijaté jednomyseľne, bez hlasov proti. Vnímali sme to ako prejav porozumenia a podpory zo strany všetkých predstaviteľov zborov v senioráte.

V sezóne 2012 sa podarilo naplniť najmä letné mesiace podujatiami, ktoré priniesli finančný obrat, s ktorým sa dalo rátať pre prevádzku zariadenia. Potešil nás aj záujem o naše stredisko z iných seniorátov. V ďalšom období sa tu niekoľkokrát konalo veľké sústredenie konfirmandov Liptovsko-oravského seniorátu.

 

Rok 2012 priniesol aj jednu dôležitú zmenu. Prešovský samosprávny kraj nám oznámil, že po vysporiadaní zvyšnej časti pozemkov v areáli školy predal tieto pozemky Gréckokatolíckemu arcibiskupstvu. Nám pozemky pod našimi budovami neponúkli s odporúčaním, že ich vysporiadanie máme riešiť s novým vlastníkom. Vecné bremeno zaväzovalo Gréckokatolícke arcibiskupstvo k tomu, že sme mali umožnený prístup k budovám. Pri pokusoch o odpredaj pozemkov pod našimi budovami sme však na arcibiskupstve nenašli pozitívnu odozvu. 

 Činnosť ÚZ však pokračovala ďalej pod vedením správnej rady. Správy boli podávané na konventoch. Revízna komisia upozornila na nedostatky v účtovníctve, ktoré dostala za úlohu riešiť Správna rada ÚZ. Správna rada pripomienky postupne riešila.

 V roku 2013 činnosť ÚZ postihol nie veľmi seriózny prístup dodávateľa prác pri rekonštrukcii vedenia vysokého napätia od Prešova na Zlatú baňu. Od VSE sme na jar dostali informáciu o prerušení dodávky el. prúdu vždy v zákonnej lehote, ale len na krátke obdobie dvoch týždňov. O dva týždne prišlo oznámenie o výluke na ďalší týždeň. Takto postupne odblokovali celú letnú sezónu, čo nielen nám, ale aj prevádzkovateľom ďalších zariadení v dosahu rekonštrukcie znemožnilo riadne fungovanie. Museli sme odrieknuť objednávky na celé leto, čo bolo nepríjemné práve preto, že sezóna vyzerala pre zariadenie dosť sľubne.

Postup VSE nám však vzal vietor z plachiet. Stále sme však dúfali, že veci budeme vedieť obrátiť k lepšiemu. V tomto duchu seniorálny konvent vypísal ďalšiu zbierku CZ ŠZS pre ÚZ vo výške 0,50 € na člena na investičné náklady. V tomto roku sme zaznamenali skutočnosť, že predseda správnej rady S. Sokol nevenoval riešeniu otázok ÚZ dostatok pozornosti, nezvolával Správnu radu, takže nedochádzalo k náprave chýb spomínaných v správe Revíznej komisie. V jednej faktúre za dodané práce zo strany jeho firmy neuviedol špecifikáciu prác. Tieto nedostatky vytýkala revízna komisia a zaoberala sa nimi aj správna rada, ktorá následne zasadla bez predsedu pod vedením predsedníctva seniorátu. Výsledkom ďalšieho riešenia tejto situácie bolo rozhodnutie seniorálneho konventu o odvolaní predsedu správnej rady S. Sokola z funkcie seniorálneho presbytera na seniorálnom konvente v Chmeľove v roku 2015. Seniorálny konvent v Sabinove zmenil aj štatút ÚZ. Zásadnou zmenou bolo ustanovenie, ktorým sa správnou radou ÚZ stáva seniorálne presbyterstvo.

Snahy o nové riešenia

V roku 2015 sme sa oddelili od dodávok teplej vody zo strany gréckokatolíckeho Centra pre rodinu (aby sme znížili náklady). Na zimnú časť sezóny sme zariadenie vyradili z prevádzky, aby nevznikali náklady na temperovanie. Ak zariadenia malo rozvíjať svoju činnosť, nevyhnutne potrebovalo výraznejšie investície do všetkých častí – kuchyňa, ubytovňa, vykurovanie. V senioráte sme tieto zdroje nevedeli nájsť ani z vlastných ani z externých zdrojov. Aj preto na výročnom konvente ŠZS v Lopúchove v roku 2016 okrem vyhodnotenia situácie bolo prijaté aj uznesenie, ktorým „Konvent ŠZS schvaľuje zámer predaja Účelového zariadenia Helianthus na Sigorde.“ S týmto rozhodnutím súhlasilo 66 prítomných, 21 bolo proti, lebo stále mali snahu radšej viesť zariadenie k prevádzke a službe.

Kritici našej práce spájajú ÚZ Sigord aj s kauzou nesprávne uhradenej faktúry z GBÚ na účet brata farára Mareka Cingeľa, ktorým disponoval bývalý predseda správnej rady S. Sokol. Táto kauza však je mimo činnosti zariadenia. Je problémom, ktorý medzi sebou riešili CZ Prešov, GBÚ a dodávateľ prác S. Sokol. Pri prešetrovaní týchto záležitostí políciou bolo konštatované, že v rámci činnosti S. Sokola v ÚZ nedošlo ani k sprenevere, ani krádeži, len k nesprávnemu vykazovaniu účtovníctva. Tento a ďalšie problémy však riešili orgány seniorátu tak, ako je to spomínané vyššie. Úhrada predmetnej faktúry navyše ukázala skutočnosť, že vtedajší GBU poslal peniaze na účet, ktorého majiteľa si nepreveril…! Toto však nebola chyba nášho seniorátu. Podotýkame, že predmetné finančné prostriedky boli na účet GBU dávno vrátené.

Skúsenosti niekoľkoročného spravovania ÚZSH môžeme dnes vnímať rôzne. Jedni povedia, že sme do tohto projektu vôbec nemali ísť, že bol od začiatku predurčený na zánik. Možno. Pomôžeme si známym sloganom: Nevyskúšaš, nevieš! Seniorát nešiel do tohto projektu s tým, že chcel mrhať energiou, alebo finančnými prostriedkami cirkevníkov. Entuziazmus a nadšenie bolo spojené s túžbou vytvoriť priestor, ktorý by bol požehnaním pre zbory, seniorát a snáď aj širšie okolie. Našim zámerom nebolo ani zarábať. Dokazujú to nespočetné brigádnické hodiny a čas venovaný tomuto zariadeniu mnohými funkcionármi ŠZS zdarma, len z titulu čestných funkcií. Projekt ÚZSH priniesol aj veľa pozitívnych skúseností. Konali sa tu seniorálne dni mládeže, seniorálne stretnutia dorastu, školenia, viacero veľkých zborových táborov s počtom účastníkov vyše sto mladých, niekoľko seniorálnych konfirmačných sústredení z Liptova a Oravy (KOLOS), na ktorých bolo do 150 účastníkov. Konali sa tu dva seniorálne konventy, mnoho menších táborov, školení. Viackrát využili služby zariadenia aj iní klienti na športové či rekreačné účely. Pri spomínaní na fungovanie ÚZSH nemožno obísť jeho riaditeľov, správcov, pracovníkov, ktorí každý podľa svojich hrivien a možností prispievali k tomu, aby sa uskutočnilo čo najviac z našich plánov.  

Ani po niekoľkoročných snahách sa však seniorátu nepodarilo získať potrebné finančné prostriedky na generálnu rekonštrukciu priestorov, ani na zabezpečenie systematizovaného miesta tzv. mládežníckeho farára, ktorý by dlhodobo býval v zariadení, prevádzkoval ho a zabezpečoval činnosť ú. z. a školy v prírode. Zvlášť problematická bola skutočnosť, že priamo v areáli fungovalo a funguje podobné zariadenie Gréckokatolíckej cirkvi, kde dlhodobo býva a pracuje gréckokatolícky kňaz, ktorý uvedené aktivity poskytuje. Bývalé vedenie seniorátu (senior Ján Bakalár, senior Ján Velebír, seniorálny dozorca Juraj Gáll) hľadalo viaceré náhradné riešenia a prevádzku zariadenia manažovalo buď priamo, alebo prostredníctvom osôb platených na čiastočný úväzok, čo bolo dlhodobo neudržateľné. Podobne sa riešila rekonštrukcia nehnuteľností cestou zbierok z cirkevných zborov, či mimoriadnych dotácií zo seniorátu, resp. pôžičiek z bratských cirkevných zborov. Ani jedna z uvedených aktivít však nebola tak významná, aby dokázala sfunkčniť zariadenia a výsledkom bola skôr frustrácia a rastúce zadlženie seniorátu. Súčasné vedenie seniorátu (senior Martin Chalupka od roku 2017, seniorálny dozorca Marián Damankoš od roku 2016) vyvinulo snahu o odkúpenie okolitých pozemkov z vlastníctva Gréckokatolíckej cirkvi, aby bol zabezpečený aspoň prístup k budovám po vlastných pozemkoch a tiež pohyb okolo nich. Bez úspechu. Keďže majiteľ odmietol odpredať požadované pozemky, akákoľvek snaha ŠZS o zmysluplné využitie, či investovanie do zariadenia sa stala bezpredmetnou a nezmyselnou. Investovať do nehnuteľností, ktorá stojí a je obkolesená cudzími pozemkami je pre každého hospodára nerozumné. Ako už bolo spomenuté, uznesením č. 02/2016 schválil seniorálny konvent ŠZS zámer o odpredaji nehnuteľností. Po viacerých rokovaniach sa Predsedníctvu ŠZS podarilo vyrokovať podmienky odpredaja nehnuteľností Gréckokatolíckej cirkvi, resp. jej organizáciám za sumu 135.000,00 EUR, avšak na splátky. Je potrebné podotknúť, že v prípade schválenia a podpisu kúpnej zmluvy v uvedenej sume, dôjde k uspokojeniu požiadaviek štátu (daň z predaja nehnuteľnosti), vráteniu všetkých pôžičiek (voči seniorátu aj externým veriteľom) a k vyplateniu tzv. podielových listov cirkevným zborom, ktoré do priestorov investovali. Záverom je potrebné podotknúť, že napriek uvedenému je potrebné oceniť snahu aj odvahu bývalého vedenia ŠZS o vybudovanie zariadenia, ktoré by slúžilo rôznym skupinám našich veriacich. Žiaľ, nie všetky naše snahy sa zrealizujú.  

Dňa 21.10.2019 rokovalo seniorálne presbyterstvo ŠZS, ktoré schválilo predaj nehnuteľností a návrh kúpnej zmluvy. Dňa 04.11.2019 rokoval Konvent ŠZS, ktorý schválil predaj nehnuteľností a návrh kúpnej zmluvy. Po schválení dištriktuálnym a generálnym presbyterstvom, bola dňa 19.12.2019 podpísaná kúpna zmluva a majetok prevedený na list vlastníctva kupujúceho.  

Predsedníctvo ŠZS teda konštatuje, že: o Kúpa zariadenia na Sigorde nebola aktivitou úzkej skupiny ľudí, ako to tvrdia niektorí dnešní kritici. Kúpa bola výsledkom niekoľkoročného snaženia seniorátu a podporovala ju absolútna väčšina delegátov seniorálnych konventov.

  • Pri hospodárení na Sigorde došlo ku chybám v účtovníctve, vedenie seniorátu a seniorálne presbyterstvo však dokázalo tieto chyby odstrániť a zodpovedného funkcionára odvolať z funkcie.
  • Žiadna kontrola nikdy nepreukázala spreneveru financií na Sigorde! o Na vzniku, prevádzke a rozvoji účelového zariadenia sa najviac podieľali, trápili aj bojovali práve tí, ktorí sú dnes kritizovaní a tí, ktorí prakticky nič nerobili, iba kritizujú a navyše zavádzajú.

 

Z niekoľkoročného fungovania zariadenia sme sa naučili, že odborné práce musíme aj v cirkvi zverovať odborníkom – manažérom, ekonómom, plánovačom, stavbárom. Odhodlanie a entuziazmus deväťdesiatych rokov dnes už nestačia na zložitosť a náročnosť mnohých sprievodných úkonov, ktoré treba brať do úvahy pri našej službe. Napriek tomu neľutujeme snahu a prácu, ktorú sme tomuto projektu venovali. Opäť si pomôžem sloganom: Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Napokon sme boli svedkami Božej milosti. Po mnohých pokusoch a snahe Pán Boh našiel spôsob, ako záležitosti ÚZSH uzavrieť dôstojne a bez finančných strát. Ak prirátame zisk, ktorý sa nedá vyčísliť peniazmi, zisk bohato prežitých chvíľ na táboroch a stretnutiach, zisk zážitku spoločnej práce a úsilia, zisk nových skúseností, tak sme Pánu Bohu za Jeho požehnanie vďační. Ak sa vkladáme do jeho rúk, tam aj tam, kde sme my malí, slabí a nedostatoční sa On dokáže veľkým a milostivým.

 

Mgr. Ján Velebír, senior ŠZS v období 2011-2017

Mgr. Martin Chalupka, senior ŠZS od roku 2017

PhDr. Marián Damankoš, PhD., seniorálny dozorca ŠZS od roku 2016

 

Prerokované seniorálnym presbyterstvom ŠZS, v Prešove dňa 27.01.2020.

Súťaž v robotike

Súťaž v robotike

VEX ROBOTICS CHALLENGE CHAMPIONSHIP

Dňa 25. januára 2020 o 9,00 hod. sa v budove školy Evanjelického gymnázia Jana Amosa Komenského v Košiciach uskutoční medzinárodné kolo súťaže v robotike VEX ROBOTICS CHALLENGE CHAMPIONSHIP. Súťaž organizuje škola pod vedením amerického lektora Edwarda Johna Patricksa BS., ktorý na škole pôsobí od septembra 2019 ako učiteľ anglického jazyka. V súťaži si zmerajú sily tri družstvá žiakov Evanjelického gymnázia J. A. Komenského so štrnástimi žiakmi z Parnu May School v Estónsku. Žiaci budú súťažiť v kategóriách VEX IQ a VEX EDR.

Evanjelické gymnázium J. A. Komenského je v USA registrované ako jediné gymnázium na Slovensku, ktoré má výhradné právo používať roboty VEX. Americký učiteľ Edward John Patricks BS. pripravuje žiakov školy na súťaž v rámci Robotického krúžku v popoludňajších hodinách. Záujem žiakov o robotiku a úspechy, ktoré žiaci školy dosahujú v školských zápasoch, ho veľmi tešia a motivujú k ďalšej práci.

Ďalšie kolo medzinárodného kola súťaže v robotike VEX ROBOTICS CHALLENGE CHAMPIONSHIP sa v budove školy Evanjelického gymnázia J. A. Komenského uskutoční 29. februára 2020.

Po úspešnom umiestnení sa v tejto súťaži môžu žiaci postúpiť na VEX ROBOTICS CHALLENGE CHAMPIONSHIP v USA, ktoré sa uskutoční v termíne 22.4. – 28.4.2020 v Louisville, štát Kentucky, v USA.

Sandra Mrázová,

zástupkyňa riaditeľa

Evanjelické gymnázium J. A. Komenského