Slovenská hymna v novom šate

Slovenská hymna v novom šate

Autor slovenskej hymny  Nad Tatrou sa blýska by mal v tých dňoch dvesto rokov. Televízia Markíza 12. januára vo večernom spravodajstve odvysielala reportáž z Dolného Kubína, kde si rodáci pamiatku Janka Matúšku uctili špeciálnou folkovou verziou nášho štátneho symbolu. Redaktor Marián Lechan uviedol, že „sa mal pôvodne konať veľký galaprogram s účasťou prezidentky priamo v jeho rodisku, pandémia však tieto plány definitívne škrtla“. V Dolnom Kubíne sa preto rozhodli pre online alternatívu. Ján Prílepok, primátor Dolného Kubína: „Aj keď text hymny vznikal za špecifických okolností, história nám ukazuje, že aj v priebehu času netratí nič na svojej aktuálnosti.“ Hymnu prespievala úspešná speváčka Sima Martausová spolu s hudobníkom Miťom Bodnárom. Vybrali folkovú úpravu, a to práve pre jej jemnosť. Speváčka v texte štátnej hymny vníma bolesť, ale aj odvahu.

V televíznej reportáži zaznelo, že text hymny sa dlho pripisoval Karolovi Kuzmánymu, kým sa nenašiel  rukopis z roku 1844, ktorý je dnes uzamknutý v trezore Slovenskej národnej knižnice v Martine. Nepatrí síce Matúškovi, ale potvrdzuje jeho autorstvo. Rukopis napísal politik a básnik Viliam Pauliny-Tóth. „V roku 1844 si zapísal do svojho denníčka text hymny a na konci textu uviedol, že ju vytvoril Janko Matúška,“ potvrdil Martin Chren, učiteľ dejepisu. Pôvodný názov hymny nebol Nad Tatrou sa blýska, ale Prešporskí Slováci, budúci Levočané.

Janka Matúšku pred dvesto rokmi pokrstili v evanjelickom kostole v Dolnom Kubíne. Nevieme, kedy presne sa narodil, nakoľko je v matrike zapísaný iba dátum krstu – 10. január 1821. Rastislav Stanček, zborový farár v D. Kubíne pre televíziu Markíza uviedol, že vtedy sa rubrika s dátumom narodenia v matrikách neviedla. Keďže sa však v tých časoch deti krstili do troch dní, podľa R. Stančeka sa mohol Matúška narodiť jeden – dva dni pred svojím krstom.

Hoci v hymne spievame len dve slohy, celkovo sú štyri. Redaktor M. Lechan zdôraznil, že text spievaný na hudbu ľudovej piesne Kopala studienku nás sprevádzal aj v najťažších časoch našich dejín. Stala sa jednou z kľúčových piesní meruôsmych rokov, kedy Slováci v rokoch 1848 – 1849 vojensky vystúpili proti maďarizačnému útlaku. Zároveň vyjadril poľutovanie, že sa pre Matúšku nenašlo viac priestoru v školských osnovách. 

Pamiatku Janka Matúšku, študenta bratislavského lýcea, si Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku uctila aj televíznym prenosom Služieb Božích 10. januára 2021 – presne na deň po 200 rokoch, ktoré uplynuli od jeho krstu. V evanjelickom kostole na Legionárskej ul. v Bratislave pri tejto príležitosti kázal Ján Hroboň, biskup Západného dištriktu.

-emi-

Foto – Sima Martuasová a Miťo Bodnár, zdroj: Rádio Expres

Foto – Evanjelický kostol v Dolnom Kubíne, kde bol Janko Matúška pred 200 rokmi pokrstený / Ivana Dubovská, Laco Pagáčik

Usmernenie predsedníctva ECAV ku konaniu zborových konventov

Usmernenie predsedníctva ECAV ku konaniu zborových konventov

Predsedníctvo ECAV vydalo 13. januára 2021 usmernenie pre cirkevné zbory ohľadne zasadnutí výročných presbyterstiev a konventov. Za normálnych okolností by už o takomto čase prebiehali prípravy, no vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu to, žiaľ, nie je možné. Predsedníctvo uviedlo, že o nevyhnutnom posunutí termínov výročných konventov bude rokovať generálne presbyterstvo 29. januára 2021. Cirkevné zbory budú včas informované o jeho uzneseniach a  celkovom riešení situácie.   

Generálny biskup Ivan Eľko a generálny dozorca Ján Brozman zbory povzbudili, aby sa  neznepokojovali tým, že výbory, revízne komisie a presbyterstvá nemôžu pracovať na príprave konventov a že nemôžu byť dodržané  tradičné termíny. Zároveň by zbory mali byť  pripravené vykonať ich ihneď,  ako to pandemická situácia dovolí. Zhromažďovať podklady, údaje a pripravovať výročné správy je možné za dodržania protipandemických opatrení aj teraz.

Predsedníctvo ECAV zborom tiež poďakovalo za trpezlivosť a svedomitosť v službe a vyzvalo ich k hľadaniu vzájomného porozumenia, šíreniu pokoja a vzájomnej podpore: „Majme na pamäti tých, ktorí potrebujú praktickú pomoc a službu lásky v núdzi. Hľadajme spôsoby, ako i v tomto čase, ba práve v tomto čase šíriť radostnú správu o záchrane človeka v Pánovi Ježišovi Kristovi. Porúčame vás do Božej ochrany a prosíme Pána, aby Vás zachoval zdravých.“

-em-

Vyšlo januárové číslo eVýchodu

Vyšlo januárové číslo eVýchodu

Januárové číslo mesačníka eVýchod otvorilo už 12. ročník jeho vydávania. Na obálku redakcia vybrala obraz známeho slovenského výtvarníka Martina Augustína k slovenskej verzii muzikálu Jesus Christ Superstar.

Z obsahu čísla vyberáme: 

  • HOMÍLIU: kazateľa Daniela Pastirčáka – Tvoriť mosty
  • ROZHOVOR: s Ivanom Valentom – kantorom, hudobníkom a tvorcom viacerých cirkevných spevníkov
  • ANKETU: 4 osobnosti odpovedajú na otázku, ako pandémia ovplyvnila ich súkromný a pracovný život
  • REPORTÁŽ: o tajomnom objave pod ruinami svätyne Nabi Yunus v Iraku, ktorú pred 7 rokmi zničil Islamský štát
  • PORTRÉT: poslednej diakonisy Vierky Faškovej
  • KULTÚRA: muzikál Jesus Christ Superstar v produkcii Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Zobrazuje posledných sedem dní života Ježiša Krista z pohľadu Judáša Iškariotského
  • ROZHOVOR: s Milošom Rejchrtom – farárom Českobratskej cirkvi, disidentom, signatárom Charty 77 a hudobníkom
  • HUDBA: adventný koncert Konvergencií z podkrovných priestorov Mirbachovho paláca
  • a iné…

………………………………………………………………………………………………………………………………

Ročné predplatné: 24 € Cena za kus: 2 €

El. objednávkový formulár: www.evychod.sk

alebo na tel. č.: 0908 / 368 889

Vypočujte si malú upútavku na najnovšie januárové číslo eVýchodu od šéfredaktorky Emílie Mihočovej.

KÁZEŇ: Oslovujúca misia dnes

KÁZEŇ: Oslovujúca misia dnes

1.Kráľovská 10,1 – 13: Kráľovná zo Sáby počula zvesť o kráľovi Šalamúnovi pre meno Hospodinovo a prišla ho skúšať ťažkými otázkami.  Došla do Jeruzalema s početným sprievodom, s ťavami, ktoré niesli vonné veci, veľmi mnoho zlata a drahokamov. Keď prišla k Šalamúnovi, povedala mu všetko, čo mala na mysli.  Šalamún jej dal odpoveď na všetky otázky.  Keď kráľovná zo Sáby uzrela všetku Šalamúnovu múdrosť, i dom, ktorý postavil,  jedlá na jeho stole, príbytky jeho úradníkov, správanie sa jeho sluhov a ich šaty, pohárnikov, spaľované obete, ktoré prinášal v chráme, zastavoval sa jej dych.  Povedala kráľovi: Pravdivá bola reč, ktorú som počula vo svojej krajine o tvojich činoch a o tvojej múdrosti.  Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula.  Blahoslavení tvoji muži, blahoslavení tvoji služobníci, tí, ktorí ustavične stoja pred tebou a počúvajú tvoju múdrosť.  Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť.  Potom darovala kráľovi stodvadsať talentov zlata, veľké množstvo vonných vecí a drahokamov. Nikdy ešte neprišlo také množstvo vonných vecí, ako bolo tých, čo darovala kráľovná zo Sáby kráľovi Šalamúnovi.  Aj Chírámove lode, ktoré vozili zlato z Ofíru, priviezli veľké množstvo almugového dreva a drahokamov.  Kráľ dal z almugového dreva zhotoviť vybavenie pre dom Hospodinov a pre kráľovský dom, aj citary a harfy pre spevákov. Neprišlo a nebolo vidieť toľko almugového dreva až dodnes.  Kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Sáby všetko, čo si len priala a pýtala, okrem toho, čo jej dal ako kráľovský dar. Potom sa pobrala a odišla do svojej krajiny, ona i jej služobníci.

Milí bratia a sestry,

dnes máme 1. nedeľu po Zjavení Krista Pána mudrcom, ktorá je tematicky venovaná misijnému pôsobeniu cirkvi, poslaniu, ktoré nám pripomína, že cirkev v tomto svete nie je pre seba, ale je tu pre iných. Príbeh o mudrcoch – ktorých viedla betlehemská hviezda a ktorí pochádzali z pohanského, teda mimo židovského prostredia – nám pripomenul, že Božia misia, láska, ktorá sa stala telom, sa chce stať súčasťou tohto sveta bez ohľadu na náboženskú, rasovú, či inú príslušnosť. Konštelácia Jupitera a Saturna v podobe betlehemskej hviezdy  sa stala znamením, no zároveň pozvaním na cestu hľadania zmyslu života, hľadania odpovedí na základné životné otázky ľudského života. Svetlo betlehemskej hviezdy bolo prvým misijným pozvaním na cestu za Kristom. Bez tohto svetla, bez tejto konštelácie, bez tejto výzvy, ktorá vyrušila životy mudrcov, by sa cesta za Kristom pravdepodobne nikdy neuskutočnila.

Ak dnes chceme hovoriť o misii, ktorá má moc zaujať, upútať pozornosť tých, ktorí hľadajú zmysel života; ak sa cirkev má stať miestom, kde iní ľudia nachádzajú Krista a vedia sa pred ním skloniť a položiť dar vlastného života k jeho nohám, tak sa musíme v prvom rade pýtať: Aké svetlo šírime ako cirkev, ako veriaci ľudia dnes? Mohli by aj dnes ľudia vyznať podobne ako mudrci: „Videli sme jeho hviezdu, jeho svetlo, a prišli sme sa mu pokloniť“, ak vidia do života cirkvi, do života našich rodín, či jednotlivcov? Misijné pôsobenie cirkvi nie je náboženskou manipuláciou iných ľudí. Nespočíva ani v násilnom emocionálnom vydieraní, či strašení. Skutočná misia spočíva vo vyžarovaní svetla, ktoré bude znamením pre iných na ich ceste za Kristom. Svetla služby, pokory, lásky, milosrdenstva, svetla pomoci v ťažkých otázkach, či situáciách života. Takéto svetlo bude privádzať ku Kristovi a nenásilne oslovovať. František z Assisi raz povedal, že  evanjelium zvestujte neustále, ale slová používajte, len keď je to nutné. Otázka, ktorú si v dnešnú nedeľu chceme položiť, je otázkou svetla. Dotýka sa otázky konštelácie našich životov: Kto v nich vládne?  A najmä, prekrýva Kristus svojím životom a svetlom naše životy, aby cez nás tomuto svetu mohlo žiariť svetlo rozpoznávania dobra a zla, svetlo zmyslu bytia, svetlo odpustenia, zmierenia, svetlo nového života, aj toho večného?

Biblický text o kráľovnej zo Sáby na dvore kráľa Šalamúna je svedectvom, že v každej dobe, bez ohľadu na majetkové, či iné spoločenské pomery, ľudia hľadajú svetlo, zmysel bytia. Je svedectvom, že aj majetkovo, intelektuálne zabezpečení ľudia hľadajú hodnoty, ktoré prinášajú naplnenie života. Chýr o Šalamúnovej múdrosti danej mu od Hospodina sa pre kráľovnú stal svetlom, podnetom, aby sa vydala na cestu hľadania odpovedí na vlastné životné otázky, ktoré text definuje ako ťažké. Ten dobrý chýr, že cez Šalamúnov život, jeho múdrosť, konanie aj skutky vstupuje do tohto sveta niečo Božie, sa stal – obrazne povedané – betlehemským svetlom, ktoré ju priviedlo aj na kráľovský dvor.

Čo je základom každej oslovujúcej misie?

  1. dobré svedectvo, ktoré sa nesie okolo nás

Autentické prežívanie viery. Hľadanie Božej vôle, jeho tváre, kedy nás jeho slovo  robí múdrymi a učí nás rozoznávať čo je dobré a čo zlé.

Kráľova múdrosť bola ovocím Božieho naplnenia Šalamúnovej modlitby –  Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať!  Šalamún odpovedal: Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať.   Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud?  Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto.  Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo,  hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty.  Dám ti aj to, čo si nežiadal – bohatstvo i slávu – takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný.  A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 

Poslušné a pokorné srdce, schopné rozoznávať čo je dobré a čo zlé. Srdce, ktoré hľadá právo a spravodlivosť, bolo Božím darom pre Šalamúna a stalo sa základom dobrého chýru, dobrého svedectva, ktoré priťahovalo a vzbudzovalo pozornosť aj medzi neveriacimi. Ak sa dnes modlíme za misiu, modlime sa najskôr Šalamúnovu modlitbu, aby sme boli pokorní, poslušní, schopní rozoznávať dobré od zlého, naplnení Božím svetlom a ostatné  začne konať Boh sám. Ten chýr sa ponesie aj bez nášho pričinenia, ponesie sa Božími cestami. Aký chýr o našej cirkvi, aký chýr my sami robíme o nej? Ak to budú zlé chýry, ak budeme riešiť len to ľudské – bohatstvo, peniaze, slávu, asi sa ťažko staneme príťažlivým spoločenstvom, ktoré budú ľudia vyhľadávať a klásť dôležité otázky zmyslu života. Oslovujúca misia sa deje cez dobrý chýr o autenticky prežívanej viere, ktorá je postavená na pokore pred Bohom, na múdrosti rozoznávať dobré od zlého, na poslušnosti slovu, na spravodlivom spravovaní vecí. Prajem si, aby takýto chýr sa šíril do dnešného sveta aj o našej evanjelickej cirkvi. 

  • Misia sa deje cez službu dávania Božích odpovedí

Dnešný postmoderný svet je zavalený množstvom informácií. Čo sa týka úrovne vzdelania, v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami sme v mnohých oblastiach na vyššej úrovni. Dnes si stačí kliknúť na Google a v rozmedzí niekoľkých desatín sekundy dostanete vami požadovanú informáciu. V mnohých oblastiach vedy, čo sa týka poznania, človek nikdy nebol tak ďaleko. A predsa vidíme, že viac informácií nerobí  náš svet automaticky lepším, morálnejším, ohľaduplnejším, zmysluplnejším. Akoby tu nefungovala priama úmernosť  medzi vzdelaním a hodnotovým systémom človeka. Človek môže mať veľa informácií, ale pritom nemusí byť múdry. Dnes je ťažké rozoznať dobro od zla, konšpirácie od pravdy, manipuláciu od múdreho vedenia. V dnešnej dobe sú hodnoty tak poprekrúcané, že niektorí ľudia vôbec nevedia, čo je hodnotné, čo je správne a čo nesprávne, dobré a zlé, prirodzené a neprirodzené, morálne a nemorálne. Mnohí ľudia považujú klamstvo, podvody a krádeže za bežnú vec, ba dokonca povedia, že je to normálne.

Ak sa chce otec o rodinu dobre postarať, musí aj podvádzať či kradnúť, lebo nemá inú možnosť.  

Z pýchy sa stalo zdravé sebavedomie.

Z lakomstva zákon ekonomiky.

Obžerstvo sa povýšilo na vyššiu životnú úroveň.

Závisť na boj o spravodlivosť.

Hnev na zdravú reakciu na nekorektné jednanie druhých.

Smilstvo na prevenciu proti neurózam.

Lenivosť na chronickú tendenciu odkladať plnenie povinností a úloh na neskôr.

V čom tkvie životná múdrosť?

  • všetky dôležité  informácie zaradzovať  do správneho a múdreho hodnotového systému. Lebo múdrosť spočíva v hlbokom poznaní nielen sveta, seba, ale predovšetkým Toho, ktorý je Tvorcom.
  • poukazovať svojím životom na Tvorcu, ktorý dáva všetkému zmysel, hodnotu, tvar, ktorý život udržiava svojou mocou – je nielen múdre, ale aj v mnohom oslovujúce.

Kráľovná zo Sáby nebola žiadny analfabet, určite sa jej dostalo toho najlepšieho, vo vtedajšej dobe dostupného vzdelania. A predsa ju svedectvo o Šalamúnovej múdrosti privádza na cestu hľadania nových životných odpovedí. O múdrosti, ktorá vie rozlišovať, čo je dobro a zlo nie podľa ľudského a často egoistického srdca, ale podľa Božieho srdca. Čo je dobro a zlo pre iných. V texte čítame, že kráľovná kládla ťažké otázky a Šalamún jej odpovedal, alebo spoločne hľadali odpovede. Sme cirkvou, ktorá by dokázala i dnes odpovedať na živé otázky sveta? Poznáme do hĺbky, v čom a čím žije dnešný svet? Poznáme do hĺbky ako Božie slovo odpovedá na dôvody duchovného úpadku? Hĺbka životného poznania spočíva v hľadaní odpovedí u Toho, ktorý je zdrojom všetkej múdrosti. Je potrebný návrat k jeho slovu.

  • Misia sa koná cez život, kde je súlad medzi slovami a skutkami

Kráľovnej nevyrazila dych iba Šalamúnova múdrosť, ale aj prítomnosť a realita života v Šalamúnovom dome. Keď uzrela jeho dom, jedlá, príbytky úradníkov, správanie posluhovačov a ich šaty, spaľované obete v chráme, teda duchovný život – zatajoval sa jej dych. Múdrosť pretavená do konkrétneho života je vždy živým a oslovujúcim svedectvom, ktoré vyráža dych. Nestačí mať iba veľa dobre naformulovaných dogmatických odpovedí, nestačí iba citovať Božie slovo – takto vzniká priepasť medzi poznaným a žitým. Je potrebné uvádzať do súladu slovo a skutok, poznanie so životom. To je misia, ktorá oslovuje a vyráža dych, z ktorej sa rodí záujem o Božie veci.

Po osobnej skúsenosti sa zrodilo kráľovnine vyznanie o Hospodinovi, ktorý to všetko spôsobil. Ona za tým všetkým nevidela kráľovu šikovnosť, jeho schopnosti, ale Hospodina, ktorý ho ustanovil za kráľa, a tak dokázal svoju lásku k Izraelu.  Blahoslavení sú tí, ktorí prichádzajú do kontaktu s takouto životnou múdrosťou. Ak sa dnes pýtame, na čom je založené misijné pôsobenie cirkvi, tak určite na tomto súlade slov a skutkov. Nemáme byť len cirkvou slova, ktoré je dôležité, ale aj života, poznaného a žitého.

Čo vidí dnešný svet, keď sa pozrie do kráľovského dvora našej cirkvi?

Keď sa pozrie na duchovných, na naše rodiny, na tých, čo stoja v službe presbyterov, či iných laických pracovníkov?

Čo vidí, ak sa pozrie na výchovu a správanie manželov, rodičov, a ich deti?

Vyrazí mu to dych?  Alebo sa mu dych skôr zastaví?

Skúsenosť, ktorá potvrdzuje počutý chýr, je základom každej úspešnej misie. – Neverila som správam, až kým som neprišla a na vlastné oči neuvidela. No nepovedali mi ani polovicu. Tvoja múdrosť a blahobyt prevyšujú chýr, ktorý som počula. 

Pamätajme, že dnes už nie betlehemskej hviezdy jas, ale to svetlo v nás, musí ukázať, že Kristus narodil sa v nás. Svedectvo, ktoré iných podnieti na cestu za Kristom.

Kráľovná zo Sáby nakoniec hovorí: Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý si ťa obľúbil a posadil na trón Izraela. Keďže Hospodin miluje Izrael naveky, teba ustanovil kráľom, aby si prisluhoval právo a spravodlivosť.   K tomuto poznaniu a vyznaniu sa kráľovná dopracovala po nahliadnutí do Šalamúnovej kuchyne, do jeho života. Čo vyznajú o Bohu ľudia, ktorí sa pozerajú do duchovnej kuchyne našej cirkvi, našich cirkevných zborov a rodín?

4. Misijné pôsobenie obohacuje nielen hľadajúcich, ale aj slúžiacich. Oslovujúca misia je založená na vzájomnom obdarovaní.

Po oslovujúcej skúsenosti kráľovná obdarovala Šalamúnov dvor tým, čo bolo typické pre jej krajinu – vonné veci. Múdrosť totiž nielen oslovuje, ale aj obohacuje. Zaujímavé je, že aj ona mala čo ponúknuť Božiemu mužovi a zase aj on jej mal čo dať. Vidíme tu vzájomnú potrebu obdarovania:

 Cirkev je obdarená novým poznaním, ktoré prichádza o svete. No zase ani cirkev nesmie zabudnúť  ponúknuť kráľovský dar od Otca  svetu – Pána Ježiša Krista, a cez Neho aj mnoho iného, ako je láska, pokoj, milosrdenstvo, služba. A práve toto je zavŕšením misijného pôsobenia: odovzdať kráľovský dar, priniesť Krista, odpustenie, zmierenie, nový pokoj, novú cestu služby. To je viac ako všetko zlato, to sú „vonné veci“, ktorými chce zavoňať aj dnešný svet. „Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia,“ hovorí apoštol Pavol.

Preto si prajem, aby aj dnešný svet zavoňal novým oslovujúcim misijným pôsobením cirkvi cez nás ako jednotlivcov,

– aby sme sa Božím pôsobením stávali pre iných svetlom,

– aby sa niesol dobrý chýr,

– aby svedectvo o súlade medzi poznaným a žitým vyrážal iným dych,

– aby sme nezabudli obdarovávať tento svet kráľovskými darmi od Kráľa kráľov a Pána Pánov.

Mgr. Peter Mihoč (biskup VD ECAV na Slovensku)

Novoročný pozdrav biskupa VD P. Mihoča

Novoročný pozdrav biskupa VD P. Mihoča

Končí sa nám ťažký a náročný “korona” rok 2020 a stojíme v dôvere a očakávaní na Pána predo dvermi nového roku 2021. Prežívame vďačnosť, že aj v končiacom roku bol s nami náš Pán a naučil nás väčšej pokore, obetavosti, ale i odvahe robiť nové veci v Jeho cirkvi.

Na povzbudenie do nového roka 2021 si môžete vypočuť novoročný pozdrav biskupa VD ECAV na Slovensku Petra Mihoča i pieseň kapely KVD “Zmena smeru”.

PONUKA: Vzdelávanie pre pracovníkov s deťmi v predškolskom veku

PONUKA: Vzdelávanie pre pracovníkov s deťmi v predškolskom veku

Milí kolegovia, bratia a sestry v službe ECAV!

Školský výbor ECAV pozýva 15. januára (piatok) 2021 od 13:00 – 14:30 na webinár určený:

1. pedagógom v Evanjelických materských školách

2. vyučujúcim Detskej besiedky (zameranie na predškolský vek)

3. organizátorom „Mamy klubov“ v cirkevných zboroch ECAV na Slovensku.

Webinár bude mať teoretickú a praktickú časť:

  1. DUCHOVNÝ VÝVIN DIEŤAŤA V PREDŠKOLSKOM VEKU  (ThDr. J. Bosáková, PhD. – duchovná správkyňa ESŠ v Martine)
  2. PRAKTICKÉ UKÁŽKY VYUČOVANIA EVANJELICKÉHO A. V. NÁBOŽENSTVA V PREDŠKOLSKOM VEKU 
  • STVORENIE, VIANOCE, VEĽKONOČNÉ UDALOSTI (Mgr. O. Kaňuchová – ev. a. v. farárka v CZ Žilina)
  • ADAM A EVA, HRIECH AKO NEPOSLUŠNOSŤ, NASLEDOVAŤ JEŽIŠA, JEŽIŠ AKO KRÁĽ (Mgr. N. Kaciánová, PhD. – Centrum kresťanského vzdelávania v Martine)

Z dôvodu, aby vaše prihlásenie na online školenie bolo technicky úspešné, potrebujete splniť nasledovné podmienky:

1. pripojenie na internet, 2. webkamera v počítači (alebo externá), 3. nainštalovaná aplikácia zoom.

Prosíme všetkých záujemcov o školenie, aby sa prihlásili emailom na orac@esspo.sk do štvrtka 14. januára 2021.

Prajeme vám požehnanú službu v neľahkej dobe.

Mgr. Miroslav Čurlík, predseda Školského výboru (ŠV) ECAV

ThDr. Matej Oráč, PhD., člen ŠV ECAV, zodpovedný za webinár

KÁZEŇ: Vianočný „lockdown“

KÁZEŇ: Vianočný „lockdown“

Keď vstupuje do života dvoch mladých ľudí malé dieťa, je to vždy veľká a radostná udalosť. Ak je chcené, potom je aj doba čakania na jeho príchod časom radosti a dokonalej prípravy. Ale stávajú sa aj prípady, kedy príchod dieťaťa do rodiny nespôsobuje radosť a naplnenie, ale skôr rozpaky, príťaž a nepríjemnosti. Dieťa totiž so sebou prináša do života veľa zmien – nový rozvrh aktivít počas dňa i noci, nové spánkové či vzťahové návyky, nové trávenie voľného času, novú zodpovednosť a nové povinnosti. A práve tieto zmeny sú niekedy príčinou, že sa dieťa necíti byť prijaté, je nechcené, zažíva vzťahový lockdown.

Vianoce sú odkazom sveta, ktorý presahuje našu realitu: „Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám bol daný,“ hovorí prorok Izaiáš. Neviditeľný svet Slova sa vteľuje, zhmotňuje do konkrétnej, viditeľnej podoby. „Slovo sa stalo telom, aby prebývalo medzi nami,“ píše evanjelista Ján. Láska totiž nikdy nie je len slovo, ale vždy má viditeľnú podobu skutkov. Z nich – zo slov aj skutkov – sa buduje domov, ktorý vytvára prostredie bezpečia; zázemie, kde rastieme, dospievame a zrejeme.

Prijať Boha, aby sme sa nemuseli hrať na bohov

Počas Vianoc celý svet hľadá domov. Aj keď mnohé pandemické opatrenia obmedzujú vianočné rodinné stretnutia, predsa je hľadanie domova jedným z najväčších tajomstiev Vianoc. No Vianoce sú svedectvom aj o Bohu, ktorý si hľadá miesto vo svete. Hľadá domov a prijatie. Nevnucuje sa, túži byť chcenou súčasťou rodín, aj vnútorného sveta ľudí. Neprichádza, aby posudzoval, odsudzoval, moralizoval. Rodí sa, aby nás obohatil zmyslom bytia a poznaním, ktoré presahuje hranice pominuteľnosti.

Vianoce však poznajú aj inú podobu tvrdého lockdownu. V hostinci, útulku či nocľahárni„nebolo pre nich  miesta“ (L 2,7) alebo „do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali (J 1,11)“. Pocit neprijatia, vedomie, že nie som chcený, uzavretie sa pred inými ľuďmi – je prejavom vzťahového, a smerom k Bohu aj duchovného lockdownu.  

„Vlastní“ Ho neprijali. To je jedna z najsmutnejších viet celej Biblie. Kde sú príčiny neprijatia? Prečo práve prijatie hrá kľúčovú úlohu nielen v medziľudských vzťahoch, vo výchove, v manželstve, ale aj vo vzťahu k Bohu?

„Vlastní“ Ho neprijali. To je jedna z najsmutnejších viet celej Biblie.

Prijať sám seba, prijať iných takých, akí sú. Prijať Boha, aby sme sa nemuseli hrať na bohov. Narodili sme sa totiž ako ľudia, často sa však správame ako bohovia. No Vianoce nám pripomínajú, že Boh sa chce stať súčasťou sveta ľudí, aby sa v ňom zrodilo niečo Božie. A to len kvôli pravde, ktorú potrebujeme nanovo počuť: ako ľudia nie sme bohovia, ktorým patrí všetko a všetci. Nepoznáme pravdu o všetkom. Naše „ego“ nemá byť bohom, ktorému sa budú ostatní klaňať a s obľubou ho hladkať.

Vianoce sú o prijatí inej, Božej cesty. Ježiš na Pilátovu otázku: „Tak predsa si kráľ?“, odpovedal: „Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas.“

Možno tu je zakopané tajomstvo vianočného prijatia alebo neprijatia. Zmyslom Ježišovho narodenia a príchodu na svet je vydať svedectvo pravde. Pravde, ktorá je Božím zrkadlom a ktoré odhaľuje skutočný obraz o nás.

V dnešnej dobe mediálnej manipulácie, rôznych konšpirácií, poloprávd a lží, kde sa tieto nástroje používajú na dosiahnutie mocenských záujmov či vplyvu, je vianočné hľadanie pravdy bytostnou potrebou pre uzdravenie rodín, jednotlivcov, cirkví, aj spoločnosti. Dôveryhodnosť pravdy je vždy závislá od pôvodu zdroja informácií. Vianoce sú svedectvom o zdroji a pôvode pravdy. Boh prichádza a mocou lásky túto pravdu vyjavuje; zhmotňuje sa, aby slúžil a obetoval sa za iných.

Obetovať nie iných pre vlastné záujmy, ale obetovať seba pre pravdu, ktorá má moc zachrániť. Dnes, v čase pandémie, kedy je hľadanie pravdy syzifovská úloha, je nesmierne dôležité hľadať zdroj informácií. A najmä sledovať, či tí, ktorí ich posúvajú, sú schopní obetovať iných pre seba alebo seba pre iných.

Sociálne siete sú preplnené spochybňovaním vážnosti pandemickej situácie, bezpečnosti vakcinácie, údajnej zlej vlády, ktorá nezvláda neprehľadnú situáciu. Každý chce byť prorokom, ale bez nesenia zodpovednosti.

Dnešná doba však nepotrebuje viac chladnokrvných Herodesov, ktorí iným dávajú pociťovať, kto je tu kráľom, ktorí v snahe brániť svoje pozície a postavenie sa neboja ani manipulovať, ovládať, ani obetovať iných pre vlastné záujmy. Potrebuje vianočných ľudí, ktorí oslovení Božím konaním slúžia tajomstvu vianočnej lásky.

Boh zostupuje na zem. To je spôsob, ako sa rodí niečo Božie – zostupovať dole, empaticky sa skláňať k blízkym, vidieť svet, radosti aj problémy ich očami. Dnešná doba potrebuje ľudí, ktorí sa dennodenne obetujú pre iných. Ľudí stojacich v láske a pravde, možno v únave, ale s pomocou. Buďme zodpovední a vezmime ich svedectvo vážne.

Nedajme lockdown láske, pravde, pokoju

Vianoce sú teda o prijatí pravdy – pravdy o nás, o Bohu, o láske, ktorá zachraňuje, obetuje sa, skláňa sa do každého kúta sveta a ku každému ľudskému pokoleniu. Nájdeme jej miesto i v dnešnej dobe? Ak jej nedáme priestor pod našou strechou, ona si nájde miesto aj tam, kde sa nenazdáme. Ale ochudobníme sa o skutočné Vianoce.

„Jeho vlastní Ho neprijali.“ Jeruzalemskí znalci Písma, aj keď poznali zasľúbenia, mali množstvo informácií, predsa ho neprijali, neuverili, že pravda by mohla byť tak blízko. Skôr naopak, jeho príchod spôsobil zdesenie celého Jeruzalema, aj politických špičiek. Áno, ak sa pravda stáva zjavnou, niekedy prináša zdesenie. Skutočnosť, že bude odhalený náš svet v pravde, nás desí.

Počas posledných týždňov aj v našej spoločnosti odhalená pravda prinášala zdesenie tým, ktorí dlhé roky profitovali z klamstiev, nespútaných túžob a moci. Mnohí sa neváhali vydať cestou popravy pravdy, aby ju umlčali. Aj keď žijeme v modernej spoločnosti, určité praktiky tu ostávajú nemenné tisícročia.

Herodes bol kráľom, ktorý v snahe upevňovať moc, neváhal likvidovať každého, kto by mohol ohroziť jeho trón, nevynímajúc ani svojich najbližších. Nezastavil sa pred ničím a nikým. Poslal do vyhnanstva a neskôr zlikvidoval členov svojej rodiny – manželku Mariamnu, jej starého otca Hyrkána, a matku dal zavraždiť. Podobne neprežili potencionálni uchádzači o trón – jeho synovia. V tomto kontexte bolo vraždenie betlehemských detí len ďalšou epizódou kdesi na vidieku.

Túžba po moci, túžba byť „bohom“, túžba, aby sa svet točil okolo mňa, bola ničivou silou nielen kedysi v Jeruzaleme, ale často ju vnímame aj dnes. Jej dôsledkom možno nemusí byť rovno preliata krv a smrť, ale aj pocit neprijatia, vzťahové zranenia, bolesti. Koľko detí, či manželiek utieklo – alebo žije s myšlienkou na útek – pred tyranom, ktorý im spôsobuje telesné alebo duševné násilie? Koľkí i dnes (vo svete a dokonca aj v cirkvi), chcú, aby sa svet točil okolo nich? Idú hlava-nehlava len za svojím prospechom a neznesú, aby stratili svoje pozície.

Je ťažké, niekedy až bytostne nebezpečné žiť v záhrade „Narcisa“ – osobnosti, ktorá nemá dostatok sebavedomia, je závislá od mienky iných, ktorá dokáže byť krutá a pomstychtivá najmä voči tým, ktorí narušili, či spochybnili jeho „sebaobraz“. Obraz, v ktorom sa stratil obraz Boží. Myslím, že v každom človeku, kde Boh stráca svoje miesto, nájdeme tieto syndrómy.

Keď zomrel Herodes, Kristus si mohol nájsť domov v Božom ľude. Keď zomrieme sebe, keď zomrie v nás, vo svete, aj v cirkvi túžba po moci, túžba byť bohom, potom si môže v nás nájsť domov Boh. Potom náš život nebude útekom od Boha, ale Jeho návratom k nám a naším návratom k Nemu. A vtedy zažijeme v Božom čase milosti (kairos) nové Vianoce.

Prajem si, aby sme počas tohtoročných vianočných sviatkov nedali lockdown láske, pravde, pokoju. Aby naša spoločnosť nebola priestorom zápasov o moc a postavenie na úkor zdravia, šťastia aj života iných. Prajem si, aby sme prijali ponuku pravdy a stali sa svedectvom pravde. Aby si  Boh v nás našiel domov; priestor, kde bude rásť a kde sa  my budeme umenšovať.

Vianoce sú svedectvom, že nebo neudelilo lockdown tomuto svetu. Nech prijatie tejto skutočnosti prinesie uzdravenie vzťahov, rodín, manželstiev, spôsobí návrat pokoja, radosti, pokory, úcty v cirkvi aj vo svete. Kiež by betlehemské dieťa bolo medzi nami chceným a vytúženým darom iného sveta.    

Mgr. Peter Mihoč (biskup VD)

Prevzaté z denníka Postoj.

Foto: Drevený betlehem v Prešove

PASTIERSKY LIST ZBORU BISKUPOV ECAV NA SLOVENSKU K VIANOCIAM 2020

PASTIERSKY LIST ZBORU BISKUPOV ECAV NA SLOVENSKU K VIANOCIAM 2020

Milé sestry a milí bratia,
tohtoročné Vianoce sú v mnohom iné. V rámci kalendára prišli síce v rovnakom čase, ale slávime ich za iných spoločenských okolností. Rok 2020 sa zapíše do novodobých dejín ako čas spomalenia sveta.  Dve pandemické vlny, ktoré udreli s plnou silou, zasiahli a poznačili život všetkých nás. Vedci, odborníci, lekári hľadajú cestu – znamenie, ktoré by ukázalo východisko z napätej a zatiaľ neprehľadnej  situácie zápasu o ľudský život. Okolnosti, na ktoré sme neboli pripravení, odhalili nielen pravdu o stave spoločnosti, ale najmä pravdu o stave nášho vnútorného a hodnotového sveta. Svet spoznal krehkosť vlastných materiálnych základov, museli sme sa vyrovnať s rôznymi obmedzeniami, na ktoré sme neboli zvyknutí. Avšak spoznali sme aj pravdu o ľudskom srdci, v ktorom sa zrkadlí množstvo nenávisti, zloby, nespokojnosti a nepriateľstva. Máme nádej, že svet dostane v najbližšom čase ako vianočný dar riešenie súčasnej situácie v podobe bezpečnej vakcíny, ktorá dokáže uchrániť ľudské telo.

Otázne je ale riešenie bolesti ľudskej duše, hodnotových spoločenských pomerov a medziľudských vzťahov. Svet potrebuje vianočné znamenie, ktoré mu pomôže znovu nájsť hodnotu lásky v záplave nenávisti, hodnotu pokory v ostňoch pýchy, hodnotu múdrosti a prezieravosti v klamlivom svete poloprávd a konšpirácií. Mnohí si aj dnes kladú otázku, či sa môže niečo zmeniť k lepšiemu. Vianoce sú pozitívnou Božou odpoveďou, že nový začiatok je možný. To, čo Adam stratil, v Kristovi nám Boh vrátil. Vianoce totiž nie sú len sprítomnením biblických historických udalostí spred 2000 rokov, ale sú aktuálnou Božou túžbou narodiť sa v tomto čase, v týchto životných okolnostiach. Boh nečakal na ideálne podmienky, aby sa mohol narodiť. Slovo sa stalo telom, lebo sa naplnil čas. Boh sa rodí do okolností, v ktorých sa práve nachádzame. 

Aj keď sme sa narodili ako ľudia, často sa správame ako bohovia. No znamením Vianoc sú práve tí, ktorí nerobia samých seba bohom, ale v ktorých sa rodí niečo Božie v moci Ducha. Ani dnešná doba nepotrebuje viac chladnokrvných Herodesov, ktorí iným dávajú pociťovať, kto je tu kráľom. Potrebuje vianočných ľudí, ktorí oslovení Božím konaním slúžia tajomstvu vianočnej lásky. Boh zostupuje na zem. To je spôsob, ako sa rodí niečo Božie – zostupovať dole, empaticky sa skláňať k blízkym, vidieť svet, radosti aj problémy ich očami.

V pokore zostúpiť aj vo vlastnom srdci a nájsť v ňom zabudnuté vianočné dieťa, jeho úprimnosť, úžas nad vecami, spontánnosť a oddanosť – to je ďalšie Božie znamenie. „Ak nebudete ako deti, nikdy nevojdete do nebeského  kráľovstva.“ Vydajme sa aj my na túto vianočnú cestu, bratia a sestry. Dnešný svet potrebuje znamenie, ktoré mu prinesie nádej zmeny. Potrebuje vianočných ľudí, ktorí prinášajú hodnoty, vytvárajú zmysluplné a láskavé vzťahy, čo Biblia definuje pojmom „Božie kráľovstvo“. Boh si hľadá cestu, spôsob, miesto, aby sa mohol v nás narodiť. A dáva nám k tomu moc Ducha, moc Slova a spoločenstvo – to sú nástroje, aby aj cez nás mohol prinášať nový život. Túži, aby sme sa tomuto svetu stali živým znamením.  

Betlehemskí pastieri oslovení anjelským posolstvom dostávajú znamenie, ktoré zadefinovalo GPS súradnice a ktoré evanjelista Lukáš definuje slovami: „… a toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ Vianočné znamenie, ktoré nám má pomôcť nájsť podstatu Vianoc aj zmysel života. Obvinieme ho aj my plienkami viery, aby nezomrelo v chlade sveta? Obvíjame aj v rodinách plienkami starostlivej duchovnej výchovy naše deti, aby v ich srdciach to betlehemské dieťa rástlo a napredovalo, a aby nezahynulo v chlade ľahostajnosti? V týchto časoch myslíme na všetkých, ktorí sa s láskou starajú o chorých, starých, poznačených rôznymi životnými tragédiami. Sú to vzácne vianočné ruky, ktoré dokážu obvinúť pozornosťou, láskou i pomocou toho, kto je v telesnej či duchovnej núdzi. Buďme vďační za všetkých, ktorí sa starali alebo starajú o hodnoty a duchovný život, aby narodený Boží Syn v srdci nezahynul. Oni sú vianočným znamením nového, Božieho sveta a nádejou  zmeny.

Posledným vianočným znamením sú jasle – miesto, kde môžeme nájsť Krista. Jasle boli miestom dennej obživy, pri jasliach sa stretali všetci hľadajúci obživu. Naše rodiny majú byť jasľami uprostred, ktorých leží Boží dar. Kristus sa chce stať duchovným pokrmom a túži ležať uprostred nás, teda mať trvalé miesto medzi nami. Nechce odísť, chce ležať v našich srdciach. Rodiny uprostred ktorých leží moc lásky, obety, krásy aj radosti života sú znamením Božieho sveta pre dnešný svet. Uložme ho a nechajme Krista ležať, nachádzajme mu miesto v tomto nehostinnom svete. Aby sme sa my sami, Božou mocou zrodení, Jeho láskou obvinutí a Jeho prítomnosťou nasýtení, stali vianočným znamením tomuto svetu.

Prajeme vám, milí bratia a milé sestry, aby tohtoročné Vianoce boli „iné“. Nech je ich posolstvo pre nás  znamením, že Bohu sa tento svet nevymkol z rúk. Práve naopak, Jeho ruky vložili do stredu samého seba. Nech sú pre nás osobným pozvaním vydať sa na spoločnú cestu s betlehemským dieťaťom. Nech sú naše rodiny jasľami, kde Kristus bude rásť, domovom, kde bude prebývať v Duchu lásky a pokoja. Domovom, kde nájdete vnútorný pokoj, atmosféru prijatia, porozumenia aj nových životných výziev. Aby sa hĺbka vzájomných vzťahov pretavovala do úprimnej pomoci tým, ktorí stratili znamenie a zmysel života. Lebo dnes už nie betlehemskej hviezdy jas, ale svetlo Božej lásky v nás, musí svetu a blížnym ukázať, že Kristus sa v nás narodil.

 V Božom svetle prežité vianočné sviatky a celý nový rok 2021 vám z úprimného srdca prajú                                                           

Ivan Eľko, generálny biskup ECAV                                                          
Ján Hroboň, biskup ZD ECAV
Peter Mihoč, biskup VD ECAV